- -

Aktuálny úvodník októbrového čísla Duchovného pastiera pod názvom Ovocie misií je možné vnímať aj cez homíliu pripravil Pavol Gavenda. V mesiaci októbri sa pozornosť v našej Katolíckej cirkvi okrem Panny Márie, našej nebeskej Matky a modlitby svätého ruženca každoročne sústreďuje aj na misie a misijnú činnosť. Bratia Saleziáni na mesiac október v edícii VIERA DO VRECKA, vydali knižočku Ovocie misií. (č.103) Môže inšpirovať aj nás kňazov, aby sme si pripomenuli dôležitosť homiletickej, či kazateľskej činnosti v našej pastoračnej službe, aby aj ona prinášala primerané ovocie. Vieme, že to nezávisí len od nás, ale je našou úlohou sa o to pričiniť v čo najväčšej miere podľa našich daností a schopností. Verím, že aj toto zamyslenie nás povzbudí. V uvedenej knižočke sa hovorí „Toto je podstata misií. Hlásať Ježišovo evanjelium.“ (str.26)

A ďalej: „Ježiš je prvý misionár. Boh Otec, ktorý je Láska, nám posiela svojho milovaného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí. Ježiš nám svojou smrťou a zmŕtvychvstaním dáva možnosť začleniť sa do tejto lásky a skutočne ju prežívať. Toto sa plne uskutočnilo, keď nám Syn zoslal Otcov Dar – Ducha. V tomto nádhernom pohybe, nachádza misia svoju podstatu, svoj pôvod aj dôvod. Každý, kto sa dostane do blízkosti Boha, koho osloví jeho tajomstvo, jeho život, jeho láska, stáva sa časťou tohto pohybu, poslania, misie. Prijíma a prežíva Boha ako Lásku, Syna aj Ducha. Prijatá láska v nás potom spôsobuje, že sa o ňu chceme deliť. Toto je príbeh apoštolov.“ (str. 29) „Dostali sme sa tak k podstate toho, čo je misia. Osobné, radostné a smelé svedectvo o tom, že sme stretli Ježiša, ktorý vstal z mŕtvych a ktorý sa stal naším blízkym priateľom.“ (str. 33) „Ak sme zažili Ježišovu lásku, nemôžeme sa o ňu nedeliť. Nemôžeme nehlásať. Nemusíme to však robiť s napätím až agresivitou a nemusíme si ani zúfať kvôli tým, ktorí ostanú k tomuto posolstvu ľahostajní alebo ho odmietnu. Duch Svätý spôsobom známym Bohu, dáva všetkým možnosť zúčastniť sa na Ježišovom veľkonočnom tajomstve.“ (str. 37) Vo svetle týchto slov, sa drahí bratia kňazi a diakoni, všetci môžeme cítiť tak, že sme účastní našimi homíliami, kázňami či príhovormi, na prinášaní ovocia misií veď nimi hlásame Ježišovo evanjelium. Ako povzbudenie k horlivosti v tejto našej činnosti prikladáme aj homíliu (na ročníkovom stretnutí toho roku v Čuňove pri príležitosti 41 rokov od vysviacky), ktorá môže nás všetkých inšpirovať k meditácii o význame ohlasovania evanjelia, teda k našej misijnej zaangažovanosti.

Svätý Ján Krstiteľ, ohlasovateľ Krista

Na stretnutí kňazov jubilantov, či už výročí vysviacky alebo životných jubileí, bol poverený povedať príhovor pri slávení Eucharistie najmladší z nich. Pred touto slávnosťou sa pýtal jedného zo starších monsignorov: „Otče, veď ani neviem, o čom mám hovoriť. Mons. mu odpovedal: „Hovorte o tom, čo dnes ľudia najviac potrebujú.“ „A čo potrebujú najviac?“ – opýtal sa mladý kňaz. Mons. mu odpovedal: „Trocha lásky a porozumenia.“ * Táto epizódka mi zišla na um, keď mi náš spolubrat Gustáv povedal, aby som dnes kázal, lebo som z vás, milí spolužiaci a bratia biskupi, kňazi a diakon, najmladší. A keďže aj dnes pociťujeme veľmi v ľudskej spoločnosti práve veľký deficit skutočnej nefalšovanej lásky a tak veľmi chýba vzájomné porozumenie, dovoľte, aby som k tomuto povedal niekoľko slov na povzbudenie nám všetkým tu prítomným, okrem nás duchovných, aj vám, drahí veriaci. V dnešnej liturgii sa nám predstavuje veľká a významná osobnosť - svätý Ján Krstiteľ. Prežívame slávnosť jeho narodenia. Pri tejto príležitosti nám svätý Lukáš opisuje udalosti jeho rodiny a príbuzných, ktorí sa pýtajú: Čím len bude tento chlapec?“ A vo verši pred evanjeliom sme počuli od toho istého autora slová, ktoré môžu byť a sú odpoveďou na túto otázku: „Ty, chlapček, budeš sa volať prorokom Najvyššieho: pôjdeš pred tvárou Pána a pripravíš mu cestu.“ Povedal ich jeho otec Zachariáš, hneď po jeho narodení, ako sa mu rozviazal jazyk, lebo vieme, že predtým onemel, keď zapochyboval o anjelovom zvestovaní. Ešte prv však napísal: Ján je jeho meno. A meno Ján znamená Boh je milostivý. To plne vystihuje aj poslanie Jána Krstiteľa. Vieme totiž veľmi dobre, že on s láskou plnil svoje poslanie, keď pripravoval srdcia ľudí na prijatie Ježiša Krista. Vyzýval ich k obráteniu a zanechaniu všetkého, čo bolo v rozpore s Božou vôľou. Veľmi dobre poznáme jeho povzbudenia, keď sa ho pýtali čo majú robiť. Zástupom povedal: „Kto má dvoje šiat, nech dá tomu, čo nemá nijaké, a kto má jedlo, nech urobí podobne.“(Lk 3, 11) Mýtnikom zasa, keď sa mu dávali pokrstiť hovorí: „Nevymáhajte viac, ako vám určili.“ (Lk 3, 13) A vojakom na tú istú otázku odpovedá: „Nikoho netrápte, nikomu nekrivdite a buďte spokojní so svojím žoldom!“ (Lk 3, 14) Dokonca nevynechal ani samotného kráľa Herodesa, keď ho otvorene napomína: „Nesmieš žiť s manželkou svojho brata.“ (Mk 6, 18) Toto všetko Ján hovoril s veľkou láskou a oddanosťou svojmu poslaniu, lebo mu záležalo na tom, aby sa ľudia obrátili a zostávali verní Bohu a boli otvorení pre prijatie Spasiteľa ktorý prichádza po ňom a ktorému on nie je hodný rozviazať remienok na obuvi a ktorý sa stal Božím Baránkom pre celú ľudskú rodinu. Takto Ján Krstiteľ naplnil aj predpoveď svojho otca Zachariáša – pripravíš mu cestu. Pripravovať cestu Pánovi, je milí bratia a sestry veľká úloha aj pre každého z nás, a ešte viacej pre nás, drahí bratia v duchovnej službe, ktorí sa tu stretávame po 41 rokoch našej kňazskej vysviacky. Teším, sa, že môžeme dnes vzdávať vďaku a chválu nášmu Pánovi, za dar kňazstva, v ktorom dúfam, sme sa usilovali zo všetkých síl s Božou pomocou uskutočňovať jeho lásku a približovať ju i svojim veriacim v duchu tých slov, ktoré povedal ako poďakovanie na záver našej kňazskej vysviacky otcovi arcibiskupovi Júliusovi Gábrišovi práve náš hostiteľ a váš duchovný otec, bratia a sestry, dp. Marián: „Najdôstojnejší otec biskup! V tejto chvíli keď ste nás vysvätili za Kristových kňazov, Kristových spolupracovníkov, môžeme povedať – stávam sa nielen nástrojom, ale živým predĺžením, nie necitlivým, nereagujúcim na bolesť, na utrpenie, na radosť, na sklamanie. Nie takýmto nástrojom, ale nástrojom ktorý reaguje na všetko, čo ho obklopuje, čo sa ho dotýka. Stali sme sa skutočne živým predĺžením Kristovým v tomto svete. ... Aj v tejto chvíli nesľubujeme, ale prosíme nášho nebeského Otca, aby sme mohli v každej našej životnej situácii, i vtedy keď prídu na nás sklamania, znechutenia, povedať so svätým Pavlom – Všetko môžem v tom, ktorý ma posilňuje.“ Otec arcibiskup na to reagoval povzbudením pre nás pred požehnaním okrem iného aj týmito slovami: „Pred týždňom sme oslavovali Srdce Kristovo ako symbol Božej lásky. Pri tomto tajomnom prameni si máme ohrievať svoje srdcia všetci kresťania katolíci; ale najmä si musíme ohrievať svoje srdcia my, kňazi. ... Preto ja vám, drahí duchovní synovia úprimne prajem, aby vaše srdcia boli ohriate láskou Kristovou, aby ste sa stávali vždy svätejší a svätejší kňazi, aby ste rástli tak, ako mi to sľuboval ten váš zástupca, že chcete rásť, nechcete zaostávať. Je potrebné, aby ste rástli vo svätosti. Vo svätosti, v zbožnosti a potom intenzívnejšie a intenzívnejšie budete ohrievať svoje prostredie Kristovou láskou, ktorá bude prúdiť z vašich kňazských sŕdc. Úprimne vám ešte raz prajem, aby ste sa všetci stali dobrými, svätými kňazmi, kňazmi podľa Srdca Kristovho. Vo svojom srdci si dajme otázku - som stále takýmto kňazom? Krátko po našej vysviacke v októbri 1978 bol zvolený za pápeža Karol Wojtyla, teraz už svätý Ján Pavol II. Ku láske kňaza nás povzbudzuje apoštolskom liste Pastores dabo vobis, takto: „Od Pána Ježiša sa možno naučiť láske nie ako remeslu, ale ako umeniu žiť životom jeho pokorného, tichého a milujúceho Srdca. To si vyžaduje: aby som skutočne uveril a poznal Božiu lásku; aby som sa vo všetkom a všetko podriaďoval tejto láske; aby som rozoznával lásku od sebectva; aby sa moja láska neprejavovala v slovách, ale v skutkoch; aby som sa v láske vedel so všetkým a so všetkými deliť; aby som vedel, že láska si vyžaduje sebadisciplínu, poslušnosť a úctu; aby som vedel, že láska je jediná reč, ktorej rozumejú všetci ľudia; aby som sa v láske usiloval žiť s tými, s ktorými sa denne stretám.

Čo ešte treba doplňme v našej kňazskej, biskupskej či diakonskej službe aby aj o nás platilo, čo povedali o svätom Vincentovi: „Aký musí byť Boh dobrý, keď už tento jeho kňaz je taký dobrý.“ Želám nám všetkým, aby naše srdcia boli čoraz viac a viac plné Kristovej lásky, z ktorej bude prameniť aj naše porozumenie voči ostatným blížnym. Amen.

V pravidelnej rubrike Daniel Dian Výročia v októbri 2019 pripomína významne výročia osobností a udalosti: výročie Vincenta Hložníka, sedemdesiate výročie prvých tajných biskupských svätení: Františka Tomáška a Štefana Barnáša, ako aj päťdesiate výročie úmrtia dlhoročného šéfredaktora a redaktora Katolíckych kázni a Duchovného pastiera Karola Kőrpera /Zrínskeho/. V rubrike DUCHOVNÝ ŽIVOT mladý kňaz člen Misijnej spoločnosti nám ponúka záverečnú časť príspevku Evanjeliové rady a štvrtý vincentínsky sľub v procese utvárania identity kňaza Martin Weis nám opäť otvára bohatú studnicu myšlienok biskupa, trpiteľa za vieru v ČSSR českobudějovického biskupa Josefa Hloucha Nad mši svatou nemá lidstvo nic světějšího - služebník Boží Josef Hlouch a svátostné kněžství - druhá časť. Patrik Maturkanič ponúka kňazom článok Deset pastoračních rad duchovního doprovázení aneb jak vést svěřené duše. Od ukončenia Druhého vatikánskeho koncilu uplynie v decembri už 54 rokov, ale stále je aktuálne a dobré, že v rubrike DRUHÝ VATIKÁNSKY KONCIL – STÁLE AKTUÁLNY A NENAPLNENÝ nám ho pomáhal Jozef Jurko naozaj objavovať a aktualizovať v siedmych príspevkoch s názvom Koncilová svätá sloboda ako znamenie čias pre svet. Slovensko má, napriek neustálemu spochybňovaniu, mnohé osobnosti, ktoré oslovujú svojimi postojmi svet. Jednou z nich je aj Ján Figeľ, ktorý od 6. mája 2016 je osobitným vyslancom pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ. Všetkým ponúka príspevok pod názvom Náboženská sloboda vo svete, ktorá nie je stále právom každého človeka. Ondrej Nagy a Peter Holec nám ponúkajú preklad príhovoru Svätého Otca Františka k členom Tribunálu Rímskej Roty pri príležitosti otvorenia nového súdneho roka. Dvaja doktorandi na KUL-e v Lubline predkladajú čitateľovi nášho periodika časť ich práce: Ján Sitár: Alkoholizumus nupturienta a neplatnosť manželstva – druhá časť; Miloš Zárecký OT: Rektor kostola. V rubrike HOMÍLIE sú uvedené homílie od Dvadsiatej siedmej nedele v Cezročnom období „C“ až po Tridsiatu druhú nedeľu v Cezročnom období „C“ NOVÉ KNIHY – RECENZIE je záverečná rubrika Duchovného pastiera, v ktorej Daniel Dian predstavuje diela: Jaroslava Broža: Velebí má duše Hospodina. Modleme se s Marií; Kardinála Stefana Wyszińskeho: Druhý krajec chleba. Myšlienky na každý deň v roku a Petra Korca a kolektívu: Morálna autorita Slovenska. Životné jubileum 90. Ján Chryzostom kardinál Korec.

TK KBS informoval Daniel Dian

( TK KBS, dd; ml ) 20191001036   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]