Vatikán 24. septembra (RV) „Amazónia: Nové cesty pre Cirkev a pre celostnú ekológiu.“ To je téma blížiacej sa biskupskej synody, ktorej trojtýždňové zasadnutie bude 6. – 27. októbra vo Vatikáne. Už je známy kompletný zoznam jej účastníkov. Oficiálny zoznam účastníkov Špeciálneho zasadnutia Biskupskej synody pre Amazóniu zverejnilo Tlačové stredisko Svätej stolice 21. septembra 2019.Medzi troma predsedajúcimi delegátmi je venezuelský kardinál Baltazar Enrique Porras Cardozo, arcibiskup Méridy a apoštolský administrátor Caracasu, druhým je peruánsky kardinál Pedro Ricardo Barreto Jimeno SJ, arcibiskup Huancaya a viceprezident REPAM-u. Tretím je brazílsky kardinál João Braz de Aviz, pôsobiaci v Rímskej kúrii ako prefekt kongregácie pre zasvätený život.
Generálnym relátorom je kardinál Cláudio Hummes OFM, emeritný arcibiskup brazílskeho São Paula, ktorý je predsedom Komisie pre Amazóniu pri Biskupskej konferencii Brazílie a zároveň prezidentom Amazónskej cirkevnej siete REPAM. Dvoma špeciálnymi sekretármi sú kanadský jezuita (medzičasom menovaný za kardinála) páter Michael Czerny SJ, podsekretár Sekcie pre migrantov a utečencov Dikastéria pre integrálny ľudský rozvoj, ako aj peruánsky biskup David Martínez de Aguirre Guinea OP, apoštolský vikár Puerto Maldonada, z rehole dominikánov.
Na synode pre Amazóniu sa zúčastní 185 biskupov, najmä z priamo pastoračne zainteresovaných diecéz deviatich krajín. Hlavnú časť synodálnych otcov budú tvoriť biskupi z Brazílie, Peru, Bolívie, Kolumbie, Ekvádoru, Venezuely a z oblasti Antíl (Guyana, Surinam a Francúzska Guyana). Ďalej to budú vedúci vatikánskych dikastérií, účastníci menovaní priamo pápežom, zástupcovia reholí zvolení v rámci Únie vyšších rehoľných predstavených a členovia Predsynodnej rady.
Medzi 55 audítormi viac ako polovicu tvoria ženy a nechýbajú medzi nimi ani zástupcovia pôvodných etník. Z iných cirkví príde 6 bratských delegátov. V zozname 12 osobitných pozvaných je aj bývalý generálny tajomník OSN Ban Ki-moon, pôvodom Kórejčan, či nemecký odborník na atmosférickú fyziku prof. Hans J. Schellnhuber.
