TK KBS

Dnes je utorok 15. 10. 2019   Meniny má Terézia       Pošlite tip TK KBS Správy cez: RSS | Email | Mobile | Twitter | Instagram | Facebook | Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  október  >>
poutstštpisone
 123456
78910111213
14151617181920
21222324252627
28293031   

  Top témy
Všetky
Synoda o Amazónii

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda o rodine
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

KBS udelila opäť ocenenie za zásluhy o dialóg medzi vierou a vedou
P:3, 19. 09. 2019 19:45, DOM



Bratislava 19. septembra (TK KBS) Dvaja noví laureáti si dnes, vo štvrtok 19. septembra 2019, prevzali ocenenie za zásluhy o dialóg medzi vierou a vedou (rozumom) Fides et ratio. Cenu im udelila Konferencia biskupov Slovenska (KBS). Urobila tak na návrh jej Rady pre vedu, vzdelanie a kultúru, ktorej predsedá ordinár Mons. František Rábek. Ceremoniál sa uskutočnil v bratislavskom Primaciálnom paláci. Biskup Rábek odovzdal cenu s bratislavským arcibiskupom metropolitom a predsedom KBS Mons. Stanislavom Zvolenským a košickým arcibiskupom metropolitom Mons. Bernardom Boberom. Ocenenie si prevzali prof. Ján Grác a doc. Miroslav Saniga. Slávnosti predchádzala svätá omša za vedcov v Kostole Najsvätejšieho Spasiteľa v Bratislave.

KBS udelila toto ocenenie už po desiatykrát. Udeľuje ho pri príležitosti výročia vydania encykliky pápeža Jána Pavla II. Fides et ratio (Viera a rozum). Katolícka cirkev ním chce vyjadriť úctu vedcom, ktorí svojím pôsobením a vedeckou činnosťou prispievajú k dialógu vedy a viery. Zmyslom je motivovať ich pre výnimočné kresťanské svedectvo v tejto oblasti a vyjadriť dialóg vedy a viery, či viery a rozumu, ako vyplýva z názvu pápežskej encykliky, podľa ktorej je ocenenie pre vedcov pomenované. „Rozum človeka sa neznehodnocuje, ani sa neznižuje tým, že dáva súhlas k obsahu viery," píše pápež Ján Pavol II. v encyklike Fides et ratio.




Laudatio k oceneniu profesora Jána Gráca predniesla doc. Judita Stempelová. K oceneniu doc. Miroslava Sanigu vystúpil s laudačnou rečou Viliam Novák. Laureáti sa prevzatí ocenenia prihovorili prítomným s prednáškami. Na slávnosti sa zúčastnili viacerí hostia, napríklad predseda Slovenskej akadémie vied Pavol Šajgalík, poslanec Národnej rady SR Dušan Čaplovič, emeritný rektor Univerzity Komenského v Bratislave prof. Karol Mičieta, dekan Gréckokatolíckej teologickej fakulty Prešovskej univerzity prof. Peter Šturák, ako aj ďalší predstavitelia vedeckej, akademickej, spoločenskej a náboženskej obce, rodina, priatelia ocenených a verejnosť.

KBS udelila toto ocenenie po prvýkrát v roku 2010. Cenu vtedy prevzal vedec Július Krempaský. O rok neskôr ju získali profesori Jozef Tiňo a Ján Letz. Za rok 2002 získali ocenenie kardinál Jozef Tomko, biologička Oľga Erdelská a astronóm Anton Hajduk, in memoriam. Potom si ocenenie prevzali fyzik Jozef Ďurček, psychológ Michal Stríženec a Imrich Staríček, in memoriam. Potom ocenili Mons. Marcela Sáncheza Sorondu, kancelára Pápežskej akadémie vied vo Vatikáne, a prof. Emília Hrabovec. Neskôr si ocenenie prevzali profesor geológie Peter Holec z KU v Ružomberok, prorektor Trnavskej univerzity Ladislav Csontos a prof. Igor Túnyi, in memoriam. Ďalej prevzali ocenenie prof. Jozef Glasa, doc. Ivan Chalupecký a doc. Mikuláš Blažek, in memoriam. Predvlani boli vybranými osobnosťami Viliam Novák a Mons. Gašpar Fronc a minulý rok prof. Zlatica Plašienková a prof. Eduard Bublinec.

K správe bolo vydané FOTO a AUDIO

-----------------------------------------------------------------

PLNÉ ZNENIE LAUDÁTIÍ

Laudatio prof. Jánovi Grácovi,, emeritnému profesorovi Trnavskej univerzity

V čase rýchlych spoločenských zmien a globalizácie, badáme zápas o význame existencie človeka a jeho zmyslu. A predsa, vynárajú sa nám významné osobnosti, ktoré posúvajú vedecké myslenie v pohľade na človeka s jeho duchovným rozmerom a možnosťami rastu v rôznych spoločenských podmienkach. K nim patrí aj neustále premýšľajúci vedec, psychológ, a vysokoškolský pedagóg prof. PhDr. Ján Grác, DrSc.

Narodil sa v roku 1930 v Kovarciach (okr.Topolčany) v maloroľníckej rodine, kde otec bol kostolníkom a jeho bratrancom bol Mons. PhDr. Štefan Grác, pápežský prelát. Štúdium psychológie ukončil v roku 1956 na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a od roku 1967 až do dôchodku bol aj jej zamestnancom.

Roky totalitnej moci poznačili jeho pôsobenie na pracoviskách: V roku 1961 bol z politických dôvodov prepustený zo zamestnania, neskôr, mal štyri roky zadržiavaný menovací dekrét docenta po úspešnej habilitácii. Rovnako jeho rukopis dizertačnej práce „Pohľady do psychológie hodnotovej orientácie mládeže“ bol bezdôvodne držaný na ÚV KSS k publikovaniu. Najvyššiu pedagogickú aj vedeckú hodnosť profesora a doktora vied mohol nadobudnúť až po roku 1989 po 16-ročnom zadržiavaní materiálov na FO KSS. Za spôsobené krivdy sa mu Filozofická fakulta UK listom Rehabilitačnej komisie zo dňa 27.02.1990 oficiálne ospravedlnila. V minulosti ani v súčasnosti nie je členom žiadnej politickej strany.

Závan politického odmäku po roku 1968 mu umožnil etablovať sa na katedre psychológie FFUK v Bratislave, kde pôsobil až do odchodu na dôchodok (1995) ako asistent, docent a profesor. Vo vykonávaní pedagogickej činnosti pokračoval na katedre psychológie Trnavskej univerzity ako profesor, vedúci katedry, predseda doktorandského štúdia a garant odboru. Od 2.10.2013 je emeritným profesorom tejto univerzity. V roku 2018 oslávil 50 rokov pôsobenia na univerzitách v tomto roku dosiahol štvrťstoročie na Trnavskej univerzite (1994-2019). Ad multos amos!

V roku 1994 ho prof. PhDr. Vladimír Šatura, SJ požiadal, aby po jeho abdikácii sa ujal vedenia novovzniknutej Katedry psychológie na Trnavskej univerzite. Je známe, že v tom čase nielen katedra, ale celá Trnavská univerzita sa nachádzala pod značným politicko-ideologickým tlakom a pnutím, cieľavedomo zameraným na jej likvidáciu. Katedra psychológie hneď v úvode jej vzniku bola odlišná od ostatných slovenských psychologických katedier. V štúdijnom programe založenom na báze kresťanskej orientácie okrem teoretických predmetov boli predmety etiky, psychológie náboženstva, pastorálnej psychológie, psychológie zdravia a moderných psychoterapeutických metód so štúdiom noetického rozmeru osobnosti a integráciou duševného a duchovného pri rozvoji osobnosti. Poslucháči psychológie boli tak vzdelávaní na báze kresťanskej antropológie. V rámci katedry na báze psychológie sa realizovali obhajoby dizertačných, habilitačných a inauguračných prác aj s duchovnou tématikou. Uznaniu sa dostalo prof. Grácovi, DrSc., po niekoľkých rokoch vedenia, kedy prof. M. Bašo, vtedajší dekan Fakulty spoločenských vied TU v liste zo dňa 23.02.1998 konštatuje: „Pod Vaším vedením sa katedra personálne vybudovala a dosiahla svoje osobitné zameranie v rámci Slovenska“.

Vo vedeckom bádaní je prof. Dr. Ján Grác, DrSc., autorom 14 výskumných úloh ako zodpovedný riešiteľ. Tieto bádania uskutočňoval na Výskumnom ústave pedagogickom, potom na FFUK a najviac na Trnavskej univerzite. Niektoré boli v rámci štátneho plánu výskumu, iné ako grantové úlohy VEGA, kde s láskou viedol aj mladých kolegov k realizácii dielčích úloh. Vo výbere volil netradičné, originálne témy, nikdy nestrácal z horizontu celého človeka včleneného do prostredia života s jeho vlastným ontologickým, hodnotovým a morálnym základom. Zdôraznil, že psychológia sa má zaoberať aj svetom prežívaným, nielen objektivizovanými javmi, ale i to, čo skúma subjektívna psychológia. Už na začiatku výskumnej činnosti postrehol problém indiferentného správania, ktoré sa neskôr v literatúre objavilo ako „prizerajúce sa správanie“ (by standing efect“), neostal len pri popise javu, ale sústredil sa na metódy edukácie, aby človek nebol iba „prizerajúcim a invalidom bytia“. Pán profesor Grác nastolil požiadavku personalizácie poznatkov z čoho vyplýva, že veda musí rešpektovať personálne založenie človeka. Rozlišuje medzi výchovou ako vzťahovým procesom a vzdelávaním ako procesom výkonovým. Poukazuje, že výchova prostredníctvom osobného príkladu nenachádza vari v žiadnej oblasti medziľudských vzťahov také významné uplatnenie, ako práve v oblasti rodinných vzťahov. Príklad nepôsobí iba tým, čo človek robí, ale je spojený aj so slovom, obetou a láskou. Pri formulovaní najširšieho základu klasifikácie morálnych regulatívov správania u človeka uvádza, že oni sú síce vo vzťahu k jeho sociálnemu životu, ale tam to nekončí. Sú vo vzťahu aj k svetu, k sebe samému a k transcendentnu, k Bohu. Skúma etické myslenie a prežívanie ľudí v podmienkach každodenného života.

Ťažiskom mnohých výskumných úloh boli otázky mravného konania a jeho porúch; problematika závislostí z aspektu výchovno-preventívnych prístupov; normy morálnosti a ich vzťah k ľudskému svedomiu. Zameranosť bola aj na rodinu v kontexte súčasnej spoločnosti. Výstupy z výskumných prác boli publikované v zborníkoch Acta psychologica Tyrnaviensia 1996 – 2016, vydávané Trnavskou univerzitou v Trnave. Editorom tohto periodika je od roku 1996 doteraz pán profesor. O výsledkoch svojich výskumov prof. Dr.Ján Grác,DrSc., referoval na vedeckých psychologických podujatiach, mnohých medzinárodných konferenciach doma aj v zahraničí. Napríklad v Belgicku (1971), v Kanade (1974), na prednáškových turné v Maďarsku (1967), v Poľsku (1970), v Bulharsku (1973) a ďalších.

Jeho publikačná činnosť je evidovaná v Národnom biografickom ústave SNK v Martine, k roku 2018 eviduje 21 knižných monografii (z toho 4 v spoluautorstve), 33 štúdijných textov, skrípt a vysokoškolských učebníc (z toho 21 v spoluautorstve), 167 štúdií a 205 odborných článkov.

Osobitne treba oceniť medzi dielami pána profesora trilógiu vedeckých monografii : „Spoločenský styk a  psychológia výchovy mládeže“ (1968), „Škola a psychológia spokojnosti mládeže“ (1973), a monografia „Pohľady do psychológie hodnotovej orientácie mládeže“ (1979). Svoj psychologický prínos zapísal skúmaním a poznávaním oblasti psychológie výchovy vo viacerých dielach: „Psychológia samoučenia“ (1978), „Úvod do psychológie výchovných procesov“ (1982), „Persuázia“ (1985), „Exemplifikácia“ (1990). Dielo: „Exemplifikácia. Vzory a modely života človeka“ (1990) sú prepojením empirického výskumu s metódami kritickej hermeneutiky. A tak aj ich inštruktážna stránka zachováva horizont zodpovednosti za výber metód a kontrolu ich aplikácie. V roku 1991 v spoluautorstve napísali učebnicu „Pedagogickej psychológie“ v spoluautorstve s L. Ďuričom, J. Štefanovičom. Z novších publikácii je to „Psychológia mravnosti v teoretických a empirických analýzach“ (2008), ktorá vzhľadom na unikátny obsah bola preložená do poľského jazyka. Ďalej sú to „Kapitoly edukačnej psychológie.Teória a aplikácie.“ (2009), v ktorej načrtáva novokoncipovanú oblasť psychológie výchovy a vzdelávania. Najnovšia monografia „Ku psychológii autodidaktov s podtitulom Akí boli, akí sú a akými sa môžu stať“(2018) završuje štvrťstoročné priekopnícke úsilie v kreovaní nového predmetu bádania v psychológii – psychológie samoučenia. Viaceré knižné publikácie boli odmenené cenami vydavateľstiev alebo spoločenských inštitúcii, pričom mnohé z nich vyšli v niekoľkonásobnom náklade a boli preložené aj do cudzích jazykov. Napr. kniha „Psychológia mravnosti“ bola v roku 2015 preložená do poľského jazyka a a vydaná Vedeckým vydavateľstvom sv.Jána Pavla II. na Katolíckej univerzite v Lubline. Dlhoročne spulupracuje s Katolíckou univerzitou v Lubline, osobitne s prof. Bialu, táto publikácia sa stala východiskom komparačných výskumov na poľskej populácii. Nedá mi nespomenúť aj spoluprácu pána profesora Gráca s Katedrou psychoterapie a psychológie zdravia Katolíckej univerzity v Lubline, odkiaľ prof.dr. K.Popielski chodil pravidelne prednášať od r. 1996 -2010 poslucháčom psychológie Trnavskej univerzity.

V rámci medzinárodnej spolupráce boli usporiadané dve Poľsko-slovenské sympózia v Lubline (rok 2000, 2001) s tématikou logoterapie. Zároveň významne podporil vznik samostatného odborného pracoviska FiF TU, „Inštitút existenciálnej psychológie a noo-logoterapie“, ktorý vznikol v roku 2001 a jeho úlohou bolo celoživotné vzdelávanie psychológov a pomáhajúcich profesií v logoterapii, tiež realizácia výskumných projektov a poradensko-konzultačné služby pre verejnosť.

V jeho pedagogickom pôsobení okrem doteraz spomenutých výsledkov, treba vyzdvihnúť živý záujem o študijne výsledky poslucháčov, motivoval ich k študentskej vedeckej činnosti, podnecoval k vlastnej publikačnej činnosti a k účasti na zahraničných pobytoch, pričom podporoval odborné stretávania absolventov. Všimli sme si ako pán profesor s mimoriadnym talentom pedagóga a s rozvinutými kresťanskými čnosťami vie spájať ľudí, riešiť ich problémy, nevtieravo povzbudzovať a dodávať nádej, keď sa niekto zo študentov ocitol v kritickej situácii. Nenechal sa vyprovokovať unáhleným rozhodnutím. Popritom pomáhal každému, kto sa na neho obrátil, či už s vedeckými či inými otázkami. Kolegovia si ho veľmi vážili, čerpali zo studnice jeho bohatých životných múdrosti a popri ňom sa učili kúzlu pedagogickej disciplíny, kedy s láskou podaná aj ťažká téma stáva sa obľúbenou.
Prof.dr. Ján Grác, Drc., spoluracuje aj v duchovnej oblasti. Je dlhoročným aktívnym členom Rady pre vedu, vzdelávanie a kultúru pri KBS a dlhoročným aktívnym členom Ústredia slovenskej katolíckej inteligencie kde prednášal a publikoval v časopise „Radosť a nádej“. Je láskavým otcom, vzorom, ktorý si doniesol z vlastnej rodiny a uplatnil aj v osobnom živote. Toto jeho otcovstvo, spojené s pracovitosťou, vytrvalosťou a hlavne láskou je vzorom pre všetkých mladších spolupracovníkov i poslucháčov psychológie. So svojou pani manželkou vychoval syna a dcéru, teraz sa teší vnúčatám a trom pravnukom. Na spoločnej ceste životom za 60 rokov mu pani manželka bola oporou nielen v zabezpečovaní domácnosti a výchovy detí pri jeho pracovnom zanietení, ale vykonala nejednu mravenčiu činnosť pri písaní učebníc, ako vzdelaná slovenčinárka opravila množstvo napísaného textu. O ich vzájomnom súžití viac hovoria kvety a plody malej záhradky, z ktorej sa spoločne tešia a nejeden návštevník sa v nej cíti ako v rajskej záhrade.

Dovoľte mi pán profesor, aby som sa v závere Vám poďakovala vo svojom  mene, ale aj za celú psychologickú obec, za kolegov, s ktorými ste roky spolupracovali, tiež v mene členov Slovenského inštitútu logoterapie i  ďalších blízkych známych a priateľov, za všetko preukázané dobro i za to, čo sa slovami ťažko vyjadruje. Želáme Vám do ďalších rokov veľa Božieho pokoja a radosti z plodného života. Tu platia slová žalmu: „Kto sa na Pána spolieha, neskláti sa, ešte aj v starobe bude prinášať ovocie, úrodný bude, plný sviežosti“ (Ž 92).

Doc. Judita Stempelová

- -

Laudátio doc. Miroslavovi Sanigovi

Prvý raz som mal to potešenie stretnúť Ing. Sanigu počas služobnej cesty do Zvolena, do Ústavu ekológie lesa SAV, uskutočnenú v rámci mojej vtedajšej funkcie v Slovenskej akadémii vied, pred asi dvomi desaťročiami. Navštívil som aj pracovisko tohto ústavu v Starých Horách, kde som stretol neobyčajného človeka, na prvý pohľad zapáleného pre svoju prácu, ktorá mu nebola len zdrojom obživy, ale celkom určite aj koníčkom a poslaním. Bol to Ing. Miroslav Saniga. Poukazoval nám svoje kráľovstvo a neobyčajne zapálene nám rozprával o svojej práci, o zvieratách a ich mieste v ekosystéme. Daroval mi tiež niekoľko svojich knižiek. Keď som si ich čítal, tak som s údivom zistil, že ich nielen napísal, ale aj ilustroval. A neboli to neumelé obrázky príčinlivého amatéra, ale veľmi pekné perokresby murárika červenokrídleho. O jeho vzťahu k prírode svedčí aj záhrada pri jeho dome v Liptovských Revúcach; je plná obrázkov, kŕmidiel, vidieť, že tu žije človek, ktorý nielen má rád prírodu, ale tento svoj vzťah pretvára do praktickej podoby: pomáha vtákom prežiť...

Zameranie výskumu laureáta tohotoročnej Ceny Fides at ratio Miroslava Sanigu by sa stručne dalo zhrnúť do formulácie: Vzťah medzi vtáčími spoločenstvami a ekosystémami. Prečo je výskum takto orientovaný dôležitý?

Každý, kto letel lietadlom, videl, že skoro celý povrch našej planéty je zmenený ľudskou činnosťou, tak si človek obstaráva potraviny, iné hmotné statky a energiu na prežitie. Lenže, tento ekosystém už nie je v rovnovážnom stave. Zmenili sa vlastnosti povrchu Zeme a tým aj štruktúra zložiek rovnice bilancie energie. To vedie k zmenám štruktúry rastlín a živočíchov, k zmene klímy a k ohrozeniu civilizácie.

Prvým krokom k návratu do stavu rovnováhy je poznanie a kvantifikácia procesov prebiehajúcich na Zemi. A to je problematika, ktorej sa venuje dnešný laureát Miroslav Saniga. Poznanie vzťahov medzi konkrétnymi živočíchmi, v konkrétnych podmienkach je nevyhnutnou súčasťou procesu rehabilitácie ekosystémov. Lebo len vtedy, ak sú známe procesy prebiehajúce v ekosystéme, je možné navrhovať a realizovať pozitívne opatrenia na udržanie rovnováhy v ňom. A vtáctvo nebeské je dôležitým článkom tohto procesu, pretože má úzke väzby na najväčšie spoločenstvo na planéte, na hmyz.

Doc. Ing. Miroslav Saniga, CSc sa narodil v srdci Slovenska v Ružomberku, 20. januára 1964. Svoje detstvo prežil v lone prírody, v Liptovských Revúcach, dediny to učupenej v údolí pod Veľkou Fatrou. Zrejme tam, počas jeho detstva sa vytvoril a upevnil jeho vzťah k prírode, ktorý neskôr determinoval aj jeho pracovné zameranie. Po absolvovaní gymnázia v Ružomberku (1983), jeho kroky viedli na Lesnícku fakultu Technickej univerzity vo Zvolene, ktorú absolvoval v roku 1987 a získal titul inžiniera.

V rokoch 1987 – 1993 pracoval v Správe Národného parku Malá Fatra v Gbeľanoch pri Žiline, ako odborný pracovník pre lesné ekosystémy. Počas pôsobenia na tomto pracovisku sa prihlásil na externú formu doktorandského štúdia na svojej Alma mater TU Zvolen. Štúdium úspešne dokončil v roku 1994 a po úspešnej obhajobe dizertačnej práce získal vedeckú hodnosť (vtedy ešte) CSc, terajšie PhD. Téma jeho dizertačnej práce bola „Sezónna dynamika vtáčích zložiek lesných prírodných biocenóz v piatom až ôsmom vegetačnom stupni v Malej a Veľkej Fatre“. Zrejme počas jeho doktorandského štúdia nadviazal kontakty so svojim neskorším zamestnávateľom, Ústavom ekológie lesa Slovenskej akadémie vied so sídlom vo Zvolene, kde pracuje od roku 1993 až dodnes ako vedecký pracovník.

Vedecko – výskumná činnosť doc. Ing. Miroslav Sanigu, CSc je zameraná na vzťahy medzi vtákmi a ekosystémom; sú to problémy súvisiace s ekológiou a etológiou vtákov, biodiverzitou a ochranou terestrických ekosystémov, vzťah medzi vtáčou zložkou a rastlinnou zložkou ekosystémov, vzťah medzi vtáčími spoločenstvami a meniacimi sa ekosystémami. Jeho špecialitou a zvlášť obľúbenou témou je ekológia a etológia tetrova hlucháňa (Tetrao Urugallus) a murárika červenokrídleho (Tichodroma muraria).

Ako člen riešiteľského kolektívu sa zúčastnil riešenia početných vedeckých projektov z hore uvedeného okruhu problémov; výsledky riešenia publikoval v 75 pôvodných vedeckých prácach doma aj v zahraničí. Viedol 25 bakalárskych a diplomových prác a vyškolil troch doktorandov.

To hlavné, čím sa Ing. Saniga odlišuje od väčšiny vedeckých pracovníkov sú jeho vedecko – popularizačné aktivity. Napísal 19 populárno – vedeckých knižiek pre deti o prírode; neuveriteľných 51 knižiek o živote prírody pre dospelých. Je autorom 2322 populárno – vedeckých článkov o prírode v dennej tlači, 4800 populárno – vedeckých príspevkov v rozhlase a 312 v televízii. Na stredných a základných školách predniesol 1790 prednášok, viedol 813 exkurzií. V spolupráci so Slovenskou televíziou vyprodukoval 7 populárno- vedeckých filmov.

Okrem toho, externe prednášal na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici (2001 – 2015), predmety Biologická diverzita, Etológia živočíchov, Ornitológia a Systém živočíchov. Je garantom bakalárskeho a magisterského študijného programu Učiteľstvo biológie v kombinácii v Katolíckej univerzite v Ružomberku.

Jeho vedecká a popularizačná činnosť bola ocenená početnými oceneniami; rád by som spomenul nomináciu na Krištáľové krídlo a niekoľko Cien SAV za popularizačnú činnosť (1998, 2010, 2012 a 2017) .

Na ilustráciu uvediem laureátovo vyznanie vzťahu k prírode a k jej obyvateľom, ktorá dobre charakterizuje jeho vzťah k prírode.

„ Srdcovou záležitosťou autora sú dva operence – hlucháň hôrny a murárik červenokrídly. Autora obidva tieto vtáčie druhy hneď pri prvom stretnutí zvláštne očarili, či doslova omámili, ba vari až „uriekli“. Bola to láska na prvý pohľad a zamilovanie na celý život... Obidva tieto vtáčie druhy žijú v odľahlých zátišiach prírody, takže treba za nimi „tvrdo“ stúpať aj niekoľko hodín... „Vychádzka“ za týmito podivuhodnými Božími stvoreniami je spojená nielen s odriekaním mnohých ľudských pôžitkov (spánok a odpočinok), ale najmä s vypotením mnohých a mnohých litrov potu... Pri výskume hlucháňa od marca do konca mája „podstupuje“ autor každodenne „polnočný“ budíček a rovnako je tomu tak aj v jeseni od septembra do októbra... Premôcť sladký spánok v polovici a vydať sa každodenne polnočnou hodinou do tmavého lesa v čase i nečase na „výlet“ za hlucháňmi, tak to môže vysvetliť iba bezhraničná láska k týmto vtáčím stvoreniam“

Popularizačné výtvory dnešného laureáta sú predchnuté jeho vierou, prírodu chápe ako Boží výtvor, prostredníctvom ktorého poznávame samotného Stvoriteľa. Tak sú formulované aj názvy niektorých jeho knižných prác: Božia signatúra na úžasnom diele prírody (2014), Príroda oslavuje Stvoriteľa (2016). To najdôležitejšie sa však skrýva v samotných prácach, z ktorých som čítal len niektoré, ktoré sú predchnuté vierou, že Božie dielo – prírodu - je treba nielen využívať, ale aj chrániť. Treba poznávať zdanlivú explicitnú jednoduchosť jej fungovania, ale aj vnútornú zložitosť a neuveriteľnú harmóniu všetkých zložiek prírody. Zistíme, že z obrovského množstva zložiek biosféry, sú všetky pre jej optimálnu funkciu potrebné, a že absencia čo len jednej z nich spôsobí nerovnováhu v ekosystéme, ktorú už nie je možné upraviť do pôvodného, rovnovážneho a trvalo udržateľného stavu.

Záverom konštatujem, že cena sa dostáva do rúk toho, ktorý si ju naozaj zaslúži. Jeho produkcia – najmä populárno- vedeckých diel pravdepodobne nemá na Slovensku obdoby, a duch týchto diel je predchnutý vierou v Stvoriteľa. Blahoželám Ing. Sanigovi a som presvedčený, že toto ocenenie ho ešte viac povzbudí v jeho Bohumilom diele.

Ing. Viliam Novák, Ústav hydrológie SAV
-----------------------------------------------------------------



( TK KBS, ord, ml; ml ) 20190919044   |   Upozorniť na chybu v správe | Prečítaná 566 x

[naspäť]





TV Lux [audio] | Rádio Lumen | FF Rádio | Rádio Mária | Rádio Vatikán | SSV | Katolícke noviny | Výveska | Do kostola

Mobilná verzia webu


(c) TK KBS 2003 - 2019