Na námestie pred vatikánsku baziliku prišli s celými rodinami strážnici, administratívne sily, dobrovoľníci i väzenskí kapláni, aby si vypočuli slová Svätého Otca Františka. Slovo „ďakujem“ im vyslovil s vysvetlením, že ich práca je skrytá, ale podstatná. Ocenil ich službu, ktorú prežívajú ako pomoc tým, ktorí sú slabí:

„Ďakujem, pretože takto, ako pracujete, sa deň za dňom stávate tkáčmi spravodlivosti a nádeje.“ Pripomenul im Božie slovo, ktoré hovorí: „Pamätajte na väzňov, akoby ste boli s nimi uväznení“ (Hebr 13,3). A znovu im poďakoval: „Ďakujem teda, že nie ste iba strážnici, ale aj opatrovníci ľudí, ktorí vám boli zverení, aby si v nadobudnutí vedomia vykonaného zla osvojili perspektívu znovuzrodenia pre dobro všetkých. Ste tak povolaní byť mostami medzi väznicou a občianskou verejnosťou.“

Zvolaním „Vpred!“ pápež František oslovil kaplánov, rehoľníkov, rehoľníčky a dobrovoľníkov: „Ste nositeľmi Evanjelia medzi múry väzenia. ... Vpred, keď prenikáte do najťažších situácií iba silou úsmevu a srdca, ktoré načúva – múdrosť načúvania: vpred, so srdcom, ktoré načúva“.

Svätý Otec týmto služobníkom vo väzniciach pripomenul, že je podstatné najprv si uznať vlastnú potrebu odpustenia, takže sa ich vlastné biedy stanú pre nich záchytnými nádobami pre Božie milosrdenstvo, a takto sa stanú hodnovernými svedkami Božieho odpustenia.

A napokon sa pápež František obrátil aj na odsúdených, slovkom „Odvahu!“ Ako Svätý Otec uviedol, práve oni, odsúdení, sú vzácni v Božích očiach, sú dôležití pre Boha, ktorý v nich chce naplniť zázraky:

„Odvahu, nikdy nezadúšajte plamienok nádeje. Vždy treba hľadieť na horizont budúcnosti, vždy existuje budúcnosť nádeje, vždy.“

Pred záverečným požehnaním všetkým prítomným väzenským pracovníkom Svätý Otec zdôraznil, že sú vo svojej službe svedkami práva: práva na nádej a práva na nový začiatok.

( TK KBS, RV mh; ml ) 20190914010   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]