Bratislava 30. augusta (TK KBS/Rádio LUMEN) Tlak na mužské i ženské rehole, ktorý vyvíjal režim v socialistickom Československu, sa minul cieľa. Konštatoval to vedúci katedry histórie na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského, profesor Róbert Letz pri príležitosti 69. výročia akcie R namierenej proti ženským reholiam. Išlo o násilné sústredenie členiek ženských reholí, ktoré pokračovalo v ďalších etapách a skončilo sa prakticky v roku 1989. Samotná akcia R sa začala 29. augusta 1950 o ôsmej hodine ráno.
„V súčasnosti sa veľmi veľa hovorí o slobode, keď si pozrieme vlastne o tom kto je vo svete prenasledovaný za svoje presvedčenie, náboženské presvedčenie tak zisťujeme, že možno ako najprenasledovanejšou skupinou obyvateľstva vo svete sú kresťania v rôznych častiach sveta. Ak je sloboda hodnotou a ak sa slobodou častokrát argumentuje, tak musíme si uvedomiť aj cenu tejto slobody, že vďaka tomu, že dnes môžme hovoriť o slobode a že môžme si do značnej miery užívať alebo aj zneužívať túto slobodu, tak máme tu ľudí, ktorí veľmi trpeli za slobodu, za tieto ideály, aj za túto náboženskú slobodu a medzi nich patria aj rehoľníčky a rehoľníci. Takže nie je možné hovoriť dnes o slobode a nejakým spôsobom ignorovať alebo preklenúť alebo tváriť sa, že títo ľudia, ktorí priniesli tie obete za túto slobodu, neexistovali. Všetci tí, ktorí hovoria o slobode, by mali veľmi dobre poznať osudy tých, ktorí trpeli za ten ideál slobody. Či už to bola náboženská sloboda alebo občianska sloboda," hovorí prof. Letz.
Doplnil, že na väčšiu diskreditáciu rehoľníčok režim najmä v 50. rokoch zosnoval niekoľko politických procesov, osobitne so sestrami vincentkami. Boli to napríklad procesy Valéria Olšovská a spol., respektíve Dalimila Magulová a spol. z roku 1958. Rehole prežili tento tlak a v 90. rokoch sa ukázalo, že je tu vysoký počet rehoľníkov a rehoľníčok. V dôsledku tlaku režimu sa paradoxne náboženský život medzi veriacimi viac utvrdil.
Tento rok sme si pripomenuli aj 69. výročie Akcie Kláštory - násilného vyvezenia rehoľníkov z kláštorov komunistickým režimom počas tzv. barbarskej noci z 13. na 14. apríla 1950. Príslušníci bezpečnostných orgánov vtedy vtrhli do 56 mužských kláštorov, rehoľných domov a farských úradov v Československu. Akcia bola zameraná na likvidáciu mužských kláštorov a internáciu rehoľníkov. Je známa aj pod názvom Barbarská noc. V tom čase v Československu už mala všetku moc v rukách Komunistická strana Československa, pod ideologickou záštitou ktorej sa akcia uskutočnila. Po Akcii K nasledovala Akcia R (Rehoľníčky), počas ktorej došlo 28. až 31. augusta 1950 k násilnému sústredeniu ženských reholí.
Zo Zákona NR SR č. 241/1993 Zb. figuruje 13. apríl medzi pamätnými dňami ako Deň nespravodlivo stíhaných. Spravidla si ho od roku 2000 pripomínajú členovia Konfederácie politických väzňov Slovenska.
-
Zdroje: TASR / Archív TK KBS / Rádio LUMEN
Snímka: Ilustračná
