Košice 14. august (TSKE) Klokočov, ako najvýznamnejšie pútnické miesto Košickej eparchie, privítalo počas víkendu 10. - 11. augusta tisícky pútnikov. Prišli na toto miesto, aby sa počas celoeparchialnej odpustovej slávnosti zverili pod ochranu klokočovskej Presvätej Bohorodičky, ktorej ikona v tejto dedinke slzila pred 349 rokmi.Program odpustovej slávnosti začal duchovnou obnovou spojenou s modlitbami za uzdravenie v piatok 9. augusta. Spolu s archimandritom Jaroslavom Lajčiakom, košickým protosynkelom, a niekoľkými kňazmi, slávil svätú liturgiu aj Marián Kuffa zo Žakoviec. Vo svojej kázni a aj katechéze, ktorú mal po skončení svätej liturgie, rozprával a dôležitosti a úlohe ženy v rodine, ktorá je v dnešnej dobe ohrozovaná mnohými nebezpečenstvami zo strany novodobých ideológii a medzinárodných dohovorov.
Sobotný program začal modlitbou malej večierne a po nej archimandrita Pimen P. Medviď vykonal obrad veľkého posvätenia vody. Veľkú večiereň s lítijou slúžil archimandrita Jaroslav Lajčiak spolu so seminaristami Košickej eparchie. Po modlitbe posvätného ruženca, ktorú viedla mládež, sa začala už tradičná večerná archijerejská svätá liturgia. Tohtoročné večerné dialógy v Klokočove boli zamerané na predstavenie “nových” a “mladých” tvári Košickej eparchie: nového protosynkela a troch novokňazov. Súčasťou večerného programu bola aj pozvánka otca Dušana Škurlu na Národný pochod za život do Bratislavy.
Sobotný program v Klokočove už tradične zakončujú mladí modlitbou Krížovej cesty spolu so svojim biskupom.
Jedným z dôležitých hostí odpustovej slávnosti v Klokočove bol aj bol bratislavský eparchiálny biskup Peter Rusnák, ktorý hlavnú liturgiu tohtoročnej odpustovej slávnosti slávil spolu s košickým eparchom Milanom Chauturom CSsR. Slávnostným kazateľom bol protosynkel Košickej eparchie, archimandrita Jaroslav Lajčiak.
Archimandrita Jaroslav vychádzal vo svojom príhovore z jednej starobylej piesne o Klokočove. Tá hovorí o Márii, ktorá pred tristo rokmi plakala a nad ľudom Zemplína slzy prelievala. Položil si otázku, že čo vlastne priviedlo Máriu k slzám. Pozastavil sa nad charakterom ľudu Zemplína. Spomenul ich hrdosť, prostorekosť, tvrdosť a neoblomnosť. Zdôraznil, že všetky tieto na prvý pohľad negatívne vlastnosti je však možné vďaka spolupráci s Božou milosťou premeniť na hrdosť z toho, že človek je kresťan a gréckokatolík. Prostorekosť je možné premeniť na odvahu vyznávať Ježiša Krista a neoblomnosť na zásadovitosť v prežívaní viery.
V závere homílie boli veriaci pozvaní do Klokočova opäť o rok, kedy bude jubileum tristopäťdesiat rokov od slzenia ikony presvätej Bohorodičky.
