TK KBS

Dnes je sobota 24. 08. 2019   Meniny má Bartolomej       Pošlite tip TK KBS Správy cez: RSS | Email | Mobile | Twitter | Instagram | Facebook | Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  august  >>
poutstštpisone
   1234
567891011
12131415161718
19202122232425
262728293031 

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda o rodine
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Pápež František pre La Stampa: Oslabenú Európu treba zachrániť
P:3, 09. 08. 2019 16:55, ZAH



Vatikán 9. augusta (RV) Európa sa rokmi oslabila, ale treba ju zachrániť. S týmto presvedčením sa podelil pápež František v rozhovore pre taliansky denník La Stampa. V piatkovom vydaní z 9. augusta, v deň spolupatrónky Európy sv. Edity Steinovej - Terézie Benedikty od Kríža - Svätý Otec konverzuje s vedúcim sekcie Vatican Insider Domenicom Agassom o Európe, o migrácii, o ekológii a o cieľoch synody venovanej Amazónii.

Európska únia potrebuje vzájomné počúvanie a dialóg, vychádzajúci z uchovania si vlastnej identity každého jej člena, vysvetľuje Svätý Otec. „Celok je viac ako časť. Globalizáciu a jednotu treba chápať tak, ... že každý národ si zachováva svoju vlastnú identitu v jednote s tými druhými.“ „Suverenizmus je postoj izolácie. Som znepokojený, pretože počuť prejavy, ktoré sa podobajú tým Hitlerovým z roku 1934.“

Okrem myšlienok o nebezpečenstve politiky populizmu a uzavretosti hovorí Svätý Otec aj o ľudských a kresťanských koreňoch kontinentu, bez oddeľovania  katolíkov, pravoslávnych a protestantov. Na otázku o správnom postoji k migrácii pripomína známe zásady prijatia, sprevádzania, pozdvihnutia a integrácie. Uznáva rozvážnu zodpovednosť politikov pri posúdení možností danej krajiny a povzbudzuje ku kreativite pri integrovaní.

Ďalším okruhom v rozhovore je naliehavosť ekologických výziev, globálne otepľovanie a ohrozenie biodiverzity. Synoda pre Amazóniu bude „synodou z naliehavej nutnosti“, hovorí Svätý Otec. Synoda sa týka deviatich štátov, ale „nie je stretnutím vedcov alebo politikov, nie je to parlament. Rodí sa z Cirkvi a bude mať evanjelizačné poslanie a rozmer“. Pápež tak vyvracia domnienku, že jednou z hlavných tém synody by mala byť otázka svätenia ženatých mužov. Ako vysvetľuje, „dôležité budú ministériá evanjelizácie a rozličné spôsoby evanjelizácie.“

Rozhovor s Domenicom Agassom sa zrodil v Dome sv. Marty 6. augusta. Vo výročný deň smrti pápeža sv. Pavla VI. sa Svätý Otec zdôveril aj o svojom vrúcnom vzťahu k veľkému predchodcovi: „V tento deň sa snažím vždy nájsť si chvíľu a zájsť do krypty pod bazilikou a zostať sám v modlitbe a tichu pred jeho hrobom. Robí to dobre môjmu srdcu.“

Rozhovor pápeža Františka s Domenicom Agassom

- Vaša Svätosť, žičili ste Európe, aby sa „opäť stala snom otcov zakladateľov“. Čo očakávate?

„Európa sa nemôže a nesmie rozpustiť. Je to historická, kultúrna a geografická jednota. Sen otcov zakladateľov mal súdržnosť, pretože to bola realizácia takejto jednoty. Teraz nesmieme stratiť toto dedičstvo “.

- Ako to vidíte dnes?
„V priebehu rokov došlo k jej oslabeniu,  a to aj z dôvodu niektorých administratívnych problémov, vnútorných nezhôd. Ale treba ju zachrániť. Po voľbách dúfam, že začne proces nového rozbehu, a že pôjde vpred bez prerušení.“

- Ste spokojný s vymenovaním ženy za predsedníčku Európskej komisie?
„Áno. Aj preto, že žena môže byť spôsobilá oživiť silu otcov zakladateľov. Ženy majú schopnosť spájať, zjednocovať.“

- Aké sú základné výzvy?
„Jedna nado všetky je dialóg. Medzi rôznymi tábormi, medzi ľuďmi. Mentálnym mechanizmom musí byť „najprv Európa, potom každý z nás“. „Každý z nás“ nie je sekundárny, je dôležitý, ale viac zaváži Európa. V Európskej únii sa musí hovoriť, konfrontovať sa a spoznávať. Namiesto toho niekedy vidieť iba kompromisné monológy. Nie: treba aj načúvanie.“

- Čo je potrebné pre dialóg?
„Treba vychádzať od vlastnej identity“.

- Nakoľko sú tieto identity dôležité? Ak sa preháňa s obranou identity, neriskuje sa izolácia? Ako sa odpovedá na identity, ktoré vytvárajú extrémizmus?
„Uvediem ako príklad ekumenický dialóg: nemôžem robiť ekumenizmus, ak nevychádzam z toho, že som katolík, a ten, kto so mnou robí ekumenizmus, musí to robiť ako protestant, ako pravoslávny... O vlastnej identite sa nevyjednáva, ale sa integruje. Problém pri preháňaní je, že identita človeka sa uzatvorí, neotvorí sa. Identita je bohatstvo – kultúrne, národné, historické, umelecké – a každá krajina má svoju vlastnú, ale musí byť integrovaná do dialógu. Toto je rozhodujúce: od vlastnej identity je treba otvoriť sa dialógu, aby získal od identity tých druhých niečo väčšie. Nikdy nezabudnime, že celok je nadradený nad časti. Globalizáciu, jednotu, netreba chápať ako nejakú guľu, ale ako mnohosten: každý si zachováva svoju identitu v jednote s ostatnými“.

- Aké sú riziká „suverenizmu“?
„„Suverenizmus“ je postoj izolácie. Mám obavy, pretože počuť prejavy, ktoré sa podobajú prejavom Hitlera v roku 1934. „Najprv my. My... my...“: sú to myšlienky, ktoré naháňajú strach. „Suverenizmus“ je uzavretie. Krajina musí byť suverénna, ale nie uzavretá. Musí sa hájiť suverenita, ale je potrebné chrániť a podporovať aj vzťahy s inými krajinami, s Európskym spoločenstvom. „Suverenizmus“ je preháňanie, ktoré vždy končí zle: vedie k vojnám“.

- A populizmy?
„To je rovnaká debata. Na začiatku som to ťažko chápal, pretože pri štúdiu teológie som sa hlbšie venoval „popularizmu“ (popolarismo), čiže kultúre ľudu: ale jedna vec je to, aby sa ľud prejavil, iná je vnucovať ľudu populistický postoj. Ľud je suverénny (má svoj spôsob myslenia, vyjadrovania a cítenia, hodnotenia) - zatiaľ čo populizmy nás privádzajú k „suverenizmom“ (sovranismi): táto prípona „izmus“ nerobí nikdy dobrotu“.

- Akou cestou sa treba uberať v záležitosti migrantov?
„Predovšetkým nikdy neopomínajme to právo, ktoré je zo všetkých najdôležitejšie: právo na život. Prisťahovalci prichádzajú najmä z dôvodu úteku pred vojnou alebo hladom, z Blízkeho východu a z Afriky. Pokiaľ ide o vojnu, musíme sa angažovať a bojovať za mier. Hlad sa týka hlavne Afriky. Africký kontinent je obeťou krutej kliatby: v kolektívnej predstavivosti je domnienka, že z nej treba ťažiť. Súčasťou riešenia je naopak investovať tam na pomoc a vyriešenie ich problémov, a takto zastaviť migračné toky.“

- Ale vo chvíli, keď k nám prichádzajú, ako by sme sa mali správať?
„Treba sa držať kritérií. Po prvé: prijímať, čo je aj úloha kresťanská, evanjeliová. Dvere majú byť otvorené, nie zatvorené. Po druhé: sprevádzať. Po tretie, pozdvihovať. Po štvrté, integrovať. Zároveň musia vlády uvažovať a konať s rozvážnosťou, ktorá je cnosťou vládnutia. Ten, kto spravuje, je povolaný zvážiť, koľko migrantov je možné prijať.“

- A ak počet presahuje možnosti prijatia?
„Situácia sa môže vyriešiť cez dialóg s inými krajinami. Sú štáty, ktoré potrebujú ľudí, myslím na poľnohospodárstvo. Videl som, že v poslednom čase sa v krízovej situácii niečo také udialo: toto mi dodáva nádej. A ďalej, viete, čo by tiež pomohlo?“

- Čo?
„Kreativita. Napríklad, rozprávali mi, že v istej európskej krajine sú poloprázdne mestečká kvôli demografickému poklesu: tam by sa mohli presťahovať niektoré komunity migrantov, ktorí by okrem iného boli schopní oživiť ekonomiku regiónu.“

- Na ktorých spoločných hodnotách treba založiť nový rozbeh EÚ? Potrebuje ešte Európa kresťanstvo? A akú úlohu majú v tomto kontexte pravoslávni?
„Východiskovým bodom i bodom nového rozbehu sú ľudské hodnoty, hodnoty ľudskej osoby. Spolu s hodnotami kresťanskými: Európa má ľudské a kresťanské korene, hovoria o tom dejiny. A keď to hovorím, neoddeľujem katolíkov, pravoslávnych a protestantov. Pravoslávni majú pre Európu mimoriadne cennú úlohu. Máme všetci tie isté zakladajúce hodnoty“.

- V myšlienkach prekročme oceán a pomyslime na Južnú Ameriku. Prečo ste zvolali do Vatikánu na október Synodu o Amazónii?
„Je „dieťaťom“ encykliky Laudato si´. Ten, kto ju nečítal, nikdy nepochopí Synodu o Amazónii. Laudato si´ nie je „zelená“ encyklika, je to sociálna encyklika, ktorá sa zakladá na „zelenej“ realite, na ochrane stvorenstva.“

- Je tu nejaká udalosť, ktorá je pre Vás význačná?
„Pred pár mesiacmi mi sedem rybárov povedalo: „Za posledné mesiace sme nazbierali šesť ton plastov“. Iný raz som čítal o obrovskom ľadovci na Islande, ktorý sa takmer celý roztopil: postavili mu náhrobný kameň. Kvôli požiaru na Sibíri sa roztopili niektoré ľadovce Grónska, celé tony. Obyvatelia istej krajiny v Tichomorí sa sťahujú, pretože o dvadsať rokov ostrov, na ktorom žijú, už viac nebude existovať. Avšak údaj, ktorý mnou najviac otriasol je ešte iný.“

- Aký?
„Takzvaný Overshoot Day: 29. júla sme vyčerpali všetky obnoviteľné zdroje roka 2019. Od 30. júla sme začali spotrebúvať zdroje nad rámec toho, čo planéta dokáže obnoviť za jeden rok. To je veľmi vážne. Je to svetová pohotovostná situácia. A naša synoda bude synodou z naliehavej nutnosti. Avšak pozor: synoda nie je stretnutím vedcov a politikov. Nie je to parlament, je to niečo iné. Rodí sa z Cirkvi a bude mať evanjelizačnú misiu i rozmer. Bude prácou spoločenstva vedeného Duchom Svätým.“

- Prečo sa však zameriavať na Amazóniu?
„Je to reprezentujúce a rozhodujúce miesto. Spolu s oceánmi rozhodujúcim spôsobom prispieva k prežitiu planéty. Veľká časť kyslíka, ktorý dýchame, prichádza odtiaľ. Tu vidieť, prečo odlesňovanie znamená zabíjanie ľudstva. A potom, Amazónia zahŕňa deväť štátov, teda netýka sa len jediného národa. A myslím na bohatstvo amazónskej biodiverzity – rastlinnej i živočíšnej – je úžasné.“

- Na synode sa bude diskutovať aj o tzv. „viri probati“, čiže možnosti vysviacať starších a ženatých mužov, ktorí by mohli vyriešiť nedostatok kléru. Bude to jedna z hlavných tém?
„Absolútne nie: je to jednoducho jeden z bodov Instrumentum laboris - pracovného dokumentu. Dôležitými budú ministériá evanjelizácie a rozličné spôsoby evanjelizácie.“

- Aké sú prekážky ochrany Amazónie?
„Ohrozenie života populácií a územia sa odvíja od hospodárskych a politických záujmov dominantných sektorov spoločnosti.“

- Ako sa teda má správať politika?
„Skoncovať so svojimi prižmurovaniami očí a korupciami. Musí sa ujať konkrétnych zodpovedností, napríklad v otázke povrchových baní, ktoré kontaminujú vodu a spôsobujú množstvo chorôb. Ďalej je tu otázka hnojív.“

- Vaša Svätosť, čoho sa najviac obávate vzhľadom na našu planétu?
„Vymiznutia biodiverzity. Nových smrteľných chorôb. Narušenia a devastácie prírody, ktoré môžu viesť k smrti ľudstva.“

- Vnímate tu nejaké precitnutie svedomia vo veci životného prostredia a klimatických zmien?
„Áno, najmä v hnutiach mladých ekologistov, ako je to, ktoré vedie Greta Thunberg, Fridays for future (Piatky pre budúcnosť). Videl som ich plagát, ktorý na mňa urobil dojem: «Budúcnosť sme my!»“

- Môže naše každodenné správanie – triedenie odpadu, pozornosť, aby sme neplytvali vodou v domácnostiach – mať zásadný vplyv v snahe čeliť tomuto fenoménu, alebo to nestačí?
„Má to vplyv, akoby nie, pretože tu ide o konkrétne činy. A ďalej to predovšetkým vytvára a šíri kultúru neznečisťovania stvorenstva.“

Preložila: Slovenská redakcia VR

Poznámky: Originál v talianskom jazyku (La Stampa) / Aktualizované



( TK KBS, RV mh, zk, jb; ml ) 20190809033   |   Upozorniť na chybu v správe | Prečítaná 377 x

[naspäť]





TV Lux [audio] | Rádio Lumen | FF Rádio | Rádio Mária | Rádio Vatikán | SSV | Katolícke noviny | Výveska | Do kostola

Mobilná verzia webu


(c) TK KBS 2003 - 2019