V rozhovore s redaktorom Vatikánskeho rozhlasu Marcom Guerrom kardinál Fernando Filoni vysvetľuje: „Súčasný chaldejský patriarcha hľadá cestu k tomu, aby boli všetky práva zaistené, nie je to však ľahké, vzhľadom na miestnu kultúru a mentalitu, no je správna táto túžba garantovať všetkým kresťanom ich práva, nie iba to, čo možno považovať za toleranciou alebo ústupok. Je naopak korektnosťou mať právo, ktoré majú všetci – menšiny a samozrejme i väčšina – žiť vo svojej krajine a mať garantované svoje slobody, ktoré sú občianskymi, ale i náboženskými.“

Kardinál Filoni vyzdvihuje otvorenosť irackých kresťanov pre odpúšťanie. Ako hovorí, tamojší „kresťania boli vždy vážení ako prvok umiernenosti vo vnútri irackej spoločnosti, ktorá by inak bola kópiou typicky islamskej vízie“:

„Naši kresťania, aj napriek tomu, že boli tvrdo prenasledovaní rozličnými spôsobmi a v rozličných časoch, vždy mali veľmi otvorený postoj k odpusteniu, k zmiereniu, k dobrému spolužitiu. Praktizujú to takto už storočia, a preto nikdy nezabudnem to, ako niekedy i samotní moslimovia hovorili kresťanom: «Vy ste náš prvok umiernenosti. Nie že odídete.» Avšak žiaľ, exodus nastal a ešte stále trvá.“

Zo 120-tisíc kresťanov oblasti Ninivskej planiny sa sem pomaly vrátilo 46% rodín. Domy tu pomáha rekonštruovať pápežská nadácia ACN – Pomoc trpiacej Cirkvi.  Komplikovanejšia je situácia v meste Mosul, kam sa vrátilo zatiaľ len niekoľko desiatok ľudí z pôvodných 15-tisíc kresťanov. V tomto druhom najväčšom irackom meste „rekonštrukčné práce ešte nezačali, pretože tu ešte aj dnes chýba stabilná lokálna vláda. Neziskové či cirkevné organizácie tu nemôžu začať svoje projekty kvôli nedostatku bezpečia a čoraz menším finančným prostriedkom“, uviedol pre AsiaNews páter Samir Youssef, farár z diecézy Amadiya.

Kardinál Filoni o návrate kresťanov do Iraku hovorí: „Návrat je pomalý. Ak tu nie sú legislatívne garancie – ako národné, tak aj medzinárodné – pre ich dôstojný a slobodný život, len ťažko sa vráti ten, kto odišiel. Rekonštrukcie sú späté s úsilím mnohých organizácií, kresťanských, katolíckych, medzinárodných, no je známe, že obnova v sebe zahŕňa množstvo problémov. Rekonštruovať? Ako? Do rovnakej podoby? Novým spôsobom? Môžeme zrekonštruovať dom, budovu, námestie, no dajú sa zrekonštruovať medziľudské väzby spoločnosti, ktorá žila v tejto zóne až do nedávnych rokov? Toto zostáva veľkým problémom, veľkou výzvou.“

Na otázku, v čom spočíva v súčasnosti výzva pre medzinárodné spoločenstvo vo vzťahu k Iraku nesúcemu následky exodu, kard. Filoni odpovedá, že najhoršou vecou by bolo zabudnutie a vypustenie tejto záležitosti z oblasti záujmu:

„Nesmieme nikdy zabudnúť ani znížiť úroveň pozornosti. Sú to skutočnosti bohaté na dejiny a kultúru. Mnohí si to uvedomili, žiaľ, až keď o mnohé veci prišli. Tou najhoršou vecou je zabudnutie. Veľmi sa mi páčilo rozprávanie dnešného chaldejského biskupa Mosulu, pátra Najiba, ktorý hovorieval: «Zachránil som toľko vzácnych kníh; kníh, ktoré nemajú trhovú hodnotu, ale ktoré sú nesmierne významné z hľadiska historického, kultúrneho a náboženského. Takto som nezachránil knihy: zachránil som ľudské osoby, zachránil som kultúru, zachránil som komunity». Toto sa mi veľmi páči, pretože to znamená, že musíme opäť vytvoriť atmosféru života ľudí, a z toho vyplýva, že aj spoločenskú, občiansku, architektonickú, kultúrnu...“

V dňoch 3. – 13. augusta sa v Bagdade koná zasadnutie Synody Chaldejskej katolíckej cirkvi. Irackí biskupi na čele so svojím patriarchom, kardinálom Louisom Raphaelom Sakom nestrácajú nádej, že ďalší vývoj umožní podmienky na naplnenie ich túžby privítať vo svojej vlasti Svätého Otca Františka. Ten sa už pred časom vyslovil, že by rád navštívil Irak v roku 2020.

( TK KBS, RV zk, jb; ml ) 20190808018   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]