Vatikán 31. júla (V) Vychádzajúca Cirkev, dynamizmus a rozlišovanie. Na tieto tri aspekty jezuitov, ktoré sú prítomné v pontifikáte pápeža Františka, poukázal v rozhovore pre Vatican News páter Federico Lombardi SJ, niekdajší riaditeľ Tlačového strediska Svätej stolice a Vatikánskeho rozhlasu.P. Federico Lombardi, ktorý bol v minulosti aj provinciálom talianskych jezuitov, je v súčasnosti predsedom Správnej rady vatikánskej Nadácie Josepha Ratzingera – Benedikta XVI. a zároveň je predstaveným rehoľnej komunity redaktorov jezuitského časopisu La Civiltà Cattolica. Redaktor Eugenio Bonanata mu v rozhovore pre Vatican News položil okrem iného aj nasledovné otázky:
- Aký je vplyv sv. Ignáca na pontifikát Františka?
P. Lombardi: „František je jezuita, hovorí o tom, pokladá sa za neho a cítiť to. Povedal by som, že z pohľadu jezuitov sú tu tri aspekty, v ktorých cítiť súzvuk s Františkom a jeho pontifikátom. Prvým je skutočnosť, že Cirkev je vychádzajúca smerom von, o čom vždy hovoril: jezuiti sa cítia byť osobami v misii, vyslanými slúžiť Pánovi na hranice, na periférie a na všetky miesta sveta.
Druhým aspektom je ísť vždy ďalej, jeden veľký dynamizmus, necítiť sa byť fixovaní, ale chápať, že Pán nás volá vždy o krok ďalej. Svätý Ignác hovoril o stále väčšej sláve Boha, a to v tom zmysle, že my sa nikdy nepokladáme za tých, čo sú už v cieli, čo si môžu v pokoji sadnúť a odpočívať, lebo všetko je už urobené. Vo Františkovi je silný tento zmysel pre dynamizmus, pre kráčajúci ľud, pre Boží ľud sprevádzaný Duchom Svätým, ktorý vždy ide ešte ďalej, synodalita atď.
Tretím aspektom, dostatočne charakteristickým pre jezuitov, je rozlišovanie. To slovo, ktoré sa u Františka opakovane objavuje, čiže byť schopní vidieť uprostred komplexnosti reality - ako v našich životoch, tak aj v tom, čomu Cirkev i ľudstvo čelia - ktorá cesta je tou najlepšou pre uskutočnenie Božieho plánu, a v tomto zmysle aj pre realizáciu toho, k čomu nás Boh volá v našom vlastnom povolaní a v povolaní pre službu Cirkvi.“
- Aké vzťahy má pápež František so Spoločnosťou Ježišovou?
P. Lombardi: „Spoločnosť Ježišova sa k pápežovi Františkovi správa tak, ako ku všetkým pápežom – ponúkajúc sa k dispozícii. A pápeža považuje za svojho predstaveného. Prirodzene s Františkom tu môže byť tento duchovný súzvuk, ktorý uľahčuje aj chápanie zmyslu jeho posolstiev, a z jeho strany, keďže aj on je jezuita, sú to normálne vzťahy s ľuďmi, ktorých pozná a ku ktorým má duchovne a historicky blízko. Nie sú to však osobitne privilegované vzťahy, a ani jezuiti netúžia byť privilegovaní. Túžia len vykonávať svoju službu podľa toho, čo žiada pápež. Dnes je pápežom jezuita a radi mu slúžime tým najlepším spôsobom.“
