Vatikán 25. júla (RV) Uplynulo desať rokov od smrti pátra Pascuale Borgomea, talianskeho jezuitu, ktorý dve desiatky rokov viedol Vatikánsky rozhlas ako generálny riaditeľ a službe Svätému Otcovi v oblasti komunikácie zasvätil 35 rokov života. Za účasti vedenia a pracovníkov Dikastéria pre komunikáciu v stredu 24. júla predsedal koncelebrovanej svätej omši v Kaplnke Zvestovania na pôde Vatikánskeho rozhlasu páter Federico Lombardi SJ, niekdajší riaditeľ Vatikánskeho rozhlasu a Tlačového strediska Svätej stolice.Rodák z Neapola, kde sa narodil 20. marca 1933, Pasquale Borgomeo vstúpil do rehole Spoločnosti Ježišovej v roku 1948 ako 15-ročný. V roku 1963 prijal kňazskú vysviacku a nastúpil na vyššie štúdiá na parížskej Sorbonne. Doktorát z patristiky získal dizertačnou prácou na tému „Pastorálna ekleziológia sv. Augustína“ pod vedením Henri-Irené Marroua.
Bol odborne pripravený začať akademické pôsobenie, no okolnosti rozhodli o tom, že predstavení mu v roku 1970 zverili poslanie vo Vatikánskom rozhlase. Službe pápežovi a Svätej stolici na tomto poli venoval celý svoj ďalší aktívny život, celých 35 rokov. Pracoval najprv ako vedúci hlavnej redakcie, neskôr programový riaditeľ a od roku 1985 vystriedal na poste generálneho riaditeľa Vatikánskeho rozhlasu pátra Roberta Tucciho, neskôr menovaného za kardinála.
Kultúrnou rozhľadenosťou, veľkým entuziazmom, znalosťou jazykov, a komunikačnými schopnosťami páter Pasquale Borgomeo prispel k ďalšiemu rozvoju inštitúcie. Podieľal sa na organizovaní početných apoštolských ciest sv. Jána Pavla II., medzi ktoré patrili aj návštevy Slovenska.
Veľmi sa zaslúžil o to, aby správy o Svätom Otcovi boli známe nielen v katolíckom svete, ale aj vo svete talianskej žurnalistiky a osobitne v prostredí veľkých medzinárodných organizácií pre rozhlasové a televízne vysielanie. Dvanásť rokov bol duchovným vedúcim Katolíckej únie talianskych žurnalistov UCSI.
Keď po 35 rokoch služby vo Vatikánskom rozhlase páter Borgomeo odovzdával vedenie svojmu nástupcovi pátrovi Federicovi Lombardimu, pri rozlúčkovej svätej omši 11. novembra 2005 sa podelil so svojimi pocitmi týmito slovami:
„Vo chvíli rozlúčky vo mne dominuje najprv pocit úžasu a potom vďačnosti. Úžas a vďačnosť za ten nesmierny dar, akého sa mi dostalo. Môcť slúžiť Cirkvi a jej najvyššiemu pastierovi v časoch tak dôležitých pre dejiny ľudstva. A vidieť ako zo dňa na deň rastie ten úžasný nástroj evanjelizácie, akým je rádio pápeža.“
Páter Pasquale Borgomeo zomrel 2. júla 2009 v Ríme po dlhej chorobe, vo veku 76 rokov.
Pri výročnej svätej omši desať rokov od jeho smrti s bohatou účasťou niekdajších kolegov vo Vatikánskom rozhlase, ako aj súčasnej generácie komunikátorov v službách Svätého Otca, boli prítomní aj brat a ďalší príbuzní zosnulého.
Páter Federico Lombardi v homílii poukázal na jeho stále živú prítomnosť v srdciach ľudí a na svedectvo, ktoré za sebou zanechal ako človek, ktorý zodpovedne naložil s darmi, ktoré mu Pán hojne nadelil. Zo životného odkazu pátra Borgomea ako rehoľníka a intelektuála s charizmou komunikátora pripomenul jeho hlboké presvedčenie vychádzajúce zo sv. Augustína, že sila komunikácie prostredníctvom slova je založená na schopnosti interiority. Vďaka zahĺbeniu sa najprv do vlastného vnútra sa človek stáva schopným následne vyjsť v ústrety druhým. Takto sa dokáže podeliť z hĺbky srdca a priamo prehovoriť ku každému osobne, oslovujúc ho dôverne „ty“.
