Dolný Kubín/Námestovo 25. júla (TK KBS) V Dolnom Kubíne bol letný tábor na tému stredovek. Na tzv. puťáku sa zúčastnilo približne 150 detí a mladých. Organizačne ho pripravila Laura, združenie mladých na čele so sestrami saleziánkami a animátormi z Dolného Kubína.Prvý deň účastníci tábora putovali ku kaplnke sv. Vendelína, ktorá sa nachádza neďaleko Dolného Kubína. Cestou sa im podarilo preniesť do stredoveku. Kráľ Matej I. Veľký vyhral bitku a dobyl kraj, v ktorom povýšil šesť vedúcich skupiniek na svojich vazalov. Prichádzajúci Juraj Bočkay, kráľovský posol, im oznámil, že ich kráľ zajtra čaká na hrade, aby spečatili zmluvu spojenectva.
Na druhý deň sa teda putovalo na Oravský hrad. Vazali hrad dobyli a videli aj niekoľko princezien. Nechýbala návšteva sokoliarov neďaleko hradu, ktorí deťom dovolili pohladkať a podržať sovy či iné dravce. V závere vystúpil kráľ Matej s veľkorysou ponukou. Vazali sa môžu stať rytiermi, ak získajú rytierske čnosti.
Tretí deň tábora tradične začali mladí svätou omšou, počas ktorej si pripomenuli, že aj oni sú princezné a princovia, lebo majú Kráľa v nebi. Potom sa presunuli do Zázrivej a ďalej putovali do Malej Fatry. V priebehu dňa vzájomne obchodovali a plnili rôzne úlohy, aby sa stali rytiermi. Cieľom bola Osnica. Keďže neutíchajúce modlitby ľudu za tak potrebný dážď boli vypočuté, doputovali na Medziholie a premočení i uzimení sa schádzali do Lučivnej pri Párnici.
Ďalší deň strávili mladí v Žaškove, kde sa konali trhy. Ukázalo sa, že v kráľovstve vypukol mor, ktorý dostal aj sám pán kráľ! Kráľ Matej preto poveril panovaním paladína Juraja Bočkaya, no ten sa proti nemu spojil s vazalom Zmeškalom a kráľa uvrhli do väzenia. Zdalo sa, že na pokyn Juraja, kráľ vo väzení zomrel, ale šašo Quido vazalom vyzradil, že by to nemusela byť pravda a že pán kráľ je možno ešte stále nažive.
Počas putovania cez Tri chotáre sa budúci rytieri liečili z moru dobrými skutkami. Všetkým sa to podarilo, no neskôr vypukla ďalšia nákaza. Ale aj tú sa im podarilo prekonať, a keď Quido zachránil z väzenia kráľa Mateja, všetci dostali vredy. Prekonali aj tie a v zdraví sa vrátili domov. Ale čo zradcovia Juraj a Zmeškal? Stihne ich nejaký trest?
To sa vyriešilo posledný deň tábora v Martinčeku, kde mali táborníci svätú omšu v stredovekom kostolíku. Po nej sa kráľ Matej stretol so zradcom, samozvaným kráľom Jurajom a jeho poskokom Zmeškalom. Kráľ oboch nechal na slobode a oni ušli na Jurajov Likavský hrad, ako takí zbabelci. Kráľ potom pasoval rytierov a rytierky.
Počas cesty na Likavský hrad deti plnili rôzne úlohy a museli sa aj vyzbrojiť. Hrad sa im nakoniec podarilo dobyť a našli tam aj zradcu Juraja, ktorý bojoval s kráľom Matejom. Kráľ samozrejme bitku vyhral a Juraj sa musel každému jednému ospravedlniť a pridal k tomu aj drobný darček.
-
„Radšej smrť, ako hriech“ bolo životným mottom hlavnej postavy tohtoročného dievčenského saleziánskeho tábora Anky Kolesárovej, ktorý sa uskutočnil v Námestove. Toto odvážne krédo ju sprevádzalo od prvého svätého prijímania a naplnila ho mučeníckou smrťou, pri obrane svojej čistoty. Anka bola výnimočné dievča prekypujúce dobrotou, radosťou, ale aj nábožnosťou a pracovitosťou. Prvé dni tábora sa teda niesli v duchu dielní a hier na lúke, ktoré odzrkadľovali Ankino detstvo. Dievčatá si napríklad ľudovými vzormi maľovali sukne, mali možnosť vyrobiť si vlastné korbáčiky a sviečky alebo sa naučiť rôzne zapletené účesy.
Anka sa so svojimi kamarátkami rada modlila a nikdy nepremeškala príležitosť naučiť sa niečo nové o Bohu a živote úprimného kresťana. Dievčatá sa teda zúčastnili na svätej spovedi a svoje otázky mohli prediskutovať v siedmich rôznych poradniach, ako napríklad: Štýlová kresťanka? Veď to nejde dokopy! alebo Ja neohováram, ja len informujem. Po pokojných dňoch v Ankinom živote nastala zmena. K ich dedinke sa začal približovať front a ľudia sa pripravovali na vojnu. Aj dievčatá na tábore začali stavať bunkre, v ktorých sa v čase bojov mohli ukryť. Na vojnu ich mali pripraviť aj hry, ktoré boli náročné na kondíciu a vyžadovali si vzájomnú spoluprácu. Počas nočnej hry bolo ich úlohou zaobstarať si čo najviac jedla, ktoré im malo stačiť počas ukrývania sa v bunkri. Nezabudnuteľným zážitkom bola aj jazda na skutočnom tanku.
"Ankina smrť a spoločná adorácia boli pre viac ako stovku dievčat veľmi silným momentom. Počas stretnutia s Ježišom čítali modlitby, ktoré samy napísali. Nechýbali slová vďaky za Anku a jej odvahu obetovať sa za ochranu skutočných hodnôt, ale aj prosby za múdre a čisté srdce pre seba a svojho budúceho manžela. Mnohé dievčatá počas adorácie pocítili, že Anka bola naozaj medzi nimi," informuje webstránka sdbno.sk.
Zdroje: www.salezianky.sk / www.sdbno.sk
