Vatikán 22. júla (RV) „Svedectvo sa rodí zo stretnutia so živým Ježišom. Svätá Mária Magdaléna, apoštolka nádeje, oroduj za nás!“ Týmto odkazom cez Twitter pripomenul Svätý Otec František dnešný sviatok sv. Márie Magdalény, ktorý sám pred troma rokmi, počas Jubilejného roka milosrdenstva, povýšil na úroveň liturgického sviatku, po latinsky „festum“.Pripomeňme, že stupne liturgických slávení v latinskom obrade sú 1. ľubovoľná spomienka, 2. spomienka, 3. sviatok a 4. slávnosť. Príslušný dekrét Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí s podpismi jej prefekta kardinála Roberta Saraha a sekretára Mons. Arthura Rocheho nesie dátum 3. júna 2016. Jeho prílohou je aj text novej omšovej prefácie (modlitby vďaky) na sviatok sv. Márie Magdalény, s názvom „O apoštolke apoštolov“.
Text hovorí o jej láske k Ježišovi Kristovi počas jeho života a jeho smrti i po jeho vzkriesení. Osobitne spomína jej apoštolskú úlohu voči apoštolom, ktorou ju poctil vzkriesený Pán. Existenciu titulu sv. Márie Magdalény „apostolorum apostola“ v cirkevnej tradícii dokladá Rabanus Maurus (9. stor.) a neskôr aj sv. Tomáš Akvinský.
Dôležitosť sviatku sv. Márie Magdalény pre Cirkev dnes
Sekretár Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí, arcibiskup Arthur Roche v sprievodnom liste k dekrétu vysvetlil:
„Toto rozhodnutie zapadá do aktuálneho cirkevného kontextu, ktorý si žiada hlbšie reflektovať nad dôstojnosťou ženy, nad novou evanjelizáciou a nad veľkosťou tajomstva Božieho milosrdenstva. Bol to sv. Ján Pavol II., ktorý venoval veľkú pozornosť dôležitosti žien v samotnom poslaní Krista a Cirkvi, ale tiež, a s osobitným dôrazom, zvláštnej úlohe Márie Magdalény ako prvej svedkyne, ktorá videla Vzkrieseného a prvej zvestovateľky, ktorý oznámila apoštolom Pánovo vzkriesenie (porov. Mulieris dignitatem, 16).
Táto dôležitosť pokračuje dnes v Cirkvi – ukazuje to súčasné úsilie o novú evanjelizáciu –, ktorá chce prijímať, bez robenia rozdielov, mužov i ženy akejkoľvek rasy, ľudu, jazyka či národa (porov. Sk 5,9), aby im ohlasovala dobrú zvesť Evanjelia Ježiša Krista, sprevádzala ich pri pozemskom putovaní a ponúkala im obdivuhodné dobrodenia Božej spásy.
Svätá Mária Magdaléna je príkladom pravej a autentickej evanjelizátorky, prípadne evanjelistky, ktorá ohlasuje ústrednú radostnú zvesť Veľkej noci (porov. Kolekta z 22. júla a nová Prefácia). Svätý Otec František urobil toto rozhodnutie práve v kontexte Svätého roka milosrdenstva, aby ukázal význam tejto ženy, ktorá preukázala veľkú lásku ku Kristovi a bola Kristom tak veľmi milovaná.“
Beh Márie Magdalény a učeníkov - slová pápeža Františka mladým
V súvislosti s liturgickou témou dnešného dňa si pripomeňme myšlienky Svätého Otca Františka z modlitbovej vigílie s vyše 50 tisíc mladými, ktorí putovali do Ríma zo 195 diecéz Talianska. Pri stretnutí s nimi 11. augusta 2018 na priestranstve Circo Massimo v Ríme pápež František vychádzal z 20. kapitoly Jánovho evanjelia, keď Mária Magdaléna nachádza Ježišov hrob prázdny. Mladým sa prihovoril aj týmito slovami:
„Ján rozpráva o tom nepredstaviteľnom ráne, ktoré zmenilo navždy dejiny ľudstva. Predstavme si to ráno: za prvých lúčov vychádzajúceho slnka v ten deň po sobote Ježišov hrob uvádza všetkých do behu. Mária Magdaléna beží oznámiť učeníkom, Peter a Ján bežia smerom k hrobu... Všetci bežia, všetci cítia potrebu hýbať sa, je potrebné nestrácať čas, je treba sa ponáhľať... Ako to urobila Mária – pamätáte si? – hneď ako počala Ježiša, ponáhľala sa pomáhať Alžbete.
Máme veľa dôvodov k behu: často len preto, že treba spraviť veľa vecí a času nikdy nie je dosť. Občas zrýchlime, lebo nás zaujme niečo nové, pekné, zaujímavé. Inokedy naopak bežíme, aby sme unikli pred nejakou hrozbou, pred nebezpečenstvom...
Ježišovi nasledovníci bežia, pretože dostali správu, že Ježišovo telo zmizlo z hrobu. Srdcia Márie Magdalény, Šimona Petra, Jána sú plné lásky a šialene bijú po odlúčení, ktoré sa zdalo byť definitívne. Možno sa v nich znova zažíha nádej, že opäť uvidia Pánovu tvár. Tak ako v ten prvý deň, keď im sľúbil: «Poďte a uvidíte» (Jn 1,39).
Ten, kto beží najrýchlejšie je Ján, určite preto, že je najmladší, ale aj preto, že neprestal dúfať po tom, ako videl na vlastné oči zomrieť Ježiša na kríži. A tiež preto, že stál blízko Márie, Matky, a „nakazil sa“ jej vierou. Keď cítime, že nám ubúda viera alebo je vlažná, poďme k nej, k Márii, a ona nás naučí, porozumie nám, dá nám pocítiť vieru.
Od toho rána, milí mladí, dejiny nie sú viac tie isté. To ráno zmenilo dejiny. Tá chvíľa, ktorá sa zdala byť víťazstvom smrti, v skutočnosti sa ukázala byť chvíľou jej porážky. Ani ten ťažký kameň privalený pred hrob nemohol odolať. A od toho svitania v prvý deň po sobote sa na každom mieste, kde je život utláčaný, v každom priestore, kde prevláda násilie, vojna, núdza, tam kde je človek ponižovaný a pošliapavaný, na tom mieste sa môže znovu zažať nádej života. (...)
A každý z nás, keď sa vrátime domov, nesme si to v mysli a v srdci: Ježiš, Pán, ma miluje. Som milovaný. Som milovaná. Cíťme tú nehu, ktorou nás Ježiš miluje. Kráčajte s odvahou a s radosťou cestou domov, kráčajte vo vedomí, že Ježiš vás miluje.
Takto, s touto láskou sa život stáva dobrým behom, bez úzkosti, bez strachu, ktorý ničí. Bez úzkosti a bez strachu. Behom smerom k Ježišovi a smerom k bratom, so srdcom plným lásky, viery a radosti. Choďte takto!
