Hronský Beňadik 28. júna (TK KBS) Súčasťou programu diecéznej kňazskej rekolekcie, ktorá sa 28. júna 2019 uskutočnila pod vedením nitrianskeho diecézneho biskupa Mons. Viliama Judáka v Hronskom Beňadiku, bola aj slávnostná svätá omša zo slávnosti Božského Srdca Ježišovho vo farskom chráme - diecéznej svätyni. Celebroval ju Mons. Viliam Judák spolu s generálnym vikárom Mons. Petrom Brodekom, trnavským arcibiskupom Mons. Jánom Oroschom a prítomnými diecéznymi kňazmi za účasti širokej verejnosti v preplnenom chráme. V úvode slávnostnej bohoslužby bolo prečítané apoštolské breve Svätého Otca Františka, na základe ktorého v zastúpení kardinálom Róbertom Sarahom – prefektom Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí bol Farskému kostolu – Diecéznej svätyni v Hronskom Beňadiku udelený titul Bazilika minor. Súčasne bolo oznámené meno nového rektora baziliky, ktorým sa stal generálny vikár Nitrianskej diecézy Mons. Peter Brodek. V homílii Mons. Viliam Judák upriamil pozornosť prítomných veriacich na sviatok Božského Srdca Ježišovho, starobylú históriu baziliky a význam týchto skutočností pre život veriacich. Diecézna svätyňa v Hronskom Beňadiku tak nadobudla služby a úlohy vlastné bazilike v liturgii a pastorácii, ale aj duchovné dobrodenia spojené s týmto označením chrámu.
Dnes už Bazilika minor v Hronskom Beňadiku má bohatú históriu. Chrám postavili v 14. storočí. V roku 1483 dostalo miestne benediktínske opátstvo od kráľa Mateja Korvína I. relikviu Kristovej Krvi (kúsok starého plátna s kvapkami Kristovej Krvi). Kráľ Matej I. dostal túto relikviu pravdepodobne od pápeža Pavla II. ako poďakovanie za pomoc v boji proti Turkom. Opáti sa rozhodli, že v interiéri kostola vyhradia pre relikviu špeciálnu časť, kde bude uctievaná. Postavili pre ňu osobitnú kaplnku. ň
Nitriansky biskup 25. novembra 2018 vyhlásil chrám za Diecéznu svätyňu. V štatutárnych normách, ktoré určil nitriansky biskup Mons. Viliam Judák pre túto svätyňu v Hronskom Beňadiku, sa okrem iného uvádza, že tí veriaci, ktorí navštívia túto Svätyňu a nábožne sa v nej zúčastnia na posvätných obradoch alebo sa aspoň nábožne pomodlia pred relikviou Kristovej krvi modlitbu Pána a Vyznanie viery, získajú za obvyklých podmienok čiastočné odpustky.
Veriaci z miestnej farnosti sa za týmto úmyslom pred sv. omšami v Hronskom Beňadiku modlili Deviatnik k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu, ako bezprostrednú duchovnú prípravu farnosti pred slávnosťou Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, počas ktorej bol farskému kostolu udelený titul - Bazilika minor. Na Slovensku je celkom 11 chrámov s titulom Bazilika minor. Z toho v Nitrianskej diecéze popri katedrále sv. Emeráma v Nitre k nej pribudla aj druhá v Hronskom Beňadiku.
Bazilika je prvým typom kresťanského kostola. Po stavebnej stránke ju kresťania prevzali od Rimanov, ktorí názvom basilica označovali kráľovské a cisárske budovy. Titul basilica je od stredoveku aj čestným titulom. V súčasnosti sa tento titul používa na označenie chrámov postavených v bazilikálnom architektonickom štýle (viac lodí na pozdĺžnom pôdoryse) alebo pre chrámy, ktorým sa tento názov dostal ako čestný titul vzhľadom na ich staroveký pôvod, význam, intenzitu a rozsah pastoračnej činnosti. Basilica minor (bazilika menšia) je pápežský čestný titul pre významné kostoly na celom svete. Normy v súvislosti s basilicou minor po Druhom vatikánskom koncile stanovuje dekrét Domus Dei zo 6. júna 1968. Potvrdzuje sa v ňom zachovanie tohto titulu s tým, že bazilika má byť úzkym spojivom s katedrou svätého Petra a osobitným centrom liturgických a pastoračných podujatí. Pápež Ján Pavol II. apoštolskou konštitúciou Pastor bonus ustanovil nové normy o Rímskej kúrii.
V 69. článku tejto konštitúcie sa udeľovanie titulu baziliky menšej dáva do kompetencie Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí. Táto kongregácia na základe najnovších liturgických dokumentov a po skúsenostiach z predchádzajúcich rokov uviedla 9. novembra 1989 nové normy prispôsobené dnešným okolnostiam. V dokumente sa v prvej časti stanovujú podmienky potrebné na dosiahnutie titulu basilica minor. V ďalšej časti sú uvedené služby a úlohy vlastné bazilike v liturgii a pastorácii. Vo štvrtej časti sa spomínajú duchovné dobrodenia spojené s týmto označením chrámu: „Veriaci, ktorí nábožne navštívia baziliku a majú účasť na nejakom posvätnom obrade alebo recitujú aspoň Modlitbu Pána a Verím v Boha, za zvyčajných podmienok (sviatostná spoveď, eucharistické prijímanie a modlitba na úmysel najvyššieho veľkňaza) môžu získať úplné odpustky:
a) na výročie posviacky tejto baziliky;
b) v deň liturgického slávenia titulu kostola;
c) na slávnosť svätých apoštolov Petra a Pavla;
d) na výročný deň udelenia titulu baziliky;
e) raz v roku v deň, ktorý určí miestny ordinár;
f) raz v roku v deň, ktorý si každý veriaci slobodne vyberie."
V bazilike sa má umiestniť znak Svätého Otca, znak Apoštolskej stolice a celé znenie apoštolského breve, ktorým bol udelený titul baziliky. Postavenie baziliky menšej umožňuje používať pápežský znak skrížených kľúčov na zástavách chrámu a na pečiatke.
Aby sa zjavnejšie prejavilo puto, ktorým sa basilica minor zjednocuje s rímskou Petrovou katedrou, každý rok sa v nej osobitným spôsobom slávia tieto liturgicky významné dni:
- sviatok Katedry svätého Petra (22. februára),
- slávnosť svätých apoštolov Petra a Pavla (29. júna),
- výročie voľby a začiatok pastierskej služby najvyššieho veľkňaza (počas pontifikátu pápeža Františka ide o dni: 13. marca - výročný deň voľby; 19. marca - začiatok pastierskej služby).
K správe bolo vydané FOTO.
TK KBS informoval Tibor Ujlacký
