Cieľom uznesenia je vyjadrenie solidarity všetkým prenasledovaným pre vieru kdekoľvek vo svete. "Zvlášť je dôležité hovoriť o prenasledovaní kresťanov, ktorí sú najprenasledovanejšou komunitou," uviedla Verešová s tým, že v uznesení sa nepíše len o kresťanoch, ale upozorňuje aj na všetky ostatné náboženské komunity, ktoré sú prenasledované pre svoju vieru. Uznesenie tiež podľa Verešovej obsahuje odporúčanie a výzvu vláde SR, aby po vzore OSN, Európskej únie (EÚ) a jednotlivých členských štátov EÚ zvýšila medzirezortné úsilie SR v tejto oblasti. Príkladom sú napríklad parlamentné či vládne platformy, v rámci ktorých by sa diskutovalo o ochrane prenasledovaných komunít.

Iracký kresťan Morees Gaggi na tlačovej konferencii povedal, že zlepšiť situáciu prenasledovaných kresťanov sa dá ich útekom do Európy alebo pomocou v krajinách, kde žijú. Sám preferuje pomoc v domovskej krajine, pretože podľa vlastných slov si ťažko zvykal na život na Slovensku. Gaggi ušiel na Slovensko v roku 2015 spolu so skupinou irackých kresťanov, ktorých prenasledoval Islamský štát. Príkladom zhoršujúceho sa stavu v oblasti náboženskej slobody je podľa predkladateľov prípad pakistanskej kresťanky Asie Bibi, ako aj bombové útoky na kostoly na Srí Lanke počas tohtoročnej Veľkej noci či streľba v mešitách v meste Christchurch na Novom Zélande z marca tohto roka.

-

Osobitný vyslanec EÚ pre podporu slobody náboženstva alebo viery vo svete víta záujem NR SR diskutovať o stave náboženskej a podporiť väčšiu angažovanosť slovenskej vlády pri pomoci prenasledovaným kresťanským a iným komunitám vo svete. Návrh uznesenia predniesla na záver schôdze Anna Verešová v mene Vyboru NR SR pre ľudské práva. Ján Figeľ, ktorý ako Osobitný vyslanec EÚ vystúpil na rokovaní tohoto výboru v októbri, očakáva, že parlament širokou väčšinou poslancov schváli toto uznesenie v septembri. K tejto záležitosti sa Ján Figeľ stretne v júli aj s ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí Miroslavom Lajčákom.

Aj návrh uznesenia NR SR potvrdzuje na jednej strane rastúce náboženské prenasledovanie vo svete. Podľa Jána Figeľa štyria z piatich ľudí žijú v krajinách, kde sú veľké alebo veľmi veľké prekážky pre náboženskú slobodu. Najčastejšie ide o sociálnu neznášanslivosť alebo diskrimináciu na báze presvedčenia alebo viery. Najtvrdšie prenasledovanie však dnes reprezentujú totalitné, autokratické alebo náboženské štáty a neštátne islamistické organizácie teroristov.

Na druhej strane, po vymenovaní Jána Figeľa v máji 2016 za prvého Osobitného vyslanca EÚ pre náboženskú slobodu začali vznikať podobné posty v krajinách Únie. “Dnes mám kolegov nielen v USA, Nórsku a Fínsku, ale pribudli špecializovaní spolupracovníci na vládnej úrovni v Maďarsku, Veľkej Británii, Dánsku, Nemecku a v Litve. Očakáva sa čoskoro ohlásenie takéhoto rozhodnutia aj v Holandsku. Prenasledovaným vo svete cielene pomáha tiež Poľsko a Rakúsko. To je cesta pre účinnejšiu medzinárodnú spoluprácu a dáva to nádej na viac pomoci prenasledovaným vo svete.” Podľa Figeľa je veľmi potrebné, aby sa k tomuto úsiliu pridalo aj Slovensko, i následne napríklad aj Višegradská skupina.

“Mierové spolužitie vo svete a prekonávanie konfliktov je v našom vlastnom záujme. Základom pokoja je spravodlivosť. Jadrom spravodlivosti je dodržiavanie základných ľudských práv, pričom ich zásadným ukazovateľom je rešpektovanie slobody myslenia, svedomia a náboženstva. Každá totalita či autokratický režim siaha predovšetkým na túto slobodu. Príkladom toho bol aj komunistické režimy v Európe. Práve pamäť na obete zápasu o slobodu, naša identita a záujem o spravodlivejší svet by nás mali spájať v úsilí pomáhať prenasledovaným vo svete.”

Zdroje: TASR / Ján Figeľ

( TK KBS, tasr, jfi; ml ) 20190628022   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]