Vatikán 27. júna (RV) O význame práce i odpočinku píše pápež František v posolstve Medzinárodnej organizácii práce v Ženeve, ktorá slávi storočnicu. Svätá stolica má pri organizácii už tradične svojho stáleho pozorovateľa.„Práca je cestou k rastu, avšak len vtedy, keď je integrálnym rastom, ktorý prispieva k celému ekosystému života: jednotlivcom, spoločnostiam i planéte.“ Tieto slová adresoval Svätý Otec účastníkom 108. medzinárodnej konferencie o práci, ktorá sa uskutočnila v Ženeve v dňoch 10. – 21. júna. Pápežovo posolstvo v priebehu podujatia prečítal kardinál Peter Turkson, prefekt Dikastéria pre integrálny ľudský rozvoj.
Medzinárodná organizácia práce (MOP), ktorá konferenciu organizuje, je agentúrou patriacou k OSN. V týchto dňoch si pripomína svoje 100. výročie vzniku. Katolícku cirkev na pôde organizácie zastupuje jej stály pozorovateľ, ktorým je od roku 2016 Mons. Ivan Jurkovič, vatikánsky diplomat slovinského pôvodu.
Svätý Otec v posolstve prejavuje vôľu navštíviť v budúcnosti ženevské sídlo MOP, keďže jeho generálny riaditeľ Guy Ryder, ktorý pochádza z Veľkej Británie, ho už niekoľkokrát pozval, aj pri osobnej návšteve Vatikánu.
Práca je niečím viac než len výmenným tovarom
Svätý Otec vo svojom texte adresovanom účastníkom výročného zasadnutia MOP poukazuje na dôležitosť práce pre ľudstvo i planétu:
„Práca nie je čisto len niečím, čo robíme na oplátku za niečo iné“, píše pápež v posolstve a vysvetľuje: „Tak ako je nevyhnutná k realizácii osoby, rovnako je práca zásadnou i pre spoločenský rozvoj. Môj predchodca sv. Ján Pavol II. to pekne povedal, keď vysvetlil, že «práca je prácou spolu s druhými a prácou pre druhých»; a ako svoje ovocie práca ponúka «príležitosti k zdieľaniu, k vzťahom a k stretávaniu».“
„Práca má prednosť pred akýmkoľvek faktorom produkcie, vrátane kapitálu. Odtiaľ pochádza etický imperatív «ochrany pracovných miest» a vytvárania nových pracovných príležitostí proporčne k vzrastu ekonomickej životaschopnosti, ako aj zaistenia dôstojnosti samotnej práce.“
Súčasťou integrálnej odpovede na súčasnú ekonomickú situáciu je zabezpečenie takzvaných „troch T“, ktorými sú v španielčine tierra, techo, trabajo – čiže pôda, strecha nad hlavou a práca. Ďalšou nevyhnutnou trojicou, ktorú spomína pápež, sú tradícia, čas a technológia: v angličtine tradition, time, technology.
Práca súvisí s odpočinkom: potrebujeme spomaliť
Téme „času“ venoval Svätý Otec v tejto súvislosti osobitnú úvahu:
„Čo sa týka času, vieme, že neustála akcelerácia zmien a zintenzívňovanie rytmu života a práce neprispieva k udržateľnému rozvoju či k zlepšovaniu kvality života ľudí. Potrebujeme prestať chápať čas roztriešteným spôsobom, len ako využiteľnú a cenovo nákladnú dimenziu podnikania.
V skutočnosti je čas darom (od Boha), ktorý treba prijať, chrániť a oceňovať, v ktorom môžeme začínať procesy ľudského napredovania, v ktorom môžeme byť pozorní voči životu, ktorý nás obklopuje. Preto potrebujeme čas na prácu a potrebujeme čas na odpočinok; potrebujeme čas na namáhanie sa a potrebujeme čas na kontempláciu krásy ľudskej práce a prírody. Potrebujeme čas na spomalenie a uvedomenie si dôležitosti prežívania prítomnej chvíle, a nie sa vždy náhliť k ďalšiemu momentu.“
Nie detskej práci a nezamestnanosti mladých ľudí
Pápež poukázal aj na Deň boja proti detskej práci, ktorý sa slávil 12. júna a v tomto roku preň Medzinárodná organizácia práce vybrala tému tohto znenia: „Deti by nemali pracovať na poliach, ale na svojich snoch!“ Svätý Otec okrem toho v posolstve venoval myšlienku aj problému nezamestnanosti mladých:
„Nezamestnanosť mladých a neistota práce sú častokrát prepojené s ekonomickou mentalitou vykorisťovania práce a životného prostredia, s technokratickou kultúrou, ktorá nekladie človeka do svojho centra a s nedostatkom politickej vôle odpovedať do hĺbky na túto komplexnú otázku. Nie je potom prekvapením, že mladí ľudia požadujú zmenu a pýtajú sa, ako je možné, že sa chce budovať lepšia budúcnosť, ale pritom sa nemyslí na krízu životného prostredia a utrpenie vylúčených.“
