Vatikán 12. júna (TK KBS) „Pokrstení a poslaní: Kristova Cirkev v misii vo svete“ – to je názov posolstva pápeža Františka k Svetovému dňu misií 2019, ktorý bude Cirkev sláviť v nedeľu 20. októbra. Tento rok bude navyše Cirkev sláviť október ako mimoriadny misijný mesiac.Titul posolstva, ktoré bolo zverejnené v nedeľu 9. júna, sa zhoduje s témou tohtoročného osobitného misijného mesiaca október. Ten má „pomôcť znovuobjaviť misionársky zmysel nášho priľnutia k viere v Ježiša Krista – viere, ktorú sme prijali ako nezištný dar pri krste“, uvádza v posolstve Svätý Otec. Vyjadruje tiež povzbudenie Pápežským misjiným dielam ako celosvetovej sieti, ktorá mu pomáha v jeho misijnej činnosti.
Tohtoročný osobitný misionársky mesiac október, ktorý ohlásil pápež František ešte v roku 2017, sa bude konať pri príležitosti 100. výročia apoštolského listu pápeža Benedikta XV. Maximum illud, v ktorom sa už Pápežské misijné diela odporúčali ako „účinný misijný nástroj“.
Ako píše pápež v posolstve, „Cirkev je vo svete na misii“, „vychádza až po kraj sveta“. To si vyžaduje neustálu a trvalú konverziu. Každý pokrstený človek je na misii, „každý z nás je misiou vo svete, pretože je plodom Božej lásky“, pripomína pápež a dodáva:
„V otcovstve Boha a materstve Cirkvi je zakorenená naša misia, pretože neodmysliteľnou súčasťou krstu je poslanie, ktoré Ježiš vyjadril vo veľkonočnom poverení: ako Otec poslal mňa, i ja posielam vás, plných Ducha Svätého, pre zmierenie sveta (porov. Jn 20,19-23; Mt 28,16-20). Kresťanovi prináleží toto vyslanie, aby nikomu nechýbalo ohlasovanie o jeho povolaní byť adoptívnym synom či dcérou, istota o jeho osobnej dôstojnosti a o vnútornej hodnote každého ľudského života od jeho počatia až po prirodzenú smrť.
Šíriaci sa sekularizmus, v ktorom sa z pozitivistického a kultúrneho hľadiska odmieta aktívne otcovstvo Boha v našich dejinách, zabraňuje každému autentickému univerzálnemu bratstvu, ktoré sa prejavuje vo vzájomnej úcte k životu každého človeka. Bez Boha Ježiša Krista sa každá odlišnosť redukuje na pekelnú hrozbu, znemožňujúc akúkoľvek bratskú pohostinnosť a plodnú jednotu ľudského rodu.“
Svätý Otec zároveň poukazuje na to, že v Apoštolskom liste Maximum illud pápež Benedikt XV. pripomína, „že Bohom daná univerzálnosť misie Cirkvi si vyžaduje prekonať exkluzivistickú príslušnosť k svojej vlasti a etniku. Otvorenie sa kultúry a komunity pre spásonosnú novosť Ježiša Krista si vyžaduje prekonanie každej nepatričnej zahľadenosti do seba, etnickej i ekleziálnej.“
Pápež František v posolstve pripomína, že v októbri tohto roku bude Cirkev zároveň sláviť aj Synodu biskupov o Amazónii. Je to výzva k otvorenosti a vnímaniu dôležitosti misie Cirkvi aj pre túto oblasť sveta a jej obyvateľov:
„Obnovené Turíce roztvárajú dvere Cirkvi dokorán, aby žiadna kultúra nezostala uzavretá sama v sebe a aby žiaden národ nebol izolovaný, ale otvorený pre univerzálne spoločenstvo viery. Nikto nech nezostane uzavretý vo vlastnom ja, v autoreferenčnosti vlastnej etnickej a náboženskej príslušnosti. Ježišova Pascha ničí úzkoprsé limity svetov, náboženstiev a kultúr, volajúc ich k rastu v úcte k dôstojnosti muža a ženy, k čoraz plnšiemu obráteniu sa k Pravde zmŕtvychvstalého Pána, ktorý darúva všetkým pravý život.“
Svätý Otec zveruje misiu Cirkvi Panne Márii, Matke Cirkvi, ktorá je vzorom totálneho vloženia sa do Ježišovej misie.
