Izrael 6. júla (RV) Prezident Izraela Reuen Rivlin vyzdvihol význam kresťanských cirkví pre život vo Svätej zemi. Pri pondelňajšej návšteve františkánskej Kustódie Svätej zeme poďakoval zhromaždeným cirkevným predstaviteľom za ich službu a vyjadril nádej v pokračujúce partnerské a pokojné spolužitie. „Štát Izrael je zaviazaný všetkým náboženským komunitám a náboženská sloboda nie je k voľnému užívaniu,“ zdôraznil.Na schôdzke sa zúčastnili predstavitelia pravoslávnej, arménskej a latinskej cirkvi vo Svätej zemi. Ich stretnutie s izraelským prezidentom patrí ku každoročným pevným termínom v jarnej agende. Prezident Rivlin v príhovore poznamenal, že v mnohých oblastiach Blízkeho východu dnes kresťania žijú vo veľmi ťažkých okolnostiach a takmer všade ich počty klesajú. Izrael je, naopak, jediný štát, kde kresťanské spoločenstvá rastú. Hlava izraelského štátu vyjadrila spokojnosť nad stúpajúcim prílivom pútnikov do Svätej zeme a tiež nad dohodou kresťanských cirkví o pokračovaní v renovácii chrámu Božieho hrobu. „Poslúži to bezpečnosti všetkých návštevníkov týchto posvätných miest,“ poznamenal Rivlin.
Prvá fáza reštaurátorských prác v Bazilike Božieho hrobu sa skončila pred dvoma rokmi a spočívala v odstránení kovového lešenia, ktoré od roku 1947 zabezpečovalo stabilitu edikuly Božieho hrobu v dôsledku zemetrasenia. „Ďalší zásah si však vyžadujú základy a podlahy baziliky, ohrozené vlhkosťou a presakovaním,“ vysvetlil kustód Svätej zeme, páter Francesco Patton. „Dohoda spočíva v dosiahnutí zhody s Grécko-pravoslávnym patriarchátom a Arménskym patriarchátom, zastúpenými patriarchom Teofilom III. a patriarchom Nourhanom Manougianom, o pokračovaní renovácie, ktorej prvá časť sa v rokoch 2016 - 2017 zamerala na opravu Božieho hrobu.
Pri tej príležitosti sme zistili, že sú tu problémy s podlahou a vrstvami, ktoré sú pod ňou. Dohoda predpokladá zhruba ročný prieskum, počnúc septembrom, aby sme pochopili, aký zásah sa vyžaduje a koľko potrvá. Nejde o obyčajné spevnenie základov, ale o preštudovanie spodných vrstiev, ktoré sú tvorené zvyškami konštantínovskej baziliky zo 4. storočia a všetkým, čo sa za storočie nahromadilo počas rôznych požiarov, devastáciou a plienením. Bude treba opraviť rozvody vody a ďalšie siete, ktoré sú tiež v tejto vrstve a nad ktorými sú pôvodné podlahy, ďalej podlahy z doby križiackych výprav a ešte ďalšia dlažba, poničená opotrebovaním.“
Tri kresťanské denominácie na tento účel renovácie zriadili spoločný bankový účet, ktorý pomôže kontrolovať finančné operácie. Katolíci už dnes môžu povedať, že naň poslalo svoje finančné dary množstvo veriacich z celého sveta a samotná Svätá stolica venovala pol milióna dolárov (Zdroje: RV CZ / Katolícke noviny).
