Vatikán 24. mája (RV) V deň sviatku Panny Márie Pomocnice v piatok 24. mája zaplnili vatikánsku aulu Pavla VI. milovníci športu. Na podujatí s názvom „Futbal, ktorý milujeme“, organizovanom Talianskou federáciou futbalovej hry a športovými novinami „La Gazzetta dello Sport“ sa stretli so Svätým Otcom Františkom.So 6000 deťmi, mladými, trénermi i manažérmi v oblasti futbalu sa pápež František zvítal napoludnie. Pripomenul im slová sv. Jána Bosca, ktorý založil chlapčenské oratória: „Chcete chlapcov? Vyhoďte do vzduchu loptu a prv než sa dotkne zeme, uvidíte koľkí už budú tam!“ Pretože za kotúľajúcou sa loptou je vždy chlapec so svojimi snami, túžbami, telom i dušou, povedal Svätý Otec a pokračoval:
„Šport je príležitosťou naučiť sa dať to najlepšie zo seba s obetovaním sa a úsilím, ale predovšetkým nie pre seba samých. Počujte dobre toto: šport nie je pre seba samých. Žijeme v čase, v ktorom vďaka masívnosti nových technológií je jednoduché izolovať sa, vytvoriť virtuálne vzťahy s mnohými, ale na diaľku. Vzťahy, ale osamote.“
Pápež zdôraznil, že futbal je hrou, a preto má prinášať zábavu. Vyzval prítomné deti a mladých, aby vyslovili nahlas, že je to hra prinášajúca radosť a šťastie, vyjadrujúca vlastnú slobodu. Pripomenul, že aj ich federácia (Federazione Italiana Gioco Calcio) nesie v názve slovo „hra“:
„Je tam práve to slovko „hra“. Avšak niekedy býva toto slovko zabudnuté, a možno – v skrytosti – nahradené menej správnymi slovami, ak nie nakoniec opačnými. Ale je to hra, a tou musí zostať!“
„Jeden novinár sa raz pýtal teológa, ako by mohol vysvetliť dieťaťu, čo je to šťastie. Nie je jednoduché vysvetliť dieťaťu šťastie... Teológ odpovedal: „Ja mu to nebudem vysvetľovať, dám mu loptu, aby sa hral“. Toto je šťastie.“
Svätý Otec oslovil aj prítomných rodičov, aby hľadali pre svoje deti nejaké športové spoločenstvo, pretože sa tam trénuje aj ako sa postaviť k problémom a výzvam života. Na záver sa pápež obrátil aj na veľkých hráčov profesionálneho futbalu, ktorí inšpirujú mladých športovcov:
„Nezabudnite, kde ste začínali: prímestský tábor, oratórium, malý klub... Želám vám, aby ste vždy cítili vďačnosť za svoj príbeh zložený z obiet, víťazstiev a porážok. A tiež, aby ste cítili výchovnú zodpovednosť, ktorá sa prejavuje dôslednosťou života a solidaritou so slabšími, povzbudzovaním mladších, aby sa stali veľkými vo svojom vnútri, a možno aj majstrami v živote. Veľkými v živote: toto je víťazstvo nás všetkých, je to víťazstvo vás, ktorí hráte futbal.“
