Prešov 17. mája (TK KBS) V stredu 15. mája 2019 zomrel vo veku 83 rokov kňaz Prešovskej archieparchie Pavol Dancák st., otec dvoch kňazov Miroslava a Pavla ml. a starý otec Pavla nml. Pohrebné obrady a zádušnú svätú liturgiu v slovenskom jazyku bude sláviť prešovský arcibiskup a metropolita Ján Babjak SJ v utorok 21. mája 2019 o 14:00 v Katedrálnom chráme sv. Jána Krstiteľa v Prešove.
Nekrológ
Otec Pavel Dancák sa narodil 3. mája 1936 vo Varhaňovciach, v okrese Prešov, v rodine Andreja a Anny rod. Lukačkovej. Mal dvoch mladších súrodencov – nebohého brata Františka, ktorý bol kňazom, a sestru Annu, manželku už nebohého kňaza Štefana Keruľ-Kmeca. Základné a stredoškolské vzdelanie nadobudol vo Varhaňovciach a v Prešove. Vo vysokoškolskom štúdiu mohol pokračovať až v roku 1954 po ustálení politickej klímy, nakoľko ako syn súkromne hospodáriaceho roľníka a násilne odvlečeného do Sovietskeho zväzu, bol považovaný za nepriateľa štátu. V rokoch 1954 – 1958, počas zákazu činnosti Gréckokatolíckej cirkvi, študoval teológiu na Pravoslávnej bohosloveckej fakulte v Prešove. Štúdium ukončil s vyznamenaním. V roku 1957 prijal sviatostné manželstvo, s dnes už nebohou, učiteľkou Helenou Bučkovou, ktorá zomrela ako 39-ročná 14. novembra 1977. Pán im požehnal dvoch synov Miroslava a Pavla. Kňazskú vysviacku prijal 13. októbra 1957 a jeho prvou farnosťou bol Údol v okrese Stará Ľubovňa. O dva roky bol preložený do farnosti Andrejová v okrese Bardejov. Od roku 1967 až do roku 2003 pôsobil vo farnosti Nový Ruskov v okrese Trebišov. Počas toho excurrendo spravoval viacero farností: Cejkov, Čeľovce, Veľaty, Vojčice i Zemplínské Hradište. V rokoch 1983 – 1988 vykonával funkciu okresného dekana okresu Trebišov a v rokoch 1988 až 1990 bol riaditeľom Gréckokatolíckeho biskupského úradu v Prešove. V roku 2003 odišiel do dôchodku k synovi Pavlovi do Okružnej, v okrese Prešov, kde bol výpomocným duchovným. Od roku 2005 pôsobil ako výpomocný duchovný v Katedrále sv. Jána Krstiteľa v Prešove, kde často a veľa spovedal.
Počas jeho kňazského pôsobenia boli zrekonštruované mnohé cirkevné objekty, postavené tri nové farské budovy a jeden nový chrám. Osobitnú pozornosť v pastorácii venoval mládeži. Mimoriadny dôraz kládol na sviatosť zmierenia. Aj počas totality organizoval púte, spevokoly, akadémie a mládežnícke stretnutia. Organizoval prepisovanie náboženských, teologických aj filozofických diel. Po roku 1989 sa aktívne zúčastňoval mládežníckych stretnutí v Juskovej Voli a na Bystrej. V roku 1999 založil a potom každoročne organizoval cyklotúry na Zemplíne, ktoré sa konajú do dnes. Počas jeho 36-ročného pastoračného pôsobenia v Novom Ruskove boli vysvätení piati novokňazi. Aj jeho dvaja synovia sa stali kňazmi, vnučka Terézia je manželkou kňaza a aj vnuk Pavol nastúpil na cestu kňazskej služby.
Otec Pavel bol v kontakte s blahoslaveným biskupom Vasiľom Hopkom a so Štefanom Romanom. Spolupracoval s prof. Michalom Lackom SJ, s ktorým sa stretával v Nyíregyháze, Krakove aj v Ríme. Podieľal sa na distribúcii náboženskej literatúry zo Sárospataku. V jeho súkromnom dome v Prešove bývali Školské sestry sv. Františka, čo neušlo pozornosti štátnej bezpečnosti, ale to sa už písal rok 1989. V roku 1990 ako riaditeľ biskupského úradu výrazne prispel k navráteniu biskupskej rezidencie v Prešove a k obnove teologickej fakulty a seminára.
Vo veľkej úcte mal svätých slovanských apoštolov Cyrila a Metoda. Vo farnosti Nový Ruskov založil miestnu pobočku Spolku sv. Cyrila a Metoda, aj nový chrám v Malom Ruskove bol zasvätený práve týmto našim slovanským apoštolom aj hlavná ulica v Novom Ruskove nesie meno solúnskych bratov.
Pastoračné aktivity otca Pavla Dancáka boli ocenené mnohorakými spôsobmi. Už v roku 1968 mu bol udelený zlatý kríž. Prešovský biskup Ján Hirka mu v roku 1980 udelil titul titulárného dekana a v roku 2001 titulárneho arcidekana. V roku 2016 mu bol udelený pamätný list Spolku sv. Cyrila a Metoda. V roku 2013 mu prešovský arcibiskup a metropolita Ján Babjak SJ za jeho pôsobenie v Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku udelil právo nosiť nábederník a v roku 2017 mu udelil titul protojerej s právom nosiť zlatý kríž.
Veriaci ho poznali ako duchovného otca, rozhodného muža s organizačným talentom, veselého optimistu, ale zároveň aj ako muža skromného a trpezlivo znášajúceho utrpenie. Nesťažoval, len ticho trpel. O jeho krížoch, starostiach a trápeniach málokto vedel. Nehľadal slávu, ale hľadal Božie kráľovstvo. Vynaložil všetky svoje sily, aby po strate manželky čo najlepšie vychoval svojich synov. Mal slová útechy a porozumenia, v dôsledku čoho sa stal spovedníkom a duchovným sprievodcom mnohých ľudí. Bol človekom a kňazom, ktorý držal prst na pulze svojej doby. Bol známy tým, že rád rozprával príbehy zo života. Mal zvučný hlas a rád i pekne spieval. Bol obľúbený kazateľ. Nikdy neprišiel nepripravený na homíliu.
Otec Pavel odišiel do domu Otca v stredu 15. mája 2019 vo večerných hodinách, kedy, zaopatrený sviatosťami, sa v prešovskej nemocnici na sviatok Polovice Päťdesiatnice rozlúčil so svojimi synmi.
