Vatikán 16. mája (RV CZ) Laboratórium pre reštaurovanie tapisérií a tkanív vo Vatikánskych múzeách vrátilo zašlú slávu gobelínu Poslednej večere, ktorý teraz poputuje na leonardovskú výstavu na hrad Clos Lucé v Amboise a do Kráľovského paláca v Miláne. Gobelín reprodukuje slávnu Poslednú večeru od Leonarda da Vinciho. Má plochu 45 metrov, jeho osnova a vlákna sú z hodvábu, zlata a striebra. Storočie výstav, najmä vo veľkonočnom období, si vyžiadala jeho dôkladné reštaurovanie. Vo Vatikánskej pinakotéke však zotrvá iba do konca mesiaca. Od 6. mája ho budú môcť záujemcovia vidieť na zámku Clos Lucé, kde Leonardo strávil tri roky života, v rámci výstavy organizovanej pri príležitosti 500. výročia smrti florentského génia. Gobelín sa dostal do Vatikánu v roku 1533, ako dar Františka I. pápežovi Klementovi VII., ktorý 28. októbra toho roka slávil v Marseilles sobáš svojej netere Kataríny Medicijskej s Henrichom, druhorodeným synom francúzskeho kráľa. Podľa erbu, ktorý podľa reštaurátorov patrí k originálnemu gobelínu a nie je neskorším dodatkom, ako sa skôr usudzovalo, je možné vznik tapisérie situovať do roku 1515, zatiaľ čo niektoré ďalšie detaily ukazujú ku koncu roku 1516, kedy - ako uvádza jeden z hlavných odborníkov na Leonardovo dielo, Pietro Marani - býval florentský umelec už v Amboise. Autor gobelínu nie je známy, rovnako ako sa nevie, kedy presne vznikol, hoci odborníci nevylučujú, že vznikol v leonardovskom okruhu.
Ako vysvetlila vrchná reštaurátorka Chiara Pavan, dielo bolo veľmi zastaralé. Situáciu komplikovali aj staršie reštaurátorske zásahy a bolo nutné vypracovať zvláštny postup prác, od suchého, mechanického čistenia, cez kontrolované zavlažovanie vlákien, po úmývanie a spevňovanie. Tím siedmich vatikánskych reštaurátorov venoval svoju prácu svojej kolegyni Natalii Maovaz, ktorá tragicky zomrela v roku 2014.
