Báč 15. mája (TK KBS) Farnosť Báč pozýva mariánskych citeľov do Báč - na pútnické miesto slziacej Panny Márie, kde sa v nedeľu 19. mája uskutoční slávnosť v slovenskom jazyku. Slávnostnú svätú omšu bude o 17:00 h celebrovať bratislavský arcibiskup metropolita Mons. Stanislav Zvolenský. PROGRAM
Nedeľa 19. mája 2019:
- 15:00 Slávnostný ruženec
- 16:00 Slávnostné vešpery
- 17:00 Pontifikálna svätá omša: Mons. Stanislav Zvolenský, bratislavský arcibiskup metropolita
Spieva zbor Misericordias Dei z Trnavy
Uctenie si relikvií sĺz milostivého obrazu Panny Márie
- 19:00 Májová pobožnosť
- 20:00 Adorácia
- 21:00 Eucharistické požehnanie
DEJINY MILOSTIVÉHO OBRAZU
Prototypom milostivého obrazu v Báči je obraz Panny Márie Pomocnice v paulánskom Kostole anjelov strážcov vo Viedni, ktorý bol namaľovaný podľa predlohy Lucasa Cranacha v Insbrucku. Na podobizni Panny Márie v Báči sa spájajú dva typy zobrazení: Mária Pomocnica a Panna Mária z hory Karmel. Obraz v roku 1703 venoval do kostola Martin Liszkay po svojom zázračnom uzdravení. Veriaci prichádzajúci do Báču na františkánske púte ho už uctievali. Obraz v roku 1715 ronil krvavé slzy v dňoch 19., 20., 21. a 23. júna. Ostrihomský arcibiskup po prešetrení udalosti dňa 16. októbra 1716 povolil verejné uctievanie milostivého obrazu ako aj krvavých sĺz tohto obrazu. Slzenie obrazu v Báči sa uskutočnilo po druhom slzení milostivého obrazu v Trnave v roku 1708 a predchádzalo druhému slzeniu milostivého obrazu v Máriapócsi tiež v roku 1715. Tieto nadprirodzené udalosti sa môžu dať do súvisu s nepokojmi a pandémiami v predchádzajúcich rokoch slzenia. Úplné odpustky udelili kostolu Pápež Benedikt XIII. v roku 1725 a Kliment XIII. v roku 1737. Po týchto skutočnostiach na toto milostivé miesto prichádzali mnohí pútnici rôznych národností. Františkáni viedli zoznam vypočutí modlitieb, ktoré zbožní veriaci hlásili. Neskôr bol obraz ozdobený dvomi dvojitými korunami, ktoré zdobia hlavu Panny Márie a hlavu dieťaťa Ježiš. Kult milostivého obrazu sa dostal na viaceré miesta. Kópiu obrazu uchovávajú aj v nemeckom Gleißenthal a v chorvátskom Živogošće na Makarskej riviére. V 50. rokoch 20. stor. počas komunizmu do kláštora v Báči internovali blahoslavených Petra Pavla Gojdiča, Vasiľa Hopku a Dominika Metoda Trčku. Napriek všemožnej snahe totalitného režimu sa nepodarilo pútnické miesto v Báči zničiť. Relikviu krvavých sĺz majú veriaci možnosť uctiť si v milostivom chráme v Báči.
TK KBS informoval Ladislav Schranko
