Vatikán 4. mája (RV) „Potrebujeme konať spoločne, aby sme uzdravili a zrekonštruovali náš spoločný dom“ – tieto slová adresoval pápež František účastníkom stretnutia na tému: „Ťažobný priemysel pre všeobecné dobro“, ktorých prijal na osobitnej audiencii v piatok 3. mája. Na stretnutí, ktoré vo Vatikáne zorganizovalo Dikastérium pre integrálny ľudský rozvoj, sa zúčastnili reprezentanti ťažobných spoločností, miestnych komunít, cirkví i náboženských spoločenstiev z celého sveta.Ako spomenul pápež, za kritický stav nášho spoločného domu môže predovšetkým ekonomický model, ktorý je „nenásytný, orientovaný na profit, a to bez horizontu“. „Potrebujeme zmenu paradigmy vo všetkých našich ekonomických aktivitách, vrátane ťažobnej činnosti“, zdôraznil Svätý Otec a účastníkom stretnutia predostrel tri aspekty pre zlepšenie dopadu ťažobného priemyslu:
Po prvé – ťažobná činnosť má byť v službe celej ľudskej komunite. Projektovanie ťažby má zapájať i lokálne spoločenstvá a osobitná pozornosť sa má venovať domorodému obyvateľstvu, ktoré je častokrát nútené opustiť svoje teritóriá kvôli ťažobným projektom. „Všetkých vyzývam, aby rešpektovali základné ľudské práva a hlas ľudí týchto krásnych, no krehkých komunít“, povedal pápež.
Po druhé – ťažobná činnosť má byť v službe ľudskej osobe a nie naopak. „Iba sociálna zodpovednosť podniku nie je dostatočná. Musíme zaistiť, aby ťažobná činnosť viedla k integrálnemu ľudskému rozvoju každej osoby a celého spoločenstva“, skonštatoval Svätý Otec.
Po tretie – osobitne v ťažobnom priemysle „je nevyhnutné povzbudzovať rozvoj obehového hospodárstva“ s princípmi „redukovať, znovupoužiť a recyklovať“. Je treba zastaviť kultúru skartovania a tendenciu ekonomického systému slepo premieňať na kapitál dobrá získané z prírody. Je tiež treba zmeniť životný štýl a vrátiť sa ku striedmosti, ktorá je súčasťou náboženských tradícií, zdôraznil Petrov nástupca.
„Drahí bratia a sestry, naše snahy a náš boj za ochranu spoločného domu sú skutočne ekumenickou cestou, ktorá nás vyzýva myslieť a konať ako členovia jedného spoločného domu (oecumene). (...) Potrebujeme konať spoločne, aby sme uzdravili a zrekonštruovali náš spoločný dom. Všetci sme povolaní «spolupracovať ako Božie nástroje na starostlivosti o stvorenie, každý prostredníctvom svojej kultúry a skúsenosti, vlastnými iniciatívami a schopnosťami» (Laudato sí, 14).“
