Dolný Kubín 17. apríla (TK KBS) Oravská galéria v Župnom dome v Dolnom Kubíne otvorila výstavu venovanú pamiatke osobnosti svetového významu v oblasti umenia i vedy Leonardovi da Vinci, pri príležitosti 500. výročia jeho úmrtia. Štúdiom jeho života i diela sa dlhodobo zaoberá žilinský rodák akademický maliard Stanislav Lajda, ktorý sa v tomto roku dožíva okrúhleho výročia (60 rokov). V Oravskej galérii vystavuje v premiére zmenšenú rekonštrukciu dnes z prevažnej časti zničenej Leonardovej Poslednej večere, na ktorej pracoval vyše desať rokov. "Stano Lajda milimeter po milimetri prehodnocoval každý dochovaný fragment originálu a zhromažďoval rôznorodé kópie a verzie tohto diela (okolo 3 000 ks). Za smerodajné pre rekonštrukciu pokladá tie, ktoré vznikli z rúk Leonardových žiakov a následníkov, krátko po dokončení originálu. Hľadal v nich zhody detailov, prepojenia farebných tónov s technikou šerosvitu (sfumata) a výrazným 3D efektom, ktoré následne porovnával so zvyškami Leonardovej maľby," uvádza na stránke galérie kurátorka výstavy Darina Arce. Lajda popri Poslednej večeri zrekonštruoval aj na ňu bezprostredne nadväzujúcu päticu luniet s ovenčenou heraldikou objednávateľa diela milánskeho vojvodu Ludovica Sforzu, ako aj pôvodnú výzdobu interiéru refektára (jedálne mníchov) v dominikánskom kláštore Santa Maria delle Grazie v Miláne, v ktorom sa Leonardove kľúčové dielo nachádza. Rozmery originálu (4,60 x 8,80 m) musel S. Lajda z praktických dôvodov zmenšiť dva a pol násobne, čím viaceré detaily nadobudli miniatúrny ráz. Z rovnakých dôvodov sa rozhodol maľbu realizovať na plátno. Výstava je doplnená o artefakty zo súkromnej zbierky autora a Jozefa Práznovského, ktoré návštevníkovi výstavy umožnia pochopiť fenomén Poslednej večere v kontexte dejín svetového umenia. Súčasne s prácou na rekonštrukcii napísal S. Lajda aj knihu rozoberajúcu život a dielo Leonarda s dôrazom na vznik Poslednej večere, jej osud a podrobný ikonografický rozbor.
Výstava je prístupná verejnosti v malej výstavnej sieni do 16. júna 2019.
