Vatikán 16. apríla (RV) Edičný riaditeľ vatikánskych médií Andrea Tornielli sa v editoriáli publikovanom deň pred narodeninami emeritného pápeža Benedikta XVI. vyjadruje k aktuálnej debate o jeho článku v časopise Klerusblatt o príčinách nárastu zločinov pohlavného zneužívania. Vo svetle troch pápežských dokumentov poukazuje na jednotnú líniu, ktorá spája Bendikta XVI. i jeho nástupcu Františka v boji proti tejto pliage.Emeritný pápež dosahuje métu 92 rokov a tentoraz sú narodeniny sprevádzané živou diskusiou okolo jedného jeho textu, jeho niekoľkých „poznámok“ – ako ich sám nazval – venovaných téme zneužívania maloletých. V tomto texte sa Benedikt XVI. pýta, aké sú správne odpovede na pliagu zneužívania a píše: „Protiliek voči zlu, ktoré ohrozuje nás a celý svet nemôže byť iný ako to, že sa odovzdáme“ do Božej lásky. Žiadnu nádej nemôže predstavovať nejaká Cirkev vytvorená nami, vybudovaná rukami človeka, čo sa spolieha na vlastné schopnosti. „Ak uvažujeme o tom, čo robiť, je jasné, že nepotrebujeme nejakú inú Cirkev, vynájdenú nami“. Dnes „je Cirkev z veľkej časti vnímaná len ako istý druh politického aparátu“ a „kríza spôsobená mnohými prípadmi zneužívania zo strany kňazov nás tisne k tomu, aby sme Cirkev považovali priam za niečo nevydarené, čo musíme rozhodne vziať do vlastných rúk a sformovať novým spôsobom. Avšak Cirkev vytvorená nami nemôže predstavovať žiadnu nádej“.
Keď oslavujeme narodeniny Josepha Ratzingera, môže byť užitočné zdôrazniť prístup, ktorého sa držali ako Benedikt XVI. tak aj jeho nástupca František voči škandálom a zneužívaniu maloletých. Je to odpoveď nie veľmi mediálna a nie bombastická, ktorá sa nenúka na zúženie do sloganu. Je to odpoveď, ktorá sa nespolieha na štruktúry (hoci sú nevyhnutné), na nové krízové normy (rovnako nevyhnutné) alebo na čoraz podrobnejšie a presnejšie protokoly na zaručenie bezpečnosti detí (v každom prípade nutné): všetko sú to užitočné nástroje, ktoré už boli zadefinované alebo sú v štádiu ich definovania.
Tá odpoveď, najprv Benediktova a potom Františkova, je odpoveďou hlboko a jednoducho kresťanskou. Na pochopenie stačí znovu si prečítať tri dokumenty. Tri listy Božiemu ľudu - v Írsku, v Čile a v celom svete -, ktoré dvaja pápeži napísali v najnapätejších momentoch z dôvodu škandálov.
Píšuc veriacim v Írsku, v marci 2010, pápež Ratzinger vysvetľuje, že „opatrenia na správne zaoberanie sa jednotlivými zločinmi sú zásadne dôležité, predsa však samy osebe nepostačujú: je potrebná nová vízia na inšpirovanie súčasnej i budúcich generácií ctiť si dar našej spoločnej viery“.
Benedikt XVI. vyzýval všetkých „obetovať svoje piatkové pokánie po dobu jedného roka – odteraz až do Veľkej noci 2011 – na tento úmysel. Prosím vás, aby ste svoj pôst, modlitbu, čítanie Svätého písma a vaše skutky milosrdenstva obetovali za získanie milosti uzdravenia a obnovy pre Cirkev v Írsku. Povzbudzujem vás, aby ste znovu objavili sviatosť zmierenia a častejšie čerpali z jej milosti premieňajúcu silu“.
„Osobitnú pozornosť,“ pokračoval pápež, „treba venovať eucharistickej adorácii“. Modlitba, adorácia, pôst a pokánie. Cirkev neobviňuje vonkajších nepriateľov, je si vedomá, že ten najsilnejší útok prichádza od vnútorných nepriateľov a z hriechu Cirkvi.
A ponúknutým východiskom je nanovo objaviť podstatu viery a „kajúcej“ Cirkvi, ktorá uznáva svoju potrebu odpustenia a pomoci zhora. Srdcom posolstva, poznačeného pokorou, bolesťou, hanbou, ľútosťou, no zároveň však otvoreného voči nádeji, je kresťanský, evanjeliový pohľad.
O osem rokov neskôr, 1. júna 2018, bol zverejnený ďalší list pápeža kresťanom krajiny zasiahnutej škandálom pedofílie. Bol ním list, ktorý František poslal obyvateľom Čile. „Apelovať na vás, žiadať vás o modlitby“ – píše v liste – „nebolo ani nejakou účelovou žiadosťou, ani akýmsi jednoduchým gestom dobrej vôle“, ale naopak „chcel som zaradiť túto vec na to miesto, kam patrí: do roviny Božieho ľudu... Obnova cirkevnej hierarchie sama o sebe nevyvoláva tú premenu, ku ktorej nás podnecuje Duch Svätý. Žiada sa od nás spoločne podporovať takú cirkevnú premenu, ktorá zahrnie nás všetkých“.
Pápež Bergoglio nástojí na skutočnosti, že Cirkev sa nebuduje sama od seba, nespolieha sa sama na seba: „Cirkev s ranami nestavia do stredu seba, nepovažuje sa za dokonalú, nesnaží sa zakrývať či maskovať svoje zlo, ale stavia tam toho jediného, ktorý môže uzdraviť tie rany a ktorý má meno: Ježiš Kristus“.
Takto prichádzame k 20. augustu 2018, k listu Františka Božiemu ľudu na tému zneužívaní. Je prvým listom, ktorý nejaký pápež na túto tému adresoval veriacim celého sveta. Aj tento nový apel Božiemu ľudu sa uzatvára rovnakým spôsobom:
„Pomôžu nám modlitba a pokánie. Pozývam celý svätý veriaci Boží ľud ku kajúcnemu praktizovaniu modlitby a pôstu podľa Pánovho príkazu, aby prebudil naše svedomie, našu solidárnosť a naše nasadenie za kultúru ochrany, aby platilo „už nikdy viac“ každému typu a forme zneužívania“.
Pokánie a modlitba „nám zároveň pomôžu, aby naše oči a naše srdce boli vnímavejšie na utrpenie druhých a aby sme dokázali prekonať baživosť po moci a majetku, ktorá je častokrát koreňom týchto podôb zla“.
A na dôvažok František opätovne odporúča cestu pokánia, na hony vzdialenú od akéhokoľvek triumfalizmu – ako to zdôraznil v homílii teraz na Kvetnú nedeľu – a vzdialenú od imidžu Cirkvi ako silnej a protagonistickej, ktorá sa snaží skryť svoje slabosti a svoj hriech. Je to ten istý návrh ako od jeho predchodcu.
Preložila: Slovenská redakcia VR
