Vatikán 5. marca (RV) O modlitbe orodovania, ktorá sa má vyznačovať odvahou, neodbytnosťou a spojením s Ježišom hovoril vo štvrtkovej rannej homílii pápež František. Ten, kto sa za nás u Boha prihovára a predkladá mu naše modlitby, je samotný Ježiš, zdôraznil v Dome sv. Marty vo Vatikáne. Vo svojej homílii pápež František vychádzal z liturgického čítania z knihy Exodus o Mojžišovi, ktorý sa naliehavo prihovára za ľud po tom, ako sa klaňaním zlatému teľaťu vzdialil od Boha (Ex 32,7-14). Podnety čerpal aj z 5. kapitoly Jánovho evanjelia (v. 31-47), kde Ježiš napomína tých, ktorí odmietali uveriť jeho svedectvu:
„Nemyslite si, že ja budem na vás u Otca žalovať. Iný na vás žaluje: Mojžiš, do ktorého skladáte svoju nádej. Lenže keby ste verili Mojžišovi, verili by ste aj mne, lebo on o mne písal. Ale ak neveríte tomu, čo on napísal, ako uveríte mojim slovám?!“.
Modlitba príhovoru, čiže orodovania, si vyžaduje postoj, ktorý môžeme vidieť na príkladoch biblických postáv ako Mojžiš, Abrahám, Samuelova matka Anna či Kanánčanka, ktorá si od Ježiša vyprosila uzdravenie pre dcéru. Úprimná a vytrvalá prosba, aj keby mala podobu ľudského bľabotania, nachádza u Pána vyslyšanie, vysvetlil na týchto príkladoch pápež František:
„Je treba veľa odvahy takto sa modliť, a my sme koľkokrát vlažní. Niekto nám povie: „Pomodli sa, lebo mám taký a taký problém...“ Áno, áno, poviem dva Otčenáše, dva Zdravasy a zabudnem na to... Nie, modlitba papagája nie je v poriadku. Skutočná modlitba je táto: s Pánom. A keď mám orodovať, musím to robiť takto, s odvahou. V hovorovej reči sa používa výraz, ktorý mne osobne hovorí veľa. Človek, ktorý potrebuje niečo dosiahnuť, hovorí: „Vložím do toho všetko“. Toto platí aj pri modlitbe príhovoru: „Dám do toho všetko“. Odvaha ísť vpred. Možno však príde pochybnosť: „Nuž, ja sa tu snažím, ale ako viem, že Pán ma počúva?“ Máme jednu istotu: Ježiša. On je tým veľkým orodovníkom.“
Svätý Otec zdôraznil, že zárukou modlitby orodovania je samotný Ježiš. On, ktorý vystúpil do neba, je u Otca a prihovára sa za nás, tak ako už pred svojím utrpením prisľúbil Petrovi, že bude za neho prosiť, aby jeho viera neochabla:
„Toto je Ježišov príhovor za nás: Ježiš v tomto momente za nás prosí. A keď sa modlím, či už je to s presvedčením, alebo s vyjednávaním, či len tak bľabocem alebo sa s Pánom dohadujem, je to však on, ktorý vezme moju modlitbu a prezentuje ju Otcovi.
Ježiš pred Otcom nepotrebuje hovoriť: ukazuje mu rany. Otec vidí rany a dáva milosť. Keď sa modlíme, myslime na to, že to robíme s Ježišom. Keď sa takto odvážne v modlitbe prihovárame za druhých, robíme tak s Ježišom: Ježiš je naša odvaha, Ježiš je naša istota, ktorý sa v tejto chvíli za nás prihovára.“
„Nech nám Pán dá milosť ísť touto cestou, učiť sa orodovať. A keď nás niekto poprosí o modlitbu, neodbav to s dvoma modlitbičkami a dosť – nie, urob tak vážne, v Ježišovej prítomnosti, s Ježišom, ktorý za nás všetkých oroduje pred Otcom.“
Na svätej omši v Dome sv. Marty sa zúčastnil aj taliansky prezident Sergio Mattarella.
