V tohtoročnom posolstve sa Svätý Otec zamýšľa nad dvoma aspektami Pánovho volania – nad prísľubom a rizikom. Pred očami má pri tom evanjeliovú scénu povolania prvých učeníkov pri Galilejskom jazere (Mk 1,16-20).

Prísľubom je „radosť schopná nasýtiť náš život“, „Boh nás pozýva vstúpiť do jedného veľkého projektu“, vysvetľuje pápež a pripomína:

„Povolanie je vskutku pozvaním nezastaviť sa na brehu so sieťami v rukách, ale nesledovať Ježiša po ceste, ktorú nám navrhuje, pre naše šťastie a pre dobro tých, ktorí sú po našom boku.“

Avšak „prijať tento prísľub si vyžaduje odvahu riskovať isté rozhodnutie“, zdôrazňuje ďalej Svätý Otec a okrem manželstva či zasväteného života a kňazstva pripomína naše prvotné povolanie ku kresťanskému životu, „byť milovanými synmi a dcérami Boha“, ktoré sa rozvíja v cirkevnom spoločenstve.

Mladým, ktorí vnímajú volanie k úplnému zasväteniu sa Pánovi, pápež odkazuje:

„Niet väčšej radosti, než riskovať život pre Pána! Osobitne vám mladým chcem povedať: nebuďte hluchí na volanie Pána! Ak vás volá na túto cestu, nesťahujte veslá do loďky a dôverujte mu. Nenechajte sa nakaziť strachom, ktorý nás paralyzuje pred vysokými končiarmi, ktoré nám ponúka Pán. Vždy si pamätajte, že tým, ktorí zanechajú siete a loďku, aby ho nasledovali, Pán sľubuje radosť nového života, ktorá vrchovato napĺňa srdce a oduševňuje na ceste.“

Podobne ako pred časom v Paname, Svätý Otec pobáda mladých hľadieť na Pannu Máriu. Pripomína, že rovnako aj jej povolanie bolo prísľubom a súčasne i rizikom.

Text posolstva vo svetových jazykoch