Vatikán 8. marca (RV) Ciele udržateľného rozvoja sa musia opierať o etické základy. Nemožno ich dosiahnuť bez zmeny postojov a obrátenia srdca, a v tomto zohrávajú kľúčovú rolu náboženstvá. Na túto tému hovoril Svätý Otec v piatok 8. marca účastníkom medzinárodnej konferencie vo Vatikáne. Osobitne pri tom zdôraznil potrebu mať na pamäti domorodých obyvateľov.Konferenciu s názvom „Náboženstvá a ciele udržateľného rozvoja: Načúvanie plaču zeme a chudobných“, ktorá sa koná vo Vatikáne v dňoch 7. - 9. marca 2019, organizuje Dikastérium pre integrálny ľudský rozvoj a Pápežská rada na podporu jednoty kresťanov. Predstavitelia rozličných náboženstiev na nej spoločne hľadajú spôsoby, ako prostredníctvom svojej morálnej sily podporia dosiahnutie cieľov udržateľného rozvoja. Ide o známu Agendu 2030, formulovanú zo strany OSN.
Ľudský rozvoj je v prvom rade povolaním
Pápež František pri osobitnej audiencii predložil 400 účastníkom konferencie okrem iného i nasledovné tézy, citujúc svojich predchodcov:
„Rozličné náboženské tradície, vrátene tej katolíckej, si osvojili ciele udržateľného rozvoja, pretože sú výsledkom globálnych participatívnych procesov, ktoré na jednej strane odzrkadľujú hodnoty ľudí a na druhej strane sa opierajú o integrálnu víziu rozvoja.“
„V skutočnosti, ako zdôraznil môj predchodca sv. Pavol VI., hovoriť o ľudskom rozvoji znamená odvolávať sa na všetkých ľudí – nielen na zopár – a na celú ľudskú osobu – a nie čisto na materiálny rozmer (porov. Encyklika Populorum progressio, 14).“
„Ľudský rozvoj nie je len otázkou ekonomickou a lebo takou, ktorá sa týka iba expertov, ale je v prvom rade povolaním, ktoré si žiada slobodnú a zodpovednú odpoveď (porov. Benedikt XVI., Encyklika Caritas in veritate, 16-17).“
Etický postoj a ekologická konverzia
Všetky ciele Agendy 2030 zhrnulo OSN do sloganu „piatich P“: ľudia, planéta, prosperita, pokoj a partnerstvo (people, planet, prosperity, peace and partnership). Rovnako medzinárodná konferencia vo Vatikáne sa zamerala na integrálny rozvoj z takto naznačeného komplexného pohľadu. Pápež František v tejto súvislosti zvlášť pripomenul niekoľko momentov:
„Ekonomické a politické ciele musia byť podporované etickými cieľmi, ktoré predpokladajú zmenu postoja, Biblia by povedala zmenu srdca (porov. Encyklika Laudato si´, 2). Už sv. Ján Pavol II. hovoril o nevyhnutnosti «povzbudzovať a podporovať ekologickú konverziu» (Katechéza, 17. januára 2001). Toto slovo je mocné: ekologická konverzia. Tu majú náboženstvá zohrávať kľúčovú úlohu.“
„Ak chceme dať práci na Agende 2030 pevné základy, musíme odmietnuť pokušenie hľadať jednoducho technokratickú odpoveď na výzvy, byť pripravení riešiť hĺbkové príčiny a následky v dlhodobom meradle.“
Zásadné miesto domorodého obyvateľstva
Medzi osobitné podnety pápeža Františka v súvislosti s trvalo udržateľným rozvojom patrila aj zmienka o úlohe domorodých národov a kmeňov a potreba mať ich osobitne na zreteli pri realizácii vytýčených cieľov:
„Chcel by som zdôrazniť jednu osobitnú skupinu nábožensky založených ľudí, a síce domorodých obyvateľov. Aj keď predstavujú len 5% svetovej populácie, starajú sa o takmer 22% zemského povrchu. Žijúc v oblastiach ako Amazónia a Arktída, pomáhajú chrániť približne 80% biodiverzity našej planéty.“
„V dnešnom silne sekularizovanom svete tieto populácie všetkým pripomínajú posvätnosť našej zeme. Z týchto dôvodov ich hlas a ich obavy musia mať ústredné miesto pri realizácii Agendy 2030 i pri hľadaní nových ciest pre udržateľnú budúcnosť. O tomto budem diskutovať aj s mojimi bratmi biskupmi na Synode o Amazonskom regióne na konci októbra tohto roku.“
