Rím 2. marca (RV) Na rímskej Pápežskej univerzite Gregoriana sa na prelome februára a marca konal kongres na tému: „Dohody medzi Svätou stolicou a štátmi“. S príspevkom vystúpil aj vatikánsky štátny sekretár kardinál Pietro Parolin.Kardinál Parolin pri tejto príležitosti poskytol rozhovor pre Vatican News, v ktorom sa vyjadril aj k ďalšiemu vývoju po dosiahnutí predbežnej dohody o menovaní biskupov s Čínskou ľudovou republikou, podpísanej 22. septembra 2018 v Pekingu: „Je potrebné začať s jej fungovaním v praxi,“ uviedol šéf vatikánskej diplomacie.
Kardinál Pietro Parolin vystúpil vo štvrtok 28. februára vo Veľkej aule Gregoriany s otváracím príhovorom na tému „Dohody Svätej stolice so štátmi (19. – 21. storočie). Modely a variácie: od konfesionálneho štátu po náboženskú slobodu.“ Ohľadom dohody s Čínou zdôraznil, že „je to prípad sui generis (osobitného druhu), pretože sa uskutočnila medzi dvoma stranami, ktoré ešte nemajú vzájomné uznanie.“
Ako ďalej vysvetlil vatikánsky štátny sekretár, v bilaterálnych dohodách Katolícka cirkev „nežiada štát, aby konal ako Defensor fidei (Obranca viery), ale aby mohla plniť svoju misiu“, aby štát chránil náboženskú slobodu veriacich všetkých náboženstiev a umožnil Cirkvi „účinne prispievať k duchovnému a materiálnemu rozvoju krajiny a posilňovať pokoj,“ ako to žiada aj koncilová konštitúcia Gaudium et spes.
Kardinál pripomenul nedávne dohody Svätej stolice s krajinami, kde sú katolíci v menšine, počnúc dohodou s Tuniskom (1964), cez Maroko (1983), Izrael (1993) až po poslednú s Palestínskou samosprávou (2015). Vysvetlil, že Svätá stolica sa usilovala o dohody s „nekresťanskými“ štátmi“ aj v minulosti. A v prípade dohôd so západnými štátmi, ktoré sa označovali za katolícke, sa vždy snažila „zabezpečiť nezávislosť Cirkvi pred pokusmi štátov zasahovať do jej vnútorných záležitostí a do menovania biskupov“.
Samostatnou kapitolou sú vzťahy Svätej stolice so štátmi „pravoslávnej tradície“, či zvlášť s anglosaskými krajinami ako Veľká Británia a Spojené štáty a vôbec s anglofónnou kultúrou. V týchto prípadoch sa najcitlivejšie záležitosti riešia podľa zásady rešpektovania daného slova a džentlmenských dohôd (gentlemen agreement), neformálnej dohody medzi stranami. Kardinál v tejto súvislosti uviedol prípad Vietnamu, s ktorým ešte i dnes „dohoda o vymenovaní biskupov je iba ústna“.
Kardinál Parolin v rozhovore pre Vatican News
Pri príležitosti konferencie na Pápežskej univerzite Gregoriana odpovedal kardinál Pietro Parolin na niekoľko otázok redaktora Vatican News Alessandra Di Bussola:
Do akej miery sú tieto dohody so štátmi naozaj užitočné?
„Existuje množstvo štátov, s ktorými Cirkev nevstúpila do dohody, a žije a koná aj v týchto štátoch. Sú to však užitočné nástroje, veľmi, veľmi užitočné na zabezpečenie – a toto je v zásade ich účel – slobody Cirkvi v širšom rámci dnešnej doby, náboženskej slobody, čo je základným právom jednotlivcov a komunít, a tiež na regulovanie oblastí vzájomnej spolupráce medzi Cirkvou a štátom, aby sa vyhlo konfliktom. Až doteraz jasne preukázali túto svoju užitočnosť a určite ju budú aj naďalej preukazovať. Preto Svätá stolica vyvíja sústavné úsilie o sformulovanie dohôd aj so štátmi, ktoré doteraz také niečo nevyužívali.“
Môžete niečo povedať ohľadom vyjednávaní, ktoré momentálne prebiehajú?
„V posledných rokoch sme veľa pracovali najmä s africkými krajinami. Mnohé africké krajiny prejavili záujem a začali rokovania, ktoré sa už uzatvárajú. A v súčasnosti ešte stále existujú niektoré. Nehovoriac o dohode s Čínou, ktorá si vyžadovala veľkú prácu. Bola to dlhá práca, ale nakoniec sa nám to podarilo a dúfame, že bude môcť skutočne priniesť ovocie pre dobro Cirkvi a krajiny.“
Pokiaľ ide o Čínu, sú možné nové dohody na iné témy?
„V tejto chvíli je zatiaľ dôležité dať uskutočnenie tomuto... To bude najbližší krok, dať uskutočnenie dohode o menovaniach biskupov, čiže začať s jej fungovaním v praxi. V tejto chvíli sa nepredvída niečo ďalšie, potom Pán uvidí v jeho prozreteľnosti...“
