Vatikán 28. februára (RV) Pri príležitosti 50. výročia smrti kardinála Augustina Beu, významnej osobnosti biblických vied a budovateľa vzťahov so židovstvom prijal Svätý Otec František na audiencii vo štvrtok 28. februára členov Centra kardinála Beu pre židovské štúdiá na Pápežskej univerzite Gregoriana spolu so zástupcami Pápežskej rady na podpory jednoty kresťanov, Pápežského biblického inštitútu a Centra pre štúdium kresťanstva na Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme.Pápež František členom uvedených vedeckých centier pripomenul osobnosť nemeckého jezuitu kardinála Augustina Beu (nar. 28. mája 1881 v Nemecku – zomr. 16. novembra 1968 v Ríme) a zdôraznil stálu aktuálnosť jeho príspevku v rámci Druhého vatikánskeho koncilu, ktorý je potrebné ďalej rozvíjať. Pripomenul, že témy ako vzťahy so židovstvom, kresťanská jednota, sloboda svedomia a náboženstva aktuálne rezonujú aj dnes. Svätý Otec poukázal aj na vzor ľudského prístupu, ktorý je životným odkazom kardinála Beu:
„Kardinála Beu si však nepripomíname len pre to, čo urobil, ale aj pre spôsob, akým konal. V tomto zmysle zanechal vzor, ktorý inšpiruje v ekumenickom a medzináboženskom dialógu, a významným spôsobom vo «vnútro-rodinnom» dialógu so židovstvom (porov. Komisia pre náboženské vzťahy so židovstvom, Pretože Božie dary a povolanie sú neodvolateľné, 20). Nahum Goldmann, prezident Svetového židovského kongresu, opísal Beu troma výrazmi: «chápavý, plný ľudskej dobroty a odvážny» (Staatsmann ohne Staat. Autobiographie, 1970, 378). Sú to tri zásadne dôležité aspekty pre tých, ktorí sa zasadzujú o zmierenie medzi ľuďmi.“
Spomenuté tri charakteristické črty kardinála Beu Svätý Otec ešte rad radom zdôraznil:
„Predovšetkým porozumenie voči ostatným. Kardinál Bea bol presvedčený, že láska a úcta sú prvými princípmi dialógu. Hovorieval, že «úctivosť nás naučí aj správny spôsob, ako predkladať pravdu» (A. Bea, Jednota kresťanov, 1962, 72). Je to tak: niet pravdy mimo lásky a láska sa skloňuje na prvom mieste ako schopnosť prijať, objať, vziať na seba: mať porozumenie.
Druhý aspekt: dobrota a ľudskosť, čiže byť schopným vytvárať putá priateľstva, väzby založené na bratstve, ktoré nás spája ako stvorenia Boha, ktorý je Otec a túži, aby sme si boli bratmi. Porozumenie, ktoré akceptuje iného, dobrota, ktorá objavuje a vytvára väzby jednoty: toto všetko v ňom bolo podopierané tretím aspektom, odvážnym temperamentom, ktorý páter Congar definoval ako „zanovitá trpezlivosť“ (S. Schmidt, Augustin Bea, The Cardinal of Unity, 1992, 538).
Kardinál Bea musel pri jeho práci o dialógu čeliť nemálo rezistenciám. Hoci bol obviňovaný a ohováraný, kráčal vpred, s vytrvalosťou toho, kto sa nezrieka lásky. Keď mu bolo povedané, že doba nie je zrelá na to, čo navrhoval vtedajší Sekretariát pre jednotu kresťanov, odpovedal s oduševnením: «Tak jej treba pomôcť dozrieť!» (porov. A. Bea, Ekumenizmus na Koncile, 1968, 36)“
Stovku účastníkov spomienkového stretnutia pri polstoročnici od smrti kardinála Beu Svätý Otec vyzval pokračovať v spomenutej ceste:
„Až doteraz sa židovsko-kresťanský dialóg často uskutočňoval v oblasti vyhradenej predovšetkým pre odborníkov. Odborná hĺbka a špecifické znalosti sú nevyhnutné, ale nestačia. Popri tejto ceste je potrebné vykročiť na ďalšiu, ktorá bude širšia, na cestu šírenia tohto ovocia, aby dialóg nezostal výsadou len niekoľkých, ale stal sa plodnou príležitosťou pre mnohých. Od priateľstva a dialógu medzi židmi a kresťanmi sa v skutočnosti žiada, aby presiahli za hranice vedeckej komunity. Bolo by pekné, keby napríklad v tom istom meste rabíni a farskí kňazi pracovali spoločne, aj s ich príslušnými spoločenstvami, v službe trpiaceho ľudstva a podporovali cesty pokoja a dialógu so všetkými.“
