Ako prvá z troch relátorov vystúpila rehoľná nigérijská sestra Veronica Openibová, ktorá je zároveň členkou riadiaceho výboru Medzinárodnéj únie generálnych predstavených ženských inštitútov a reholí (UISG). V príspevku na tému: „Otvorenosť svetu ako dôsledok cirkevnej misie“ okrem iného uviedla: „Neskrývajme viac takéto skutočnosti kvôli strachu, že urobíme chybu. Príliš častokrát chceme byť ticho, až kým búrka neustane! Tá búrka však neprejde. V hre je naša hodnovernosť.“

Druhú reláciu na tému: „Transparentnosť ako spoločenstvo veriacich“ predniesol nemecký kardinál Reinhard Marx, arcibiskup Mníchova – Freisingu. Predseda Konferencie biskupov Nemecka a člen Rady kardinálov, ktorý je zároveň aj koordinátorom Ekonomickej rady Svätej stolice hovoril o dôležitosti jasných postojov pri spravovaní cirkevných úradov.

„Plne funkčná administrácia v Cirkvi je tehličkou v boji proti zneužívaniam“, povedal kardinál Marx, pričom upozornil, že „sexuálne zneužívania  detí  a mladistvých sú v nemalej miere spôsobené aj zneužitím moci v oblasti administrácie“. Nevyhnutnými pre administráciu sú kontrolovateľnosť a transparentnosť:

„Kontrolovateľnosť a transparentnosť sa neobjavia jednoducho z ničoho nič. Sú stálou úlohou, ktorej naplneniu môžu napomôcť aj odborníci z mimocirkevného prostredia. To, čo je rozhodujúce, je vždy osobný postoj tých, ktorí v úrade pracujú, ako aj tých, ktorí sú zaň zodpovední. V podstate ide o otázku do akej miery je dotyčný ochotný zdôvodniť svoje činy ostatným a do istej miery tiež byť druhými kontrolovaný.“

Posledné vystúpenie patrilo mexickej novinárke a spisovateľke Valentine Alazrakiovej, ktorá ako vatikanistka sleduje kroky pápežov od roku 1974, ešte od čias sv. Pavla VI. Ako novinárka sa zúčastnila na rovnej stovke apoštolských ciest. Svoj príspevok nazvala „Komunikácia pre všetkých ľudí“. Na prítomných sa obrátila týmito slovami:

„Na prvý pohľad je len málo spoločného medzi vami, biskupi a kardináli, a mnou, katolíckou laičkou bez úradov v Cirkvi a navyše žurnalistkou. Predsa však zdieľame niečo veľmi silné: všetci máme matku, sme tu preto, že nás jedna žena porodila. Oproti vám mám pravdepodobne o jedno privilégium naviac: predovšetkým som matkou. Preto sa necítim len ako zástupkyňa novinárov, ale aj matiek, rodín a občianskej spoločnosti. Chcem sa podeliť o moje skúsenosti a o môj život a –  ak dovolíte – chcem pridať isté praktické rady.“

Mexická novinárka vyzvala účastníkov stretnutia postaviť sa na stranu obetí, dať ich na prvé miesto, mať odvahu hľadať radu a nebáť sa komunikovať, avšak kvalitne. Uviedla: „Na vlastné oči som videla, ako zlé informovanie, neadekvátna informácia spôsobila hrozné škody“.

Program tretieho dňa vatikánskeho stretnutia uzavrela vo večerných hodinách spoločná kajúca bohoslužba. Vyjadrila kajúci a odprosujúci rozmer stretnutia o ochrane maloletých. Svätý Otec František pri nej vyzval biskupov a predstavených reholí k spytovaniu svedomia. V homílii sa prihovoril ghanský arcibiskup Philip Naameh.

Po celodennom programe v pléne sa o 17.30 zhromaždilo 190 účastníkov stretnutia v Kráľovskej sále Apoštolského paláca, aby sa pod vedením pápeža Františka modlili za odpustenie vín, vyznali hriechy a chybné postoje predstaviteľov Cirkvi a vyprosovali uzdravenie rán spôsobených deťom i celému spoločenstvu Cirkvi.

Všetky modlitby i čítania kajúcej pobožnosti vyjadrovali ducha stretnutia o ochrane maloletých v Cirkvi: antifóny, žalm, evanjeliové čítanie, homília, spytovanie svedomia, modlitby kajúcnosti a modlitba Pána so záverečným spevom Magnificat.

Po speve Žalmu 130 „Z hlbín volám k Tebe Pane“, ktorý je pútnickou piesňou o Pánovom milosrdenstve a odpustení zaznel v evanjeliovom čítaní známy príbeh z Lukášovej 15. kapitoly o láskavom otcovi, ktorý vyčkáva návrat strateného syna.

„Ľahko zabúdame aplikovať toto Božie slovo na nás samých, aby sme videli, akí sme my sami, ako márnotratní synovia,“ pripomenul v homílii predseda biskupskej konferencie Ghany, tamalský arcibiskup Mons. Philip Naameh. Prítomných vyzval týmito slovami:

„Tak ako v prípade syna v evanjeliu, ktorý sa vrátil domov, ešte sa všetko neskončilo, ešte musí znovu získať svojho brata. Aj my by sme mali urobiť to isté: získať našich bratov a sestry v kongregáciách a komunitách, znovunadobudnúť ich dôveru a nanovo upevniť ich ochotu spolupracovať s nami, prispievať k nastoleniu Božieho kráľovstva.“

Hlbokú rozjímavú atmosféru vytvorili tóny huslí. Interpretom bol muž z Latinskej Ameriky, ktorý sa v detstve stal obeťou zneužívania zo strany členov duchovenstva a touto formou vyrozprával svedectvo o tom, čo si prežil a akým zápasom neskôr v živote prešiel.

V úkone spytovania svedomia pápež František poukázal na milosrdného Otca z podobenstva, ktorý ponúka odpustenie a nádej pre budúcnosť, ak syn uzná chybu. Nadviazal tak na tri dni stretnutia o ochrane maloletých, pri ktorom zazneli hlasy obetí zločinov, ktoré sa udiali v Cirkvi. Preto Cirkev musí s obnovenou odvahou uznať ako márnotratný syn svoju hriešnosť, úprimne sa pozrieť na tieto situácie a činy a podniknúť zodpovedné kroky, dodal Svätý Otec.

Osobitnú váhu v špecifickom kontexte zápasu za ochranu maloletých malo vyznanie ľútosti s opakovaným zvolaním Kyrie, eleison – Pane, zmiluj sa. Do ticha postupne zazneli tieto kajúce vyznania viny a prosby o odpustenie a milosť:

„Pane Ježišu Kriste, vyznávame, že sme hriešnici.

Vyznávame, že biskupi, kňazi, diakoni a rehoľníci v Cirkvi spáchali násilie voči maloletým a mladým ľuďom, a že sme nedokázali ochrániť tých, ktorí najviac potrebovali našu starostlivosť.

Vyznávame, že sme kryli vinníkov a umlčiavali tých, ktorí utrpeli zlo.

Vyznávame, že sme nerozpoznali utrpenie mnohých obetí a neposkytli sme pomoc, keď to bolo potrebné.

Vyznávame, že my biskupi sme často neboli na výške našej zodpovednosti.

Vyznávame, že sme zhrešili myšlienkami, slovami, skutkami a zanedbávaním dobrého.

Pane Ježišu Kriste, úpenlivo prosíme o tvoje milosrdenstvo s nami hriešnikmi.

Prosíme o odpustenie za naše hriechy.

Prosíme o milosť prekonať nespravodlivosť a uskutočňovať spravodlivosť voči tým, čo sú zverení do našej starostlivosti.“

Po modlitbe Otčenáš v latinskom jazyku a speve Magnifikat sa kajúca pobožnosť uzavrela mariánskou antifónou „Pod Tvoju ochranu“. Štvordňové stretnutie o ochrane maloletých vyvrcholí v nedeľu spoločným slávením Eucharistie so začiatkom o 9.30, po ktorej sa očakáva záverečné zhrnutie z úst pápeža Františka.

- -

Priebeh vatikánskeho stretnutia o ochrane maloletých priblížili novinárom na tlačovom brífingu v piatok 22. februára zástupcovia organizátorov a hlavných účastníkov. V stručnom súhrne zazneli hlavné témy, ktorými sa biskupi a predstavení reholí zaoberali v diskusnej časti programu, ktorá prebieha bez prítomnosti médií.

Pre veľký záujem zo strany zástupcov médií sa denné novinárske brífingy o 13.30 nekonajú v sále Tlačového strediska Svätej stolice, ale vo väčšej aule na pôde Patristického inštitútu Augustinianum v susedstve Námestia sv. Petra.

Moderátor stretnutia páter Federico Lombardi charakterizoval jeho atmosféru ako „pokojnú, pozitívnu, pri zahrnutí ťarchy danej témy, jej vážnosti i bolesti, akú v sebe nesie“, so „zmyslom pre spolucítenie u zúčastnených, ale s postojom mimoriadne pozitívnym“.

„V zhromaždení nevnímam napätia, vnímam veľkú túžbu spoločne uvažovať, veľkú vďačnosť za prítomnosť pápeža, ktorý sprevádza túto skupinu po tom, ako ju zvolal, túto skupinu cirkevne zodpovedných osôb, ktorí reflektujú, modlia sa a snažia sa vždy lepšie porozumieť svoju zodpovednosť.“

Okrem preberania troch hlavných tém v pléne (zodpovednosť, ručenie a transparentnosť) sa účastníci stretnutia o ochrane maloletých venovali  diskusii v skupinách. Celkovo 11 skupín sa schádzalo dva razy za deň, pred obedom a podvečer.

Diskusný rozmer stretnutia stručne priblížil prefekt Dikastéria pre komunikáciu Dr. Paolo Ruffini:

„V menších krúžkoch bolo zdôraznené, ako je vždy potrebné vložiť sa do perspektívy obetí, ktoré neslobodno považovať za ohrozenie pre Cirkev, ale za jej členov. Ďalej sa hovorilo o tom, ako pristupovať k rekuperácii už potrestaných páchateľov zneužívaní. Tiež o tom, ako mnohí páchatelia boli sami v detstve zneužívaní, čím sa vytvoril začarovaný kruh, ktorý treba prelomiť. Ďalej o nevyhnutnosti adekvátnej formácie pre seminaristov a kňazov i skutočného rozlišovania povolania, povolania k darovaniu seba samých. A hovorilo sa aj o riziku pre semináre, že sa stanú uzavretými prostrediami.“

Ďalším predmetom diskusie bola téma laikov, pokračoval prefekt Ruffini:

„Hovorilo sa aj o úlohe laikov a tímu expertov v práci na pomoc biskupom i o tom, ako laici nemajú byť len akousi výnimkou, ktorá by sa využívala len v kríze.“

Debata sa týkala aj systému nahlasovania zneužívaní, ako súčasti vytvárania celkovej kultúrnej klímy ochrany maloletých. Diskutovalo sa „o tom, ako podporovať kultúru načúvania, ktorá by zvíťazila nad kultúrou mlčania a utajovania, chrániacou zneužívačov a zastrašujúcou obete, a to aj  v iných situáciách zneužívaní, napríklad keď k zneužívaniu dochádza v rodine. O tom, ako vytvoriť «kultúru nahlasovania», a to aj cez vytváranie referentov pre nahlasovanie.“

Medzi otázkami preberanými v diskusných skupinách bolo aj zamedzenie prípadom presúvajúcich sa seminaristov, ktorí sú po vylúčení z jedného seminára prijatí v inom. Témou debaty bola aj homosexalita. Paolo Ruffini k tomu vysvetlil:

„Hovorilo sa aj o vzťahu medzi homosexualitou a zneužívaním. Podľa niektorých ide o otázku, ktorej sa treba hlbšie venovať, kým podľa iných je to zle položená otázka.“

Ďalšou oblasťou bolo rešpektovanie práva a spravodlivosti v procesoch, ako je „vzťah medzi občianskym a kánonickým procesom, medzi občianskym a cirkevným trestným činom“. V tejto súvislosti sa debatovalo aj o „vzťahu medzi procesom a médiami, ako aj o riziku mediálnych procesov, kde hrozí, že sa vytratí prezumpcia neviny.“

Preberanou otázkou bola aj terminológia vyjadrujúca dôslednosť a ráznosť konania. Ako uviedol prefekt Ruffini, „reč bola aj o vzťahu medzi «nulovou toleranciou» voči zločinu, úmernosťou trestu a garantovaním, aby procesy boli spravodlivé. Ďalej o odvolaní z verejnej služby ako univerzálnom treste pre toho, kto sa poškvrní zločinom sexuálneho zneužitia maloletých.“

V skupinách sa napokon hovorilo o tom, „ako sa toto stretnutie môže stať začiatkom prozreteľnostnej cesty očisťovania a konverzie,“ uzavrel svoje zhrnutie práce v skupinách prefekt vatikánskeho Dikastéria pre komunikáciu.

( TK KBS, RV zk, mh, jb; ml ) 20190223002   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]