Vatikán 22. februára (RV) Stretnutie o ochrane maloletých vo Vatikáne pokračovalo v piatok 22. februára druhým dňom, venovaným téme zodpovednosti a ručenia z titulu úradu. Účastníci dostali k dispozícii aj oficiálne reporty OSN o globálnom boji proti násiliu na deťoch.V prvej relácii v pléne arcibiskup Bombaja kardinál Oswald Gracias poukázal na kultúrnu rôznosť fenoménu zneužívania, ktorý nemá vo všetkých kultúrach a geografických oblastiach rovnakú intenzitu. Zdôraznil pritom nutnosť kolegiálneho a synodálneho prístupu, aký sa žiada od každého biskupa pri čelení problematike zneužívania:
„Tento bod je jasný. Žiadny biskup si nemôže povedať: «Tento problém zneužívania v Cirkvi sa ma netýka, pretože v mojej časti sveta sa veci majú inak». (...) Každý z nás je zodpovedný za celú Cirkev. Zdieľame ručenie a zodpovednosť. Naša starostlivosť siaha ďalej než len na miestnu Cirkev, aby obsiahla všetky cirkvi, s ktorými sme v jednom spoločenstve.“
Kard. Gracias pripomenul kolegialitu ako princíp v duchu II. vatikánskeho koncilu, keď citoval 23. bod vieroučnej konštitúcie o Cirkvi Lumen gentium. Vo svojej relácii s názvom „Povinnosť ručenia v kolegiálnej a synodálnej Cirkvi“ predložil prítomným biskupom a rehoľným predstaveným aj niekoľko podnetov. Jeden z nich sa týkal vzájomnej komunikácie medzi duchovnými pastiermi:
„Naozaj sa usilujeme o otvorený dialóg a signalizujeme čestne našim bratom kňazom či bratom biskupom, keď si všimneme, že majú problematické správanie? Mali by sme pestovať kultúru bratského napomínania (correctio fraterna), bez urážania sa, a súčasne považovať kritiku od brata ako príležitosť lepšie plniť naše úlohy.“
Arcibiskup Bombaja pripomenul aj širší zámer úsilia Cirkvi v zápase s pedofíliou, ktorý sa týka celej spoločnosti ako takej:
„Svätý Otec múdro a správne uviedol, že zneužívanie je všeľudský problém. Neobmedzuje sa, prirodzene, len na Cirkev. Je to naozaj vtieravá a bolestná skutočnosť v každej oblasti života. V tejto chvíli, ktorá je v živote Cirkvi osobitnou výzvou, môžeme – a to opäť v kolegiálnom kontexte – zhromaždiť a vyvinúť prostriedky, ktoré môžu veľmi poslúžiť pre svet v širšom zmysle. Milosťou tejto chvíle môže byť skutočne naša schopnosť poslúžiť v tejto veľkej núdzi sveta našou skúsenosťou v rámci Cirkvi.
V dejinách bola Cirkev často v prvej línii na obranu hodnôt: na obranu ľudských práv, práv migrantov, práv žien, práv rodiny, práv chudobných. Mohla by sa Cirkev stať vzorom a byť v prvej línii na ochranu práv detí? A mohlo by to ovplyvniť celú spoločnosť?“ Ešte pred diskusiou v menších skupinách predniesol v pléne druhý dopoludňajší príspevok arcibiskup Chicaga kardinál Blase J. Cupich. Zameral sa na tému spoločnej zodpovednosti biskupov zaručiť prevenciu a riešenie prípadov pedofílie.
Okrem iného uviedol:
„Matky a otcovia nás požiadali, aby sme sa zaručili, pretože skrátka nedokážu pochopiť to, ako sme my, biskupi a rehoľní predstavení, boli často slepí voči rozsahu a škodám sexuálneho zneužívania maloletých. Rodičia dosvedčujú, že dnes sa musia v Cirkvi dosiahnuť dve skutočnosti: vytrvalým úsilím vykoreniť sexuálne zneužívania duchovenstvom a odmietnuť klerikálnu kultúru, ktorá tak často živila toto zneužívanie.“
Kard. Cupich sa zvlášť venoval postupu v prípadoch, že obvineným zo zanedbania alebo zo samotného deliktu proti mladistvým je samotný biskup. V tomto prípade sa žiada predbežné prešetrenie zo strany danej konferencie biskupov za účasti expertov a príslušný metropolitný arcibiskup celý spis predloží Svätej stolici.
K diskusii, ktorá prebieha predpoludním a večer v jedenástich skupinách, dostali účastníci ako podnet aj štatistiky OSN o fenoméne zneužívania mladistvých v civilnom prostredí rodín, škôl, športových či iných štruktúr. Ako vysvetlil moderátor stretnutia páter Federico Lombardi, účastníci stretnutia dostali do rúk globálny report OSN v rámci boja proti násiliu na deťoch (Toward a world free from violence. Global survey on violence against children).
Druhým rozdaným dokumentom je výsledok celosvetových prieskumov o probléme násilia na deťoch, report organizácie UNICEF z roku 2017 s názvom „Rodinnná tvár“ (A familiar face).
Materiály dokumentujú, že „násilie voči deťom často pochádza od niekoho z príbuzenstva, kto je v blízkosti detí“, poznamenal páter Lombardi. Vysvetlil, že pre súčasné podujatie vo Vatikáne ich zaslala oficiálna reprezentantka generálneho tajomníka OSN pre boj proti násiliu na deťoch Marta Maria de Morais dos Santos Pais spolu s vyjadrením, že je pre ňu cťou prispieť k tomuto významnému stretnutiu o ochrane detí v Cirkvi a žičením plodného výsledku stretnutia.
Popoludní pápež František cez Twitter rozoslal tento odkaz: „Pane, osloboď nás od pokušenia chcieť zachrániť seba, našu povesť; pomôž nám vziať bremeno viny a hľadať spoločne pokorné a konkrétne odpovede v spoločenstve s celým Božím ľudom.“
V podvečernom bloku o 16. hodine vystúpila dr. Linda Ghisoniová, zástupkyňa Sekcie pre laikov v rámci Dikastéria pre laikov, rodinu a život. Zamerala sa na potrebu spolupráce v rámci rôznych zložiek Cirkvi v duchu spoločenstva – communio. Linda Ghisoniová vyslovila aj prianie do budúcnosti:
„Verím, že spoločne, vo vzájomnom a aktívnom načúvaní sa zaviažeme pracovať na tom, aby v budúcnosti už nevyvolávala taký poplach udalosť, ako je toto stretnutie, a že Cirkev, Boží ľud, sa kompetentným, zodpovedným a láskyplným spôsobom ujme osôb dotknutých tým, čo sa odohralo, aby sa prevencia neskončila len pri nejakom peknom programe, ale stala sa štandardným pastoračným postojom.“
- -
V druhý deň stretnutia o ochrane maloletých Svätý Otec prehovoril v pléne na tému nezastupiteľnej úlohy ženy v Cirkvi.
Pápež František, ktorý sa zúčastňuje na celom programe stretnutia 190 biskupov a rehoľných predstavených si vzal slovo na záver popoludňajšej prednášky v piatok 22. februára. Reláciu na tému „Communio – konať spoločne“ predniesla Dr. Linda Ghisoniová, ktorá zastáva úrad podsekretára Sekcie pre laikov v rámci vatikánskeho Dikastéria pre laikov, rodinu a život.
„Keď som počúval doktorku Ghisoniovú, počul som Cirkev hovoriť o sebe samej. Teda všetci sme hovorili o Cirkvi, vo všetkých príspevkoch. Ale tentoraz to bola Cirkev sama, ktorá hovorila. Nie je to len otázky štýlu: ženský génius, ktorý sa odzrkadľuje v Cirkvi, ktorá je ženou.
Dať slovo žene neznamená začať so spôsobmi cirkevného feminizmu, pretože každý feminizmus nakoniec dopadne ako mačizmus v sukni. Nie. Pozvať hovoriť ženu o zraneniach Cirkvi je pozvať Cirkev hovoriť o sebe samej, o zraneniach, ktoré má. A toto, verím, že je krok, ktorý musíme urobiť s veľkou silou: žena je obrazom Cirkvi, ktorá je ženou, je manželkou, je matkou. Je to štýl. Bez tohto štýlu budeme hovoriť o Božom ľude ako o organizácii, možno odborovej, ale nie ako o rodine zrodenej z matky Cirkvi.
Logika myslenia doktorky Ghisoniovej bola práve tou, aká je vlastná jednej matke, a skončila rozprávaním o tom, čo sa stane, keď žena privedie na svet dieťa. Je to tajomstvo ženskosti Cirkvi, ktorá je nevestou a matkou. Nejde o pridávanie funkcií žene v Cirkvi – áno, toto je dobré, ale takto sa problém nevyrieši – ide o zapojenie ženy ako postavy Cirkvi do nášho myslenia. A myslime aj na Cirkev v ženských kategóriách. Ďakujem za Vaše svedectvo.“
Dr. Linda Ghisoniová, 53-ročná podsekretárka Dikastéria pre laikov, rodinu a život pochádza z Piacenzy na severe Talianska, je odborníčkou na kánonické právo a v minulosti pôsobila v rozličných cirkevných tribunáloch Rímskej diecézy a Rímskej kúrie. V súčasnosti tiež vyučuje na Fakulte kánonického práva Pápežskej univerzita Gregoriana. Je vydatá a je matkou dvoch dcér.
