Vatikán 19. februára (RV) Boh nás miluje, má citlivé srdce, nie je to akýsi abstraktný Boh ideí. Potrebujeme si od neho vyprosovať milosť plakať zoči-voči pohromám sveta, trpiacim, prenasledovaným či tým, čo umierajú vo vojnách. Dnes sa totiž bomby vrhajú tak, „akoby išlo o cukríky“. O tieto myšlienky sa podelil pápež František pri svätej omši v utorok 19. februára 2019 v Dome sv. Marty.Svätý Otec v rannej homílii reagoval na liturgické čítanie z Knihy Genezis o potope sveta (Gn 6,5-8;7,1-5.10). Pripomenul, že aj dnešný svet postihujú pohromy, ako napríklad utrpenie hladujúcich či osirelých detí, tých najslabších ľudí či chudobných, na ktorých účet idú radovánky sveta. Pápež zároveň vyzval k tomu, aby sa naše srdce pripodobnilo srdcu Boha, ktoré je schopné sa nahnevať, zarmútiť, ale predovšetkým byť bratským k bratom a otcovským k deťom, je to srdce ľudské i božské zároveň.
Boh má srdce, je schopný citov
Petrov nástupca upozornil na Božiu bolesť pri pohľade na zlomyseľnosti ľudí v časoch Noema. Rovnako i na ľútosť Boha, že ľudí vôbec stvoril, a to až tak, že mal zámer vyhubiť ich z povrchu zeme. Je to Boh, ktorý má city, „nie je to akýsi abstraktný Boh“ ideí, ale Boh, ktorý trpí. „A toto je tajomstvom Pána“, zdôraznil Svätý Otec:
„Božie city – city Boha Otca, ktorý nás miluje, a láska je predsa vzťah. Je však schopný sa rozhnevať, rozhorčiť sa. Je to Ježiš, ktorý prichádza a dáva za nás svoj život, trpiac vo svojom srdci... Náš Boh má city. Náš Boh nás miluje srdcom, nie prostredníctvom ideí, miluje nás srdcom. Keď nám prejavuje nežnosť, prejavuje ju srdcom. A keď nás ako dobrý otec trestá, trestá nás so srdcom, trpí viac než my.“
Naša doba nie je lepšia než doba potopy
Ide o „vzťah od srdca k srdcu, dieťaťa k otcovi, ktorý sa otvára. A ak je on schopný zarmútiť sa v srdci, aj my budeme schopní zarmútiť sa pred ním“, skonštatoval pápež. „Toto nie je sentimentalizmus, toto je pravda“, zdôraznil Svätý Otec. Ako vysvetlil, dnešné časy nie sú iné než tie pri potope sveta; sú tu problémy, pohromy sveta, chudobní, deti, hladujúci, prenasledovaní, mučení, „ľudia umierajúci vo vojnách, pretože bomby sa dnes vrhajú akoby išlo o cukríky“, upozornil pápež:
„Neverím, že naše časy sú lepšie než tie pri potope, neverím tomu: pohromy sú viac či menej tie isté, obete sú viac-menej tie isté. Pomyslime napríklad na tých najslabších, na deti. Množstvo hladujúcich detí, detí bez vzdelávania – nemôžu rásť v pokoji. Deti bez rodičov, zmasakrovaných vojnami... Detskí vojaci... Pomyslime len na tie deti.“
Plačme tak, ako Ježiš
Ako povedal Svätý Otec, treba si vyprosovať milosť mať „také srdce, aké má Boh, mať srdce, ktoré by pripomínalo srdce Boha, srdce brata voči bratom, otca voči deťom, syna voči rodičom. Ľudské srdce, akým je to Ježišovo, je srdcom božským“.
„Je tu tá veľká pohroma potopy, je tu veľká pohroma dnešných vojen, kde účet za hostinu platia slabí, chudobní, deti, skrátka tí, čo nemajú zdroje, aby sa pohli vpred. Pomyslime na to, že Pán je zarmútený vo svojom srdci a priblížme sa k nemu, prihovorme sa mu: „Pane, pozri na všetky tieto veci, ja ti rozumiem“. Utešujme Pána: „Rozumiem ti a som s tebou“, som s tebou v modlitbe, v orodovaní pri všetkých týchto pohromách, ktoré sú ovocím diabla, ktorý chce zničiť Božie dielo.“
