TK KBS

Dnes je utorok 23. 04. 2019   Meniny má Vojtech       Pošlite tip TK KBS Správy cez: RSS | Email | Mobile | Twitter | Instagram | Facebook | Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  apríl  >>
poutstštpisone
1234567
891011121314
15161718192021
22232425262728
2930     

  Top témy
Všetky
Pápež v Maroku

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda o rodine
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Notitiae GS KBS

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Vybrané časti dokumentu o ľudskom bratstve podpísanom v SAE
P:3, 13. 02. 2019 09:26, ZAH



SAE 13. februára (RV) Pápež František a veľký imám káhirského Al Azharu Ahmad al Tajjib podpísali 4. februára 2019 v Abú Zabí v Spojených arabských emirátoch spoločné vyhlásenie s názvom „Dokument o ľudskom bratstve pre svetový mier a vzájomné spolunažívanie“. Prinášame jeho obsah s citáciami vybraných častí.

Dokument v rozsahu 16 strán sa začína predslovom so základnou a univerzálnou požiadavkou viery: vnímať v druhom človeku brata. Pokračuje hlavnou časťou s vyjadrením motivácie pre praktizovanie bratstva zahŕňajúceho každú situáciu človeka, s upozornením na najzásadnejšie aspekty ľudského spolužitia a s vymenovaním dvanástich konkrétnych požiadaviek v oblasti ľudských práv, slobôd a zodpovedností.

V závere sa dokument prezentuje ako univerzálny podnet pre všetky školy a výchovné inštitúcie, vedúci k zmiereniu a bratstvu medzi všetkými ľuďmi, veriacimi i neveriacimi, ako znak vzájomnosti medzi Východom a Západom, Severom i Juhom.

Úvodná časť dokumentu sa začína týmito slovami:   

„Viera vedie veriaceho, aby videl v druhom brata, ktorého treba podporovať a milovať. Z viery v Boha, ktorý stvoril vesmír, stvorenia a všetky ľudské bytosti - ktoré sú si pre jeho milosrdenstvo rovné - je veriaci povolaný prejavovať toto ľudské bratstvo, ochraňovať stvorenie a celý vesmír a podporovať každú osobu, najmä núdznych a chudobných.“

Signatári ďalej vysvetľujú, ako sa ich Dokument o ľudskom bratstve zrodil vychádzajúc zo spomenutej transcendentnej hodnoty a z ich vzájomných stretnutí preniknutých priateľstvom a bratstvom, zameraných na problémy súčasného sveta.

„Je to text koncipovaný s otvorenosťou a vážnosťou, aby bol spoločnou deklaráciou dobrej a úprimnej vôle, a bol tak pozvaním všetkým osobám, ktoré nosia vo svojom srdci vieru v Boha a vieru v ľudské bratstvo, zjednotiť sa a spoločne pracovať, aby sa stal sprievodcom pre nové generácie ku kultúre vzájomnej úcty, v pochopení veľkej božej milosti, ktorá robí všetky ľudské bytosti bratmi.“

Po úvode sa hlavná časť začína odvolaním sa na Božie meno: „V mene Boha, ktorý stvoril všetky ľudské bytosti ako rovné v právach, v povinnostiach a dôstojnosti, a povolal ich, aby vzájomne spolunažívali ako bratia, aby naplnili zem a šírili na nej hodnoty dobra, lásky a pokoja.“

Po mene Božom je dokument formulovaný aj „v mene nevinnej ľudskej duše, ktorú Boh zakázal zabiť, keď povedal, že ktokoľvek zabije nejakého človeka, je to ako keby zabil celé ľudstvo a ktokoľvek zachráni jedného človeka, ako keby zachránil celé ľudstvo.“ 

Dokument pokračuje „v mene chudobných, trpiacich, núdznych“, „v mene sirôt, vdov, utečencov a vyhnancov“, „obetí vojen, prenasledovaní a nespravodlivostí“, v „mene národov, ktoré prišli o bezpečie, pokoj a spolunažívanie“. Ďalej sa odvoláva na základné hodnoty:

„V mene «ľudského bratstva», ktoré objíma všetkých ľudí, spája ich a robí ich rovnými. V mene tohto bratstva poškodzovaného nekompromisnými a rozdeľujúcimi politikami a systémami nadmerného zisku a nenávistných ideologických tendencií, ktoré manipulujú činy a osudy ľudí. V mene slobody, ktorú dal Boh všetkým ľudským bytostiam“ (...), „v mene spravodlivosti a milosrdenstva“ (...), „v mene všetkých ľudí dobrej vôle (...).

V mene Boha a tohto všetkého, Al Azhar al Šarif – s moslimami Východu i Západu – spolu s Katolíckou cirkvou – s katolíkmi Východu i Západu – vyhlasujú, že si osvojujú kultúru dialógu ako cestu; vzájomnú spoluprácu ako spôsob konania; vzájomné poznanie sa ako metódu a kritérium.“

Signatári sa ďalej v mene veriacich v Boha obracajú na vedúce osobnosti sveta:

„My, veriaci v Boha, v konečné stretnutie s ním a v jeho súd, vychádzajúc z našej náboženskej a morálnej zodpovednosti a prostredníctvom tohto dokumentu, žiadame nás samých a lídrov sveta, tvorcov medzinárodnej politiky a svetovej ekonomiky, aby sa seriózne zasadili za vytváranie kultúry tolerancie, spolužitia a pokoja; aby čím prv zasiahli na zastavenie prelievania nevinnej krvi, na ukončenie vojen, konfliktov, degradácie životného prostredia a kultúrneho a morálneho úpadku, ktorý svet v súčasnosti zažíva.“

Dokument zároveň adresuje výzvu „intelektuálom, filozofom, náboženským činiteľom, umelcom, mediálnym pracovníkom, ľuďom kultúry v každej časti sveta,“ aby nanovo objavili a všade šírili „hodnoty pokoja, spravodlivosti, dobra, krásy a ľudského bratstva“.

„Táto deklarácia, vychádzajúc z hlbokej reflexie našej súčasnej reality, oceňujúc jej úspechy a prežívajúc jej bolesti, jej pohromy a biedy, pevne verí, že medzi najdôležitejšími príčinami krízy v modernom svete je znecitlivenie ľudského svedomia a odvrátenie sa od náboženských hodnôt, ako aj nadvláda individualizmu a materialistických filozofií, ktoré zbožšťujú človeka a kladú svetské a materiálne hodnoty na miesto najvyšších a transcendentných princípov.

My, hoci uznávajúc pozitívne kroky, ktoré naša moderná civilizácia dosiahla na poli vedy, techniky, medicíny, priemyslu a blahobytu, najmä v rozvinutých krajinách, zdôrazňujeme, že spolu s týmito historickými veľkými a cennými pokrokmi dochádza k úpadku etiky, čo podmieňuje medzinárodné aktivity, a k oslabeniu duchovných hodnôt a zmyslu pre zodpovednosť.

Toto všetko prispieva k šíreniu všeobecného pocitu frustrácie, osamelosti a beznádeje, privádzajúc mnohých k pádu buď do víru ateistického a agnostického extrémizmu, alebo do náboženského integralizmu, do extrémizmu a slepého fundamentalizmu, čo napokon vedie k podvoleniu sa formám závislosti a individuálneho i kolektívneho sebazničenia.“

Prejavy náboženského a nacionálneho extrémizmu a netolerancie prítomné vo svete ako na Západe tak i na Východe, možno podľa autorov dokumentu považovať za „signály rozkúskovanej tretej svetovej vojny“.

Po konštatovaní krízového stavu sveta, ktorý sa prejavuje okrem politických kríz aj v situáciách nespravodlivosti a drsnej chudoby, signatári potvrdzujú kľúčovú úlohu rodiny ako základného jadra spoločnosti a ľudstva. Vyslovujú tieto varovné slová:

„Útočiť na rodinnú inštitúciu jej znevažovaním alebo spochybňovaním dôležitosti jej úlohy je jedným z najnebezpečnejších ziel našej doby.“

Ďalší akcent kladú pápež František a veľký imám Al Tajjib na mravnú a náboženskú výchovu, keď píšu:

„Potvrdzujeme tiež dôležitosť prebudenia náboženského cítenia a potreby oživiť ho v srdciach nových generácií, prostredníctvom zdravej výchovy a priľnutia k morálnym hodnotám a správnym náboženským náukám, aby sa čelilo individualistickým, sebeckým a konfliktným tendenciám, radikalizmu a slepému extrémizmu vo všetkých jeho formách a prejavoch.“

Stvoriteľ nám dal dar života, aby sme ho opatrovali, pripomínajú signatári a dodávajú, že život je „dar, ktorý nikto nemá právo odňať, ohrozovať ho alebo s ním manipulovať“, ale „všetci musia chrániť tento dar života od jeho počiatku až po jeho prirodzenú smrť. Preto odsudzujeme všetky praktiky, ktoré sú hrozbou pre život, ako sú genocídy, teroristické činy, nútené presídľovania, obchodovanie s ľudskými orgánmi, abort a eutanázia a politiky, ktoré toto všetko podporujú.“

„Taktiež pevne vyhlasujeme, že náboženstvá nikdy nenavádzajú k vojne a nepodnecujú k nenávistnému cíteniu, nepriateľstvu či extrémizmu, ani nevyzývajú k násiliu alebo krviprelievaniu. Tieto pohromy sú plodom odchýlenia sa od náboženských učení, politického využívania náboženstiev, a tiež interpretácií skupín náboženských stúpencov, ktoré v niektorých úsekoch dejín zneužili vplyv náboženského cítenia na srdcia ľudí za účelom priviesť ich ku konaniu toho, čo nemá nič spoločné s pravdou náboženstva, na presadenie politických a ekonomických cieľov, ktoré sú svetské a krátkozraké.

Preto žiadame všetkých zastaviť účelové využívanie náboženstiev na podnecovanie k nenávisti, násiliu, extrémizmu a slepému fanatizmu a prestať používať Božie meno na ospravedlňovanie činov vraždy, vyhnanstva, terorizmu a útlaku. Žiadame to skrze našu spoločnú vieru v Boha, ktorý nestvoril ľudí na to, aby boli zabíjaní alebo aby proti sebe bojovali, a ani na to, aby boli mučení alebo ponižovaní vo svojom živote a vo svojej existencii. V skutočnosti Boh, Všemohúci, nepotrebuje aby ho niekto obraňoval a nechce, aby sa jeho meno používalo na terorizovanie ľudí.“

Dokument o ľudskom bratstve pokračuje formulovaním dvanástich požiadaviek, ktoré predkladá „v súlade s predchádzajúcimi medzinárodnými dokumentmi, ktoré zdôraznili dôležitosť úlohy náboženstva pri vytváraní svetového mieru“:

Prvých päť požiadaviek sa týka hodnôt „pokoja, ľudského bratstva a spolunažívania“, „slobody vierovyznania, myslenia, vyjadrovania a konania“, „spravodlivosti založenej na milosrdenstve“, ďalej „dialógu, kultúry tolerancie“ a „stretávania sa na báze spoločných duchovných, ľudských a sociálnych hodnôt“ a „podporovania najvznešenejších mravných cností, ku ktorým náboženstvá nabádajú“.

Šiesty podnet sa týka „ochrany bohoslužobných miest – chrámov, kostolov a mešít“:

„Je to povinnosť garantovaná náboženstvami, ľudskými hodnotami, zákonmi a medzinárodnými dohovormi. Akýkoľvek pokus o útok na miesta bohoslužby alebo o vyhrážanie sa im atentátmi, výbuchmi či demoláciami je úchylkou od náuk náboženstiev, ako aj jasným porušením medzinárodného práva.“

Siedma požiadavka vyzýva skoncovať s akýmkoľvek podporovaním terorizmu:

„Hanebný terorizmus, ktorý ohrozuje bezpečnosť ľudí, ako na Východe či Západe, tak i na Severe či Juhu, šíriac paniku, des a pesimizmus, nie je zavinený náboženstvom – i keď ho teroristi manipulatívne využívajú –, ale je spôsobený nahromadenými nesprávnymi interpretáciami náboženských textov, politikami hladu, chudoby, nespravodlivosti, útlaku, arogancie. Preto je nevyhnutné prestať podporovať teroristické hnutia prostredníctvom peňazí, zbraní, plánmi alebo ospravedlňovaniami a tiež mediálnym krytím, a považovať toto všetko za medzinárodné zločiny, ktoré ohrozujú svetovú bezpečnosť a pokoj. Treba odsúdiť takýto terorizmus vo všetkých jeho formách a prejavoch.“

Ôsma požiadavka sa týka „plnoprávneho občianstva“ založeného na „rovnosti práv a povinností“ a „odmietnutia diskriminačného používania pojmu menšiny“. Deviaty bod hovorí o vzťahu medzi Západom a Východom:

„Vzťah medzi Západom a Východom je nesporne vzájomná nevyhnutnosť, ktorú nemožno nahradiť a nemožno ho ani zanedbávať, aby sa obidve strany mohli vzájomne obohacovať civilizáciu prostredníctvom výmeny a dialógu kultúr. Západ by mohol v civilizácii Východu nájsť lieky na niektoré svoje duchovné a náboženské choroby zapríčinené dominanciou materializmu. A Východ by mohol nájsť v civilizácii Západu mnoho prvkov, ktoré mu môžu pomôcť zachrániť sa pred slabosťou, rozdelením, konfliktom a pred upadaním po vedeckej, technickej či kultúrnej stránke. Je dôležité venovať pozornosť náboženským, kultúrnym a historickým rozdielom, ktoré sú základnou zložkou pri formovaní osobnosti, východnej kultúry a civilizácie; a je dôležité upevniť všeobecné a spoločné ľudské práva, aby sa prispelo ku garantovaniu dôstojného života pre všetkých ľudí na Východe i na Západe, vyhnúc sa politike používania dvojakého metra.“

Desiata požiadavka hovorí o právach a dôstojnosti žien:

„Je nevyhnutnou potrebou uznať právo ženy na vzdelanie, prácu a uplatnenie jej politických práv. Okrem toho je potrebné, aby sme ju oslobodili od historických a spoločenských tlakov, ktoré sú v rozpore so zásadami vlastnej viery a dôstojnosti. Je tiež nevyhnutné ju chrániť pred sexuálnym zneužívaním a zaobchádzaním s ňou ako s tovarom alebo prostriedkom pôžitku či ekonomického zisku. Z toho dôvodu sa musia zastaviť všetky neľudské praktiky a vulgárne zvyky, ktoré ponižujú dôstojnosť ženy a musí sa pracovať na zmene zákonov, ktoré bránia ženám plne požívať svoje práva.“

Záverečné dva body požadujú ochranu základných práv detí, ich ochranu pred ohrozeniami, osobitne na internete, ďalej ochranu práv starých ľudí, slabších, znevýhodnených a utláčaných.

V závere Dokumentu o ľudskom bratstve z Abú Zabí formulujú pápež František a veľký imám Ahmad al Tajjib nasledovné prianie:

„Al Azhar a Katolícka cirkev žiadajú, aby sa tento dokument stal predmetom štúdia a reflexie vo všetkých školách, na univerzitách, vo výchovných a vzdelávacích inštitúciách, aby sa prispelo k utváraniu nových generácií, ktoré budú prinášať dobro a pokoj a budú všade obraňovať právo utláčaných a tých, čo sú poslední.“

Preložila: Slovenská redakcia VR



( TK KBS, RV mh, jb; ml ) 20190213021   |   Upozorniť na chybu v správe | Prečítaná 201 x

[naspäť]





TV Lux [audio] | Rádio Lumen | FF Rádio | Rádio Mária | Rádio Vatikán | SSV | Katolícke noviny | Výveska | Do kostola

Mobilná verzia webu


(c) TK KBS 2003 - 2019