– Čoskoro sa začnú SDM v Paname. Aké sú vaše očakávania otec kardinál v súvislosti s týmto stretnutím pápeža s mládežou všetkých kontinentov?

SDM slávime už 34 rokov. Samozrejme, ak sa pozeráme na dejiny Cirkvi posledných 40 rokov, pre mládež sú jednou z najdôležitejších udalostí. SDM zmenili životy ľudí, zhromaždili ľudí zo všetkých svetových strán, pričom si títo ľudia počas stretnutí navzájom odovzdávali odvahu a silu.

Vždy mi prídu na um slová proroka Joela:  «vaši starci budú mávať sny a vaši mládenci budú mať videnia». Myslím, že práve mladí ľudia sú riešiteľmi mnohých súčasných kríz na svete. A viem, že pápež im dodá odvahy a prebudí ich veľké túžby angažovať sa vo svete a iniciovať zmeny. Téma tohtoročných SDM hovorí o Márii, tak veľmi dôležitej postavy pre Strednú i celú Latinskú Ameriku.

Mária bola mladou ženou v Palestíne, ktorá mala odvahu zmeniť svet. A svet už neostal aký bol, pretože povedala: hľa tu som, urob so mnou čo len chceš. A myslím, že toto je odkaz, ktorý prinesie pápež František. Pripomenie, že tie slová, ktoré anjel povedal v samotnom Božom mene tej mladej žene hovorí každý deň mladým ľuďom na celom svete. To oni sú riešením, oni majú odpovede a vízie, ako urobiť svet lepším.

A teda, ja vidím tieto SDM ako pokračovanie toho, čo sme urobili v rámci Synody biskupov. Už skôr sme mali predsynodálne stretnutie,kde sa zhromaždilo viac ako 300 mladých ľudí, aby počúvali, hovorili, navrhovali mnoho rôznych otázok. A dokument, ktorý vytvorili bol odovzdaný Synode biskupov.

Navyše, tí z nás, ktorí mali to privilégium zúčastniť sa na synode, mohli vidieť, keď niekto niečo povedal, s čím sa mládež tam prítomná nie úplne stotožňovala, že v aule zavládlo ticho. A keď ktorýsi z biskupov povedal voľačo, s čím súhlasili, dali to mladí tiež najavo. Aj samotná mládež mala možnosť hovoriť.

Taktiež pre mňa, tieto SDM sú počiatkom premeny Cirkvi. Niektorí vravia, že tieto stretnutia starnú, ale nie je tomu tak. Vždy budú aktuálne, aj keď možno niektoré aspekty budú podliehať zmene. Je to nový začiatok. A dúfam, že mnohí mladí sa budú môcť zúčastniť. Je to prvýkrát od roku 1983, keď pápež prichádza do Strednej Ameriky. A očakávame, že sa budú diať veľké veci. SDM priniesli v Cirkvi veľké zmeny a tie budú trvácne.

Ako som povedal: počas synody sme si vypočuli mladých, vypočuli sme si biskupov, a teraz to musíme pretaviť do praxe. Nie je to len otázka stretnutia Svetových dní mládeže (SDM) Paname, ale veľa bude záležať aj na mladých, ktorí sa odtiaľ budú vracať do svojich domovov s odkazom: majte odvahu, našli ste milosť u Boha, Boh je s vami: choďte a meňte svet.

– Môžu byť SDM inšpiráciou nielen pre mladých, ale aj pre celú Cirkev?

Samozrejme. Nielenže môžu byť inšpiráciou, oni inšpiráciou pre Cirkev sú. Pretože všetci starší, ako aj ja, môžu nadobudnúť veľkú skúsenosť a poznanie, avšak odvaha, entuziazmus a pripravenosť pohnúť sa z miesta a niečo robiť, to je časť prirodzenosti mladého človeka. Mladí zbožňujú výzvy. My na druhej strane, kým sa rozhodneme urobiť krok, zbožňujeme rozanalyzovať všetky možnosti. Mladí naopak: majú odvahu a vedia, že Boh je s nimi.

Pozrite sa koľko mladých sa angažuje v dobrovoľníctve. Nikdy predtým v histórii, nielen tu v Európe, Afrike, Amerike, ale na celom svete mladí neboli takým motorom, ktorý hýbe spoločnosťou. A to je to, čo dúfame bude aj prostredníctvom SDM pokračovať.

– Podľa Vás otec kardinál, je heslo SDM “Hľa služobnica Pána, nech sa mi stane podľa Tvojho slova!” skôr zhrnutím putovania z  Krakova do Panamy, alebo skôr nasmerovaním do budúcnosti?

Určite sú to slová, ktoré musia byť nanovo odkryté. Mária je dokonalým príkladom apoštola. Počula Božie slovo vďaka anjelovi, ktorý jej povedal, aby bola odvážnou.  Mária nevedela, čo prinesie budúcnosť. Ale pohla sa vpred a urobila to, čo považovala za najlepšiu odpoveď, ktorú dáva na Božiu víziu.

Mladí ľudia majú schopnosti, sily a odvahu na to, aby postupovali tak isto. Musíme počúvať slová anjela, musíme pamätať na ťažkosti, ktoré sa zdali byť v jej prípade neprekonateľné. No aj tak nepodľahla strachu, lebo vedela, že našla milosť u Boha. Každého z nás stretajú v živote mnohé ťažkosti, avšak musíme pamätať na to, že Boh je s nami, že sme u Neho našli milosť. Musíme len rozlišovať ako máme napredovať.

Pre mňa je najdôležitejšou otázkou uznanie mladých, že to oni sú tí, ktorí majú energiu, túžby a vôľu zmeniť svet. Pozrime sa okolo seba: žijeme v unavenom svete, prestali sme sa zhovárať. Avšak, mladí ľudia sa neustále rozprávajú a vymieňajú si nové nápady. A to sa vlastne deje počas SDM.

– Každé SDM sú aj svedectvom, ktoré dáva celému svetu lokálna cirkev, ktorá organizuje toto stretnutie. Aké môže byť posolstvo, ktoré odovzdá setu Panama a stredná Amerika?

Myslím, že obyvatelia strednej Ameriky teraz prežívajú neobyčajne ťažký čas. Pasujú sa s mnohými ideológiami a mladí túžia po lepšom svete. Už Nechcú trpieť kvôli následkom násilia, nenávisti, nedostatku lásky, starostlivosti a porozumenia. V tejto súvislosti usudzujem, že odkaz sa môže dotýkať dvoch otázok.

Po prvé, obyvatelia strednej Ameriky sú ľudia odvahy. Myslím tu napr. na aktuálnu imigráciu. Títo ľudia sa nezhodujú s tým, aby naďalej žili v násilí a nenávisti. Preto hľadajú lepšie miesto pre život. A keď ho už nájdu, chcú sa tam naučiť postupne meniť svoj život i svoje spoločenstvo. Je to veľká lekcia, ktorú nám môže dať mládež strednej Ameriky. Verím, že tí mladí majú odvahu všetko zanechať ako Mária a Jozef a vybrať sa do ďalekého kraja, a potom sa vrátiť do svojich domovov a k svojim rodinám.

Navyše dúfam, že tomu sa od mládeže strednej Ameriky naučíme: byť pripravení a mať hlbokú vieru. Oni vidia, že bez Boha nemajú nič a nie sú nikým. Možno inde na svete nie je takáto skúsenosť. Verím, že stretnutie SDM nám všetkým pomôže, nielen mladým, aby počúvali Božie slovo a uvažovali o ňom, čo v konkrétnom momente a aspekte života chce človeku povedať. A predovšetkým, že nás stretnutie SDM pozýva k tomu, aby sme sa  milovali a zaujímali sa o seba navzájom.

Veľkými hriechmi sveta sú individualizmus, izolovanie sa , materializmus - tieto vedú k nedostatku záujmu o tých, ktorých máme vedľa seba. A dnes vo svete potrebujeme veľkú úctu, lásku a úctu. Či sa nám to páči, alebo nie, žijeme tu spoločne. Vidím, že mladí majú túto víziu a sú pripravení dať svoj život a urobiť niečo pre to, aby sa svet premieňal.

– Je táto vízia, ktorú majú mladí ľudia inšpiráciou pre Apoštolský stolec a mládežnické strediská na celom svete?

Samozrejme. Preto pápež František zmenil celý snodálny proces a chcel vypočuť mladých ľudí. Čo urobil je, že na predsynodálne stretnutie prišiel o 9:30 a strávil tu celý deň. S mladými aj obedoval, prechádzal sa, zhováral, žartoval a počúval. A napokon prijal nimi vytvorený dokument. 

A presne si pamätám, že na ďalší deň, na obrad Synody biskupov uvažoval nad tým, že mladí prítomní ľudia v aule sú prítomní v nezvyčajnej tichosti. Pozval ich k tomu, aby niečo povedali aj oni. Pozval ich, aby popoludní, keď boli naplánované diskusie biskupov, hovorili a zapojili sa do dialógu. Opakoval im: Čo si o tom, či onom myslíte vy? A oni odpovedali. Vniesli svoje názory do našich aj počas prestávok na kávu. A takto celý mesiac. 

Toto je zmena. To je načúvanie skutočnosti. Nie tej, ktorú mám v hlave ja, ale tej, ktorú žijú mladí ľudia každý deň, pasujúc sa so svojimi životmi. Musíme mladých počúvať. Nemusíme im neustále predkladať náš štýl života. Musíme im dať určité usmernenia, napríklad pokiaľ ide o morálku, či usmernenia týkajúce sa každej ľudskej bytosti. Oni sami majú nápady a vedia, ktoré z nich sa splnia, a ktoré nie. Čo je atraktívne i to, čo nie je populárne.

A teda, áno: musíme počúvať, musíme sa učiť a musíme napredovať.

Zdroj: ekai.pl / Preložila: Tatiana Baltovičová

( TK KBS, ekai, tba; ml ) 20190122025   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]