Bratislava 21. januára (RV) V nedeľu 20. januára zomrel vo veku 93 rokov v Senioráte Spoločnosti Ježišovej v Ivanke pri Dunaji páter Andrej Osvald, kňaz zo Spoločnosti Ježišovej, niekdajší provinciál slovenských jezuitov v období 1977 až 1991, Za totalitného režimu bol štyri roky nespravodlivo väznený v uránových baniach v Jáchymove.Posledná rozlúčka so zosnulým pátrom Andrejom Osvaldom bude vo štvrtok 24. januára v jeho rodisku v Lackovej, okr. Stará Ľubovňa, o 11. hod. v Kostole Božského Srdca Ježišovho. Svätú omšu a pohrebné obrady bude viesť Mons. Ján Babjak SJ, prešovský arcibiskup. Po svätej omši budú telesné pozostatky uložené na miestnom cintoríne.
P. Andrej Osvald SJ (1925-2019)
Páter Andrej Osvald sa narodil 9. mája 1925 v Lackovej, okr. Stará Ľubovňa, ako tretie z jedenástich detí. Ako štrnásťročný nastúpil pracovať do štátneho žrebčína v Topoľčiankach, no na naliehanie jeho bývalého učiteľa ho otec nakoniec poslal do meštianskej školy v Starej Ľubovni a štúdium ukončil maturitou v Učiteľskom ústave na Spišskej Kapitule v r. 1946.
Do noviciátu Spoločnosti Ježišovej v Ružomberku vstúpil 30. júla 1946. Po zložení sľubov študoval filozofiu v jezuitskom inštitúte v českom Děčíne, kde ho zastihla aj likvidácia mužských kláštorov z 13. na 14. apríla 1950. Spolu s ďalšími spolubratmi bol internovaný v sústreďovacom kláštore v Bohosudove v Čechách. Tri roky slúžil v rámci vojenských jednotiek PTP v pracovných táboroch v Podbořanoch a v Hájnikoch na Slovensku. Po ukončení vojenskej služby nastúpil ako baník v uhoľných baniach v Ostrave. Tam bol v septembri 1955 zatknutý a obvinený z podvratnej činnosti proti ľudovodemokratickému zriadeniu. Bol odsúdený na štyri roky a trest si odpykal v uránových baniach v Jáchymove.
Po prepustení z väzenia sa vrátil do rodnej obce, zamestnal sa v Pozemných stavbách v Poprade a pracoval ako stavebný zámočník. V rokoch 1962 – 1964 bol samostatne hospodáriaci roľník v rodnej obci. Neskôr sa zamestnal v JRD v Nemčičanoch, kde pôsobil aj ako organista a venoval sa zboru a mládeži. V r. 1967 sa presťahoval do Vrbového pri Piešťanoch, kde pôsobil naplno ako organista a rozvinul pastoráciu mládeže. 1. februára 1967 nastúpil do štvrtého ročníka na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave, kde bol 21. júna 1970 vysvätený za kňaza.
Slávnostnú profesiu štyroch sľubov v Spoločnosti Ježišovej zložil 15. augusta 1971 v kostole Najsvätejšej Trojice v Trnave. Ako kaplán pôsobil v Liptovskej Lužnej a v Ružomberku. V r. 1977 bol ustanovený za správcu farnosti Svätý Kríž na Liptove a v r. 1987 za správcu farnosti Važec.
10. novembra 1977 bol páter Andrej Osvald vymenovaný za provinciála Spoločnosti Ježišovej na Slovensku, ktorým bol až do 1. januára 1991. Ako provinciál, organizoval intenzívnym spôsobom činnosť jezuitov na Slovensku, ich štúdiá, tajné vysviacky a pastoráciu tajných kňazov. Viackrát sa dostal do sporu s predstaviteľmi ŠtB za svoj nekompromisný názor proti spolupráci kňazov a rehoľníkov s touto totalitnou inštitúciou.
Po páde totalitného režimu sa naplno venoval obnove rehoľného života jezuitov, obnove noviciátu, exercičných domov a rovnako pripravoval obnovenie činnosti Teologického inštitútu sv. Alojza v Bratislave. Po skončení úradu provinciála bol od roku 1991 predstaveným novovznikajúcej komunity Exercičného domu v Prešove. Ako vizitátor vymenovaný Svätou stolicou spolupracoval na obnove duchovného života v gréckokatolíckom seminári v Prešove.
Od roku 1997 pôsobil v Košiciach ako predstavený komunity a venoval sa aj pastorácii Rómov. V rokoch 2000 opäť konal pastoračnú službu v Exercičnom dome sv. Ignáca v Prešove až do roku 2008, keď sa stal členom Seniorátu Spoločnosti Ježišovej v Ivanke pri Dunaji. Tam páter Andrej Osvald, zaopatrený sviatosťami, zomrel ráno 20. januára 2019 počas modlitieb v kruhu sestier a spolubratov.
