Vatikán 17. januára (RV) „Biblia priateľstva. Pasáže Tóry/Pentateuchu komentované židmi a kresťanmi“ – to je názov novej knihy, ku ktorej napísali predslovy pápež František a argentínsky rabín Abraham Skorka. Svätý Otec hovorí o „bohatej komplementárnosti“ židov a kresťanov, ktorá nám pomáha spoločne skúmať bohatstvá Božieho slova „s cieľom byť svedkami Otcovej lásky“.„Pre kresťanov je životne dôležité objaviť a šíriť znalosť židovskej tradície, aby dokázali autentickejšie pochopiť seba samých“, píše pápež v predslove k 361-stranovej publikácii, ktorá vyjde 18. januára v talianskom vydavateľstve Edizioni San Paolo.
Realizáciu knižného projektu „Biblia priateľstva. Pasáže Tóry/Pentateuchu komentované židmi a kresťanmi“, ktorého zostavovateľmi sú Marco Cassuto Morselli a Giulio Michelini, podporila Konferencia biskupov Talianska. Text predslovu z pera Svätého Otca Františka, ktorý zverejnil aj vatikánsky denník L´Osservatore Romano, prinášame v plnom znení.
Predslov pápeža Františka k „Biblii priateľstva“
„Biblia priateľstva je príťažlivým, avšak skutočne náročným projektom. Veľmi dobre si uvedomujem, že máme za sebou devätnásť storočí kresťanského protižidovstva a že niekoľko desaťročí dialógu je v porovnaní s tým nepatrnou vecou. Každopádne sa v týchto posledných časoch mnoho vecí zmenilo a ďalšie sa ešte menia. Je treba pracovať intenzívnejšie na tom, aby sme prosili o odpustenie a napravili sa škody spôsobené nedorozumením. Hodnoty, tradície, veľké idey, ktoré identifikujú židovstvo a kresťanstvo treba dať do služby ľudstva a nikdy nezabúdať na posvätnosť a autentickosť priateľstva. Biblia nám dáva porozumieť nedotknuteľnosť týchto hodnôt, nevyhnutný predpoklad konštruktívneho dialógu.
Najlepším spôsobom ako viesť dialóg je nielen rozprávať a diskutovať, ale vytvárať projekty a uskutočňovať ich spoločne so všetkými, čo majú dobrú vôľu a vzájomnú úctu v priateľstve. Existuje jedna bohatá komplementárnosť, ktorá nám umožňuje spoločne čítať texty židovskej Biblie, pomáhajúc si navzájom v prenikaní do hĺbky bohatstiev Božieho slova. Spoločným cieľom bude stať sa svedkami Otcovej lásky v celom svete. Ako pre žida tak i pre kresťana niet pochýb, že láska k Bohu i k blížnemu je zhrnutím všetkých prikázaní. Židia i kresťania sa teda musia cítiť ako bratia a sestry, zjednotení tým istým Bohom a bohatým spoločným duchovným dedičstvom, na ktorom treba stavať a pokračovať v budovaní budúcnosti.
Pre kresťanov je životne dôležité objaviť a šíriť znalosť židovskej tradície, aby dokázali autentickejšie pochopiť seba samých. Aj štúdium Tóry je súčasťou tohto zásadne dôležitého úsilia. Preto chcem zveriť vašu cestu bádania slovám invokácie, ktorú každý židovský veriaci denne vyslovuje na konci modlitby amidah: «Nech sú otvorené dvere Tóry, múdrosti, chápavosti a poznania, dvere výživy i obživy, dvere života, milosti, lásky a milosrdenstva a obľuby pred Tebou». Želám vám vytrvalé pokračovanie na ceste a na všetkých zvolávam Božie požehnanie.“
Pápežov priateľ rabín Skorka o pohľade Bergoglia
Autorom druhého predslovu v „Biblii priateľstva“ je rabín Abraham Skorka, rektor Latinskoamerického rabínskeho seminára v Buenos Aires. Dlhoročný priateľ pápeža Františka je známy aj z knihy rozhovorov s Jorgem Mariom Bergogliom a z účasti na návšteve pápeža v Jeruzaleme v máji 2014. Vo svojom predslove argentínsky rabín takto charakterizuje postoje pápeža Františka:
„Zo svojej pozície založenej na viere v Krista je presvedčený, že interpretácia biblických textov zo strany židovských učencov, skôr než by privádzala k protichodnosti, poslúži na objasnenie a hlbšie porozumenie samotných textov. Odstavec Nostra aetate, v ktorom sa objasňuje, že Boh udržuje svoju zmluvu so židovským ľudom, ktorá nikdy nebola zrušená, bol pre Bergoglia nepochybne teologickou bázou, aby hľadal v dialógu so židmi komplementaritu, ktorá mu umožňuje nadobudnúť celostný pohľad vlastnej viery, ako to on sám píše vo svojej apoštolskej exhortácii Evangelii gaudium.
Františkova teológia je silne pragmatická. Religiozita sa z jeho pohľadu, ktorý zdieľam, nemôže obmedziť v zásade na akadémie, na meditáciu a duchovné pozdvihnutie. Tieto slúžia na vytváranie „paliva“, ktorým má byť osvecovaný život jednoduchého jednotlivca v jeho každodennom zápase ako žiť s dôstojnosťou.“
