Vatikán 9. januára (RV) Boh robí prvý krok a miluje hriešne ľudstvo, pretože má súcit a milosrdenstvo, zatiaľ čo my, aj keď sme dobrí, mnohokrát nerozumieme potrebám druhých a zostávame ľahostajní. To sú myšlienky pápeža Františka z pondelkovej rannej homílie počas svätej omše v Dome sv. Marty.Svätý Otec v kázni vychádzal z liturgických čítaní. V Prvom Jánovom liste (1 Jn 4,7-10) sa píše, že «Boh poslal svojho jednorodeného Syna na svet, aby sme skrze neho mali život». „Toto je tajomstvo lásky: Boh nás miloval ako prvý“, vysvetlil pápež. Boh urobil prvý krok, „krok smerom k ľudstvu, ktoré nevie milovať“, ktoré „pre to, aby mohlo milovať, potrebuje Božiu nežnosť“, potrebuje svedectvo Boha. „A týmto prvým krokom, ktorý urobil Boh, je jeho Syn: poslal ho, aby nás spasil a dal zmysel nášmu životu, aby nás obnovil, pretvoril“.
Ježiš má súcit so zástupmi ľudu
Svätý Otec potom prešiel k dnešnému evanjeliovému úryvku o Ježišovom rozmnožení chleba a rýb (Mk 6,34-44) a položil si otázku: Prečo to Boh urobil? Odpoveďou je Boží súcit s ľudom. „Boli ako ovce bez pastiera“, pripomenul pápež:
„Srdce Boha, Ježišovo srdce bolo pohnuté, videlo tých ľudí a nemohlo zostať ľahostajné. Láska sa znepokojuje. Láska netoleruje ľahostajnosť. Láska má súcit. Súcit znamená vložiť srdce do hry. Znamená milosrdenstvo. Nasadiť vlastné srdce pre druhých: toto je láska. Láska znamená vložiť srdce do hry pre druhých.“
Ľahostajnosť učeníkov
Svätý Otec následne pripomenul slová Ježišových učeníkov: «Toto miesto je pusté a je už veľa hodín. Rozpusť ich, nech sa rozídu do okolitých osád a dedín kúpiť si niečo na jedenie». Akoby hovorili: nech sa zariadia a nech si kúpia chlieb. Učeníci však mali chleba pre seba a chceli si ho uchovať. Toto je ľahostajnosť, uviedol pápež:
„Učeníkov nezaujímal ľud – zaujímal ich Ježiš, lebo ho mali radi. Neboli zlí – boli ľahostajní. Nevedeli čo znamená milovať. Nevedeli, čo znamená súcit. Nevedeli, čo znamená ľahostajnosť. Museli zhrešiť, zradiť Učiteľa, aby pochopili podstatu súcitu a milosrdenstva. A Ježiš odpovedá rázne: „Vy sami im dajte najesť“. Ujmi sa ich. Toto je boj medzi Ježišovým súcitom a ľahostajnosťou – ľahostajnosťou, ktorá sa vždy v dejinách opakuje... Mnoho ľudí je dobrých, avšak nerozumie potrebám druhých, nie sú schopní súcitu. Sú to dobrí ľudia. Je to možno aj preto, že do ich srdca nevstúpila Božia láska alebo jej tam oni nedovolili vstúpiť.“
Protikladom lásky nie je nenávisť, ale ľahostajnosť
„Láska Boha je vždy prvá, je to láska súcitná, milosrdná“, vysvetlil pápež a pripomenul fotografiu, ktorá je vyvesená v priestoroch Pápežskej charity. Zobrazuje dobre oblečených ľudí vychádzajúcich z reštaurácie, ako odvracajú pohľad od bezdomovca ležiaceho na dlažbe, ktorý k nim naťahuje ruku. „Toto je kultúra ľahostajnosti“, poznamenal pápež. Vysvetlil, že hoci opakom lásky je nenávisť, u málokoho je vedomá nenávisť, no môže tam byť ľahostajnosť:
„Častejším každodenným opakom Božej lásky, Božieho súcitu, je ľahostajnosť. Ľahostajnosť: „Ja som spokojný, nič mi nechýba. Mám všetko, zabezpečil som si tento život a aj ten večný, pretože chodím na svätú omšu každú nedeľu, som dobrý kresťan“.
Avšak vychádzajúc z reštaurácie odvrátim zrak bokom [od žobráka]. Uvažujme: je tu tento Boh, ktorý robí prvý krok, ktorý má súcit, ktorý má milosrdenstvo – a naším postojom je mnohokrát ľahostajnosť. Vyprosujme si od Pána, aby uzdravil ľudstvo, počínajúc nami. Nech sa moje srdce uzdraví z tejto choroby, ktorou je kultúra ľahostajnosti.“
Rannú svätú omšu pápež František obetoval za dušu zosnulého Mons. Georga Zura, niekdajšieho apoštolského nuncia v Rakúsku, ktorý zomrel predchádzajúcej noci.
