Vatikán 7. januára (RV) V pondelok 7. januára sa Svätý Otec opäť vrátil k svojim zvyčajným homíliám pri rannom slávení eucharistie v Dome sv. Marty.V dnešnej homílii sa pápež František sústredil na liturgické čítanie z Prvého Jánovho listu (1 Jn 3,22-4,6), kde čítame:
„Milovaní, od Boha dostaneme všetko, o čo len budeme prosiť, lebo zachovávame jeho prikázania a robíme, čo sa jemu páči. A toto je jeho prikázanie: aby sme verili v meno jeho Syna Ježiša Krista a milovali jeden druhého, ako nám prikázal. Kto zachováva jeho prikázania, ostáva v Bohu a Boh v ňom. A že v nás ostáva, poznáme z Ducha, ktorého nám dal.
Milovaní, neverte každému duchu, ale skúmajte duchov, či sú z Boha; lebo do sveta vyšlo mnoho falošných prorokov. Božieho Ducha poznáte podľa tohoto: Každý duch, ktorý vyznáva, že Ježiš Kristus prišiel v tele, je z Boha. Duch, ktorý nevyznáva Ježiša, nie je z Boha. To je duch antikrista, o ktorom ste počuli, že príde, a už teraz je na svete.
Vy, deti moje, ste z Boha a zvíťazili ste nad nimi, lebo ten, ktorý je vo vás, je väčší než ten, čo je vo svete. Oni sú zo sveta, preto hovoria podľa sveta a svet ich počúva. My sme z Boha. Kto pozná Boha, počúva nás. Kto nie je z Boha, ten nás nepočúva. Podľa toho poznávame Ducha pravdy a ducha bludu.“
Svätý Otec v homílii komentoval biblický text týmito slovami:
„Veriť, že Boh, Syn Boží prišiel v tele, stal sa jedným z nás. Toto je viera v Ježiša Krista: v Ježiša Krista, konkrétneho Boha, ktorý bol počatý v lone Márie, narodil sa v Betleheme, vyrastal ako dieťa, ktorý utiekol do Egypta, vrátil sa do Nazareta, naučil sa čítať s oteckom, pracovať, rozvíjať sa a potom prišlo verejné hlásanie... Je konkrétny: konkrétny človek, človek, ktorý je Boh, ale človek. Nie je to Boh prestrojený za človeka. Nie. Človek, Boh, ktorý sa stal človekom. Kristovo telo. Toto je konkrétnosť prvého prikázania. Druhé je tiež konkrétne. Milovať, milovať sa navzájom, konkrétna láska, nie láska vo fantázii: „Ľúbim ťa, ach, ako veľmi ťa ľúbim“ a potom ťa svojím jazykom zničím, ohováraním... Nie, nie, nie. Láska v konkrétnosti. To znamená, že
Božie prikázania sú konkrétnosť a kritériom kresťanstva je konkrétnosť, nie idey a krásne slová... Konkrétnosť. A v tomto spočíva výzva.“
„Život kresťana je konkrétnosť vo viere v Ježiša Krista a v dobročinnej láske, ale je to aj boj, pretože vždy ti prichádzajú myšlienky alebo falošní proroci, ktorí ponúkajú Krista „soft“, takmer bez tela, a lásku k blížnemu ako čosi len relatívne...“
Diabol sa vždy snaží vzdialiť nás od Ježiša, aby sme nezotrvali v Ježišovi. Preto je nevyhnutná „duchovná bdelosť“, zdôraznil Svätý Otec. Nejde len o hriechy, ktorých sa človek dopustil, ale kresťan si potrebuje na konci dňa nájsť dve, tri, či päť minút a pýtať sa, čo sa odohralo v jeho srdci, aké pohnútky alebo dokonca aké „bláznovstvo Pánovo“ v tom dni prežil, pretože „niekedy nás Duch pobáda k šialenstvám, ale sú to „veľké Božie šialenstvá“. Pápež František to ilustroval na prípade jedného z prítomných na svätej omši, ktorý pred 40 rokmi opustil Taliansko, aby bol misionárom medzi malomocnými v Brazílii alebo ako svätá Františka Xavéria Cabriniová, ktorá bola vždy na cestách, aby liečila migrantov.
„Kto mi môže pomôcť rozlišovať? Boží ľud, Cirkev, jednomyseľnosť Cirkvi, brat, sestra, ktorí majú charizmu pomôcť nám vidieť jasne. Preto je pre kresťana dôležitý duchovný rozhovor s ľuďmi duchovnej autority. Nie je potrebné ísť za pápežom alebo biskupom, aby som zistil, či to, čo cítim, je dobré. Veď je toľko ľudí, kňazov, rehoľníkov, laikov, ktorí majú túto schopnosť pomôcť vidieť čo sa deje v mojej duši, aby som sa nezmýlil. Ježiš to musel urobiť na začiatku svojho života, keď ho diabol navštívil na púšti a navrhol mu tri veci, ktoré neboli podľa Božieho Ducha. A on odmietol diabla Božím slovom. A ak sa to stalo Ježišovi, tak aj nám, aj nám. Nemajme strach.“
