Vatikán 7. januára (RV) Na začiatku kalendárneho roka sa Svätý Otec František ako zvyčajne stretol s členmi diplomatického zboru akreditovaného pri Svätej stolici, aby im vyjadril novoročné blahoprianie a ich prostredníctvom aj všetkým občanom krajín, ktoré reprezentujú. V rozsiahlom príhovore pápež zdôraznil priority vatikánskej diplomacie, zhrnul pokroky uplynulého roka a signalizoval významné výročia v roku 2019.So Svätou stolicou udržiava diplomatické vzťahy 183 štátov, k čomu treba pripočítať aj Európsku úniu a Zvrchovaný Maltézsky rád. V Ríme sídli fyzicky 89 veľvyslanectiev. Dekanom diplomatického zboru je momentálne cyperský veľvyslanec George Poulides, ktorý sa z titulu svojej funkcie prihovoril pápežovi v úvode novoročného stretnutia v mene všetkých prítomných.
V Klementínskej sále Apoštolského paláca nechýbal ani mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Slovenskej republiky pri Svätej stolici Marek Lisánsky. V úrade je od 1. júna 2018, takže novoročnú audienciu diplomatov absolvoval po prvý raz.
Pápež František sa veľvyslancom prihovoril s ocenením ich služby a so žičením pre ich národy: „Vaším prostredníctvom nech sa dostane moja blízkosť národom, ktoré reprezentujete, spolu s prianím, aby práve začatý nový rok priniesol pokoj a blaho každému členovi ľudskej rodiny.“
Po poďakovaní cyperskému veľvyslancovi za privítaciu reč Svätý Otec predniesol 55-minútový príhovor. Prinášame jeho obsah v stručnom súhrne, s plným prekladom vybraných častí.
Na pozadí viacerých aktuálnych výročí pápež František formuloval postoje Svätej stolice vo významných otázkach života ľudskej spoločnosti v súlade s jej duchovným poslaním. Svoj príhovor oprel o odkaz svätého pápeža Pavla VI., ktorého viackrát citoval z jeho prejavu na pôde OSN v New Yorku v roku 1965.
Medzi zmluvami uzavretými Svätou stolicou v uplynulom roku pápež menoval ratifikáciu základnej zmluvy s Beninom o statuse Katolíckej cirkvi v krajine a dohodu so San Marinom o vyučovaní náboženstva na školách. Na multilaterálnej úrovni to bola ratifikácia regionálnej konvencie UNESCO o uznávaní vysokoškolskej kvalifikácie v oblasti Ázie a Tichomoria a tiež dohoda Rady Európy o kultúrnych itinerároch. Vatikánsky štát bol tiež prednedávnom prijatý do SEPA - európskeho platobného systému meny euro.
Prv než Svätý Otec prešiel k vzťahom s konkrétnymi krajinami, pripomenul duchovné poslanie Svätej stolice:
„Poslušnosť spirituálnej misii, ktorá pramení z príkazu Pána Ježiša apoštolovi Petrovi: «Pas moje baránky» (Jn 21,15), núti pápeža – a tým pádom Svätú stolicu – starostlivo sa zaujímať o celú ľudskú rodinu a o jej potreby, aj materiálneho a sociálneho rázu. Predsa však, Svätá stolica nemá v úmysle zasahovať do života štátov, avšak má ambíciu byť poslucháčom pozorným a citlivým na problémy týkajúce sa ľudstva, s úprimnou a pokornou túžbou vložiť sa do služby dobra pre každú ľudskú bytosť.“
V tejto súvislosti pápež pripomenul svoj kontakt s množstvom pútnikov, ktorí prichádzajú do Vatikánu z rôznych krajín ako aj apoštolské cesty, ktoré ho v ostatnom roku zaviedli do Čile, Peru, Švajčiarska, Írska, Litvy, Lotyšska a Estónska.
Pápež František potom zvlášť poukázal na úsilie v oblasti podpory pokoja a zmierenia. Na prvom mieste spomenul svoj blízky záujem o Nikaraguu hľadajúcu vnútorný dialóg. Ďalej pripomenul pozitívny vývoj vzťahov medzi Svätou stolicou a Vietnamom s výhľadom na menovanie sídelného pápežského reprezentanta v krajine, čo je „vyjadrením záujmu Petrovho nástupcu o miestnu cirkev“.
Do tretice Svätý Otec menoval Čínu, konkrétne podpis predbežnej dohody o menovaní biskupov v Číne z 22. septembra 2018 ako „ovocie dlhého a uváženého inštitucionálneho dialógu, vďaka ktorému sa dospelo k stanoveniu niektorých stabilných prvkov spolupráce medzi Apoštolskou stolicou a občianskymi autoritami.“
„Ďakujem Pánovi, pretože po prvý raz po toľkých rokoch sú všetci biskupi v Číne v plnom spoločenstve s Petrovým nástupcom a s univerzálnou Cirkvou. Viditeľným znakom toho bola aj účasť dvoch biskupov z kontinentálnej Číny na nedávnej synode venovanej mladým. Kiež napredovanie v kontaktoch o aplikovaní podpísanej Predbežnej dohody prispeje k vyriešeniu otvorených otázok a k zaisteniu tých priestorov, ktoré sú nevyhnutné pre skutočné požívanie náboženskej slobody.“
V ďalšej časti príhovoru pápež položil dôraz na význam multilateralizmu vo svetovej politike. Najprv pripomenul aktuálne 70. výročie vzniku Rady Európy a 100. výročie založenia Spoločnosti národov, ktorá existovala v období po Prvej svetovej vojne:
„Prečo pripomínať organizáciu, ktorá už dnes neexistuje? Pretože reprezentuje začiatok modernej multilaterálnej diplomacie, prostredníctvom ktorej sa štáty pokúšajú vymaniť vzájomné vzťahy z logiky podrobovania si, ktorá vedie k vojne.“ V tejto ceste neskôr od roku 1945 pokračovalo OSN, dodal pápež František so širším vysvetlením:
„Nezastupiteľným predpokladom úspechu multilaterálnej diplomacie sú dobrá vôľa a dobrá viera účastníkov dialógu, vôľa k čestnej a úprimnej konfrontácii a ochota prijať nevyhnutné kompromisy, ktoré vyplynú z konfrontácie medzi stranami. Tam, kde čo i len jeden z týchto prvkov chýba, preváži hľadanie jednostranných riešení a v konečnom dôsledku podrobenie si slabšieho tým silnejším. Spoločnosť národov sa dostala do krízy práve z týchto dôvodov a bohužiaľ zaznamenávame, že rovnaké postoje ešte i dnes ohrozujú zástoj hlavných medzinárodných organizácií.
Považujem preto za dôležité, aby aj v súčasnosti nezlyhala vôľa k pokojnej a konštruktívnej konfrontácii medzi štátmi, aj keď je zrejmé ako vzťahy v rámci medzinárodného spoločenstva, a multilaterálny systém vo svojom celku, prechádzajú ťažkými časmi, s opätovným vynáraním sa nacionalistických tendencií, ktoré podkopávajú poslanie medzinárodných organizácií, aby boli priestorom dialógu a stretnutia pre všetky krajiny.
Toto je čiastočne spôsobené určitou neschopnosťou multilaterálneho systému ponúknuť účinné riešenia na rôzne dlhodobo nevyriešené situácie, ako sú niektoré „zamrznuté“ konflikty, a čeliť aktuálnym výzvam spôsobom prijateľným pre všetkých.
Je to sčasti výsledok vývoja národných politík, čoraz častejšie určovaných snahou o konsenzus, ktorý je okamžitý a na vlastnú päsť, skôr než trpezlivé dosahovanie spoločného dobra s riešeniami na dlhé obdobie.
Čiastočne je to aj výsledok toho, že vo vnútri medzinárodných organizácií narastajú tendencie mocností a záujmových skupín, ktoré nanucujú svoje vízie a myšlienky, vyvolávajúc nové formy ideologickej kolonizácie, nezriedka nerešpektujúc identitu, dôstojnosť a citlivosť národov.
Je to sčasti aj dôsledok reakcie v niektorých oblastiach sveta na globalizáciu, rozvinutú v mnohých smeroch príliš rýchlo a neusporiadane, takže vzniká napätie medzi globalizáciou a lokalizáciou. Preto musíme venovať pozornosť globálnemu rozmeru, bez toho, aby sme stratili spred očí to, čo je miestne. Zoči-voči myšlienke „sférickej (guľovitej) globalizácie“, ktorá zarovnáva rozdiely a v ktorej sa zdá, že osobitosti zaniknú, sa ľahko objavujú nacionalizmy, zatiaľ čo globalizácia môže byť aj príležitosťou, za podmienky, že je „polyédrická“ (mnohostenná), takže podporuje pozitívne napätie medzi identitou každého národa a krajiny a samotnou globalizáciou, podľa zásady, že celok je viac ako časť (Evangelii gaudium, 2013, 234).
Niektoré z týchto postojov sú odkazom na obdobie medzi dvoma svetovými vojnami, počas ktorého nad činnosťou Spoločnosti národov prevážili populistické a nacionalistické sklony. Znovuobjavenie sa takýchto pnutí dnes postupne oslabuje multilaterálny systém s výsledkom všeobecného nedostatku dôvery, krízy dôveryhodnosti medzinárodnej politiky a postupnej marginalizácie najzraniteľnejších členov rodiny národov.
Vo svojom nezabudnuteľnom prejave pred zhromaždením Spojených národov – ako prvý z pápežov na tomto fóre – sv. Pavol VI., ktorého som mal potešenie minulý rok kanonizovať, načrtol ciele multilaterálnej diplomacie, jej charakteristiky a zodpovednosti v súčasnom kontexte, zdôrazňujúc aj existujúce prvky kontaktu s duchovným poslaním pápeža, a teda so Svätou stolicou.“
Poznámka: Pokračovanie prinesieme neskôr.
Preložila: Slovenská redakcia VR
