-

Drahí bratia a sestry,

cez scénu Navštívenia, ktorú sme počuli v dnešnom evanjeliu, postupne vstupujeme do okruhu vianočných sviatkov. Uvedomujeme si, že „spása prinesená Bohom, ktorý sa stal človekom – sa dotýka človeka v jeho konkrétnej realite, nech by bola akákoľvek“ (Pápež Benedikt XVI. - Audiencia 9. 1. 2013). Prvotiny vykúpenej existencie môžeme badať už v dome sv. Alžbety. Veď v Máriinej službe sa zjavuje tajomstvo Kristovho zrieknutia sa seba samého a prijatia prirodzenosti sluhu (porov. Flp 2, 7). A v Alžbetinej otázke: „Čím som si zaslúžila, že matka môjho Pána prichádza ku mne?“ – vyslovenej pod impulzom Ducha Svätého, sa zasa skrýva pokora celého Božieho ľudu, ktorý si uvedomuje, že príchod Pána a Mesiáša, si nie je možné ničím zaslúžiť (porov. Lk 1, 43). Scéna Navštívenia teda navodzuje pravú Vianočnú atmosféru v kruhu rodiny, ktorej hlavnými znakmi sú pokora, solidarita, srdečnosť a predovšetkým radosť Ducha Svätého.

Naozaj každoročne zakúšame, že nikdy počas roka ako práve teraz sa tak štedro neroztvára ľudská náruč a ľudské srdce. Je to preto, lebo Boh sa k nám ľuďom priblížil a dal nám svoju lásku, príklad a milosť, aby sme ako konali ako ON.

Skutočným dôvodom našej vianočnej radosti má byť hlboké vedomie, že môžeme napodobniť Boha. Veď vo Vtelení sa uskutočňuje nové stvorenie a v Ježišovi sa naplno zjavuje Boží plán s človekom: k čomu sme povolaní, pozdvihnutí a uschopnení Ježišom Kristom: byť na jeho spôsob Božím obrazom.

K vytvoreniu si tohto povedomia – samozrejme bez akejkoľvek domýšľavosti –nás pozýva sám Ježiš, keď hovorí: „Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec!“ (Lk 6, 36).

Pred nami sú vianočné chvíle. Narodením Spasiteľa ľudstva nastal nový začiatok, historický zlom, o čom svedčí nielen nový letopočet ľudstva, ale oveľa viac: Boh navštívil svoj ľud! Boh – Emanuel je a zostáva navždy s nami! Táto požehnaná obnova začala na prvé Vianoce a my s vďačnou spomienkou stojíme opäť na začiatku týchto udalostí, ako by sa stali práve teraz. A preto nás tieto chvíle pozývajú, aby sme sa stali podobnými Bohu, ktorý nenechal nikoho osamelého, ale kade chodil, všade dobre robil (por. Sk 10,38).

Vianoce teda majú byť a nepochybne aj sú, časom obnovy krásy medziľudských vzťahov a hodnoty ľudského priateľstva, lebo sú dobou, kedy Boh Vtelením obnovil vzťah priateľstva s celým ľudským pokolením. Hlboko to vyjadril jeden náš duchovný spisovateľ: „Iba tu v Betleheme bolestný a ustarostený život opeknel. A jedine tu v Betleheme môže každý človek i celý svet nabrať sily radosti, aby sa mohol povzniesť ďalej“ (P. Strauss, Na Vianoce chorým).

Vianoce chceme naozaj chápať ako sviatok radosti! Pre mnohých je to tak. Ale kto sa pozerá nezastretým pohľadom, musí priznať, že pre mnohých sú to aj dni bolesti a tichého smútku. Možno preto, lebo je stále živá spomienka na nejakú blízku, či dávnu bolestnú udalosť. Možno preto, že v tieto dni viac ako inokedy na tisíce ľudí dolieha tiaž samoty a odlúčenia od svojich najbližších. Možno preto, že v uplynulom roku mnohí stratili milovaného človeka alebo zažili ťažké údery života, medzi ktoré patria rozpady manželstiev. Možno preto, že sú medzi nami deti, ktoré stratili rodičov; ľudia hlboko otrasení nečakaným lekárskym nálezom, či správou o tom, že sú nevyliečiteľne chorí; manželia, ktorí prežívajú krízu vzájomnej dôvery; mladí, túžiaci po láske a nenachádzajúci nikoho, kto by ich miloval; muži a ženy bez zamestnania, primeraného príjmu, prístrešia, základných životných potrieb, lekárskej starostlivosti; viacčlenné rodiny dlhodobo skúšané nezáujmom politických elít; živnostníci bez vyplatených miezd, či pod hrozbou exekúcie; ľudia zmietajúci sa v pekle závislostí a v ohrození života; ľudia, ktorí pochybujú a zúfajú nad zmyslom svojho života.

Napriek tomu, či práve kvôli tomu, musíme hovoriť o Vianociach a ich jedinečnom posolstve nového života! Hovorme: „V Betleheme nájde riešenie bolesť, veď Boh ju cez Golgotu prevlečie do neba; tu sa nájde riešenie sociálne: kráľ a pastier, učenec a stolár sú bratsky zjednotení, na kolenách pred spoločným Pánom; tu sa nájde riešenie spolunažívania národov: anjelské hlasy zvestujú pokoj ľuďom dobrej vôle; tu sa nájde riešenie všetkého, lebo betlehemská hviezda svieti nad večnou Láskou, ktorá prišla medzi nás“ (P. Strauss, Na Vianoce chorým, 91). Preto aj životné ťažkosti, neistota, môžu byť impulzom k objaveniu tepla jednoduchosti, priateľstva a solidarity, teda typických Vianočných hodnôt. Vianoce oslobodené od usadeniny konzumizmu a materializmu, sa môžu stať príležitosťou prijať ako osobný dar zvesť o nádeji, ktorá žiari z tajomstva Kristovho narodenia.

Preto Vás chcem v tomto duchu požiadať, aby ste nenechali nikoho vo svojej blízkosti opusteného, v smútku, či vylúčeného zo spoločenstva, osamelého, v bolesti, v nemoci, či chudobe. Túto lásku a štedrosť preukazujme predovšetkým svojim najbližším. Avšak v našom okolí je veľa ľudí, ktorí nemajú nikoho, alebo žijú neraz nezavinene na periférii našich miest, obcí a spoločenského života. Všimnime si ich, možno po mnohých rokoch po prvýkrát. Prisľúbený Mesiáš sa narodil pre každého a každému ponúka záchranu i riešenie aj pozemských ťažkostí. Možno ste to práve Vy, kto tým najchudobnejším z najchudobnejších - tým, čo stratili akúkoľvek nádej a prestali dôverovať v ľudí i Boha - máte sprostredkovať novú skúsenosť rešpektu a uznania božskej dôstojnosti ich ťažko skúšaného života.

Kristus sa narodil nie preto, aby bral, ale preto aby dával. On nás povzbudzuje, že „Blaženejšie je dávať ako prijímať“ (Sk 20, 35). Hoci nie je vždy možné, aby sme iných obdarovali nejakým veľkým hmotným darom, je vždy možné pristúpiť k nim s chápajúcim otvoreným srdcom. Lebo tým, ktorí sa snažia nahradiť srdce a úlohu darovať samých seba peniazmi, či materiálnymi vecami, evanjelium pripomína, že Boh nedaroval niečo, ale v jednorodenom Synovi daroval seba samého. Ak totiž nedokážeme darovať kúsok seba, darujeme príliš málo.

Našim vianočným darom nech sa stane pre nich najmä naša blízkosť, láskavosť, trpezlivosť, dobrota srdca, vernosť, obetavosť, odpustenie, milosrdenstvo. V tomto zmysle nezabúdajme na možnosť prejaviť pomoc aj vo forme sprostredkovania sviatostí pre nevládnych a chorých; odvozom na vianočné bohoslužby; prijatím koledníkov Dobrej noviny; prípravou spoločného vianočného posedenia pre osamelých a pod. V rozpoložení darovania samých seba môže aj naša materiálna pomoc nadobudnúť novú hodnotu. Tak ako bola vynaliezavá láska Boha, keď sa nás podujal vykúpiť tajomstvom Vtelenia a kríža, nech je vynaliezavá aj naša láska, zvlášť v tomto milostivom čase.

Boh sa k nám priblížil a túži byť s nami ako jeden z nás a to natrvalo nielen cez Vianoce, ale každodenne, a veriaci človek si uvedomuje, že i večne. Nebo sa otvorilo a ostáva navždy otvorené. Prúdi z neho žiariaca sila svetla. Buďme teda vianočnými ľuďmi a nositeľmi tohto svetla do šera všednosti a každodennosti. Ono dokáže očisťovať duše i srdcia zaťažené nedôverou a nedostatkom lásky. Oblečme sa do pokory pastierov a tichosti Bohorodičky. Majme stále živé presvedčenie, že „naša viera a láska sú plachtami, ktoré Dieťa Ježiš potrebuje najviac“ (Benedikt XVI.- Audiencia 17. 12. 2008).

Drahí bratia a sestry, v tomto duchu Vám  všetkým prajem a vyprosujem požehnaný vianočný čas. Nech požehnanie rozjasnenej Božej Tváre ležiacej v jasliach preniká všetky dni nového občianskeho roka 2019, ktorý celý chceme zasvätiť Bohorodičke Panne Márii.

Váš biskup

-

( TK KBS, vju; ml ) 20181222002   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]