Bratislava 20. decembra (TK KBS) Ordinár Ozbrojených síl a Ozbrojených síl SR Mons. František Rábek pri príležitosti blížiacich sa Vianoc napísal pastiersky list. List je distribuovaný vojenskými, policajnými a väzenskými kaplánmi do všetkých zložiek Ozbrojených síl a ozbrojených zborov SR. Jeho cieľom je poskytnúť veriacim v týchto zložkách štátu podnety k zamysleniu sa nad podstatou kresťanskej viery, skutočným zmyslom Vianoc. List prinášame v plnom znení.-
Vážení priatelia, milí bratia a sestry!
Opäť prichádzam ku Vám touto formou, aby som Vás pozdravil z príležitosti blížiacich sa sviatkov a ponúkol pár slov, ktorými by som Vám chcel poslúžiť pre hlbšie prežívanie tohto pekného a významného obdobia.
„Prišlo Svetlo z neba...“
takýto názov dal majster Záborský obrazu, ktorý vidíte na titulnej strane tohto listu. Výrazom „Svetlo“ označuje Božieho Syna, ktorý sa stal človekom a na prvé Vianoce sa narodil v Betleheme.
Naša skúsenosť so svetlom nám môže pomôcť aspoň trochu porozumieť význam Kristovho narodenia.
Vianočné obdobie je časom krátkych dní a dlhých nocí. Na pozadí tmy vyniká dôležitosť a krása svetla. Z hľadiska fyzikálneho je svetlo neviditeľné. Vidíme ho iba vtedy, keď dopadá na nejaké hmotné predmety.
O Bohu hovorí Sväté písmo, že býva v neprístupnom svetle, že Boh je svetlo a niet v ňom žiadneho zatemnenia. Viera Cirkvi hovorí, že Boží Syn je „Svetlo zo Svetla“. Keď sa stal hmotným človekom, na Dieťa v jasliach a neskôr na dospelého muža Ježiša nielen dopadalo Božie svetlo, ale ono z neho aj vyžarovalo, pretože, ako hovorí apoštol Ján, „v ňom bol život a ten život bol svetlom ľudí“(1, 4). Na ľudskom živote Ježiša Krista, na jeho slovách i skutkoch, môžeme vidieť aký je Boh. Potvrdil to sám Ježiš, keď povedal, že „kto vidí mňa, vidí Otca“(Jn 14, 9)a predstavil sa: „Ja som svetlo sveta“(Jn 9, 5).
Podobne ako v tomto sviatočnom období je pre nás svetlo príjemnou ozdobou, no potrebujeme ho aj pre to, aby sme sa mohli pohybovať a pracovať – napríklad v doprave či na obrazovkách televízorov a na monitoroch počítačov, aj Ježiš Kristus prišiel nielen preto, aby sme mali pekné sviatky plné idyly, lež aj preto, aby sme dávali nášmu životu správny smer a aby sme vo svetle jeho učenia a príkladu, s pomocou jeho Ducha pravdivo vnímali dianie v našom bližšom či vzdialenejšom svete a dokázali sme zmysluplne konať a rozhodovať sa v každodennom živote.
Nie je takéto Svetlo veľ kým darom pre každého z nás i pre celé ľudstvo?
Hodina svetla v dejinách nášho národa
Ježiš vedel, že jeho ako svetlo života potrebuje každý človek, „aby nechodil vo tmách, ale mal svetlo života“(Jn 8, 12). Preto posiela svojich apoštolov, aby šli do celého sveta a odovzdávali jeho evanjelium všetkým národom. Nositelia tohto svetla, kresťanskí misionári, prichádzali k našim predkom z Talianska, Írska i Nemecka. Ich problém bol, že zväčša nedokázali zrozumiteľne sprostredkovať obsah svojho posolstva. Na žiadosť veľkomoravského kniežaťa Rastislava prichádzajú v roku 863 ku nám z Byzancie svätí bratia Konštantín Cyril a Metod, prinášajú evanjelium preložené do reči našich predkov a tak umožňujú aby svetlo Kristovej pravdy osvietilo mysle ľudí a pomáhalo im stvárňovať život v tomto svetle.
Konštantín – Cyril to vyjadril vo svojom úvode k prekladu evanjelia, v Proglase, aj týmito slovami: „Evanjeliu svätému som predslovom: ako nám dávno sľubovali proroci, prichádza Kristus zhromažďovať národy, pretože svieti svetlom svetu celému...Lebo je Boha poznať totiž potrebné. A preto čujte, čujte toto, Slovieni: dar tento drahý Boh vám z lásky daroval...Nuž, dobre počuj, celý národ Sloviensky, vypočuj slovo od Boha ti zoslané, slovo, čo hladné duše nakŕmi, slovo, čo um aj srdce tvoje posilní, slovo, čo Boha poznávať ťa pripraví...“.
V novom roku, ktorý čoskoro začneme, budeme mať dve významné cyrilo-metodské jubileá: 14. februára bude 1 150. výročie smrti svätého Cyrila (zomrel v Ríme, kde vstúpil do gréckeho kláštora a ako mních prijal meno Cyril).
V tom istom roku (869), pravdepodobne na jeseň, bol svätý Metod vysvätený za biskupa a ako veľkomoravskopanónsky arcibiskup bol poslaný vtedajším pápežom Hadriánom II. do našej vlasti.
Prevezmeme a odovzdáme svetlo viery?
Celé generácie našich predkov prijímali toto svetlo Kristovho evanjelia a s jeho pomocou zvládali neraz ťažké a dramatické chvíle života a odovzdávali ho nielen slovom, ale hlavne životom svojim potomkom až po naše časy. Viac než tisícročná historická skúsenosť nášho národa potvrdzuje, že život v tomto svetle má perspektívu a vedie k rozvoju. Teraz sme tu my. Vianoce sú nielen pekným sviatkom, lež aj výzvou pre každého z nás, aby sme zaujali osobný postoj k Tomu, ktorý prišiel ku nám ako Svetlo z neba. Život v jeho svetle nám pomôže zvládnuť neľahké problémy súčasnosti. Uvedomujme si aj zodpovednosť za budúcnosť nášho národa, za naše mladé generácie. Akým dezorientáciám a zmätočným vplyvom sú mladí vystavení...Komu majú veriť, na čiu pravdu sa majú spoľahnúť? Presvedčivým argumentom môže byť krása dobrého života.
Svätí Cyril a Metod nielen priniesli evanjelium, lež oni ho predovšetkým uskutočňovali – a ich život sa stal krásnym, jeho vplyv vyžaruje ponad tisícročie až do našich čias. Snažme sa úprimne žiť vo svetle Kristovom a presvedčivá krása našich skutkov bude povzbudzovať mladých, aby aj oni prevzali fakľu viery a v jej svetle zvládali svoj život.
Kiež o nikom z nás neplatia slová evanjelistu Jána, ktorými vyjadril postoj Ježišových súčasníkov: „Prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali“(1, 11).
Vážení príslušníci Ozbrojených síl a ozbrojených zborov a všetci, čo patríte do duchovnej rodiny nášho Ordinariátu, Vám i Vašim blízkym zo srdca želám pokojné a radostné vianočné sviatky a modlím sa za Vás, aby Vás Božie požehnanie sprevádzalo počas celého nastávajúceho roku.
Váš + František Rábek, biskup-ordinár OS a OZ SR
-
