Bratislava 17. decembra (TK KBS) Pred 110 rokmi sa narodil známy historik, pedagóg a kňaz Štefan Šmálik (17. 12. 1908). Narodil sa v Nižnej Šuňave. Jeho život a dielo je nutné náležite zhodnotiť a priblížiť širokej verejnosti. Patrí medzi významné osobnosti nielen cirkevného života, ale celej spoločnosti. Jeho otec strávil sedem rokov v Amerike, kde odišiel za prácou. V roku 1923 sa rodičia presťahovali do obce Smižany blízko Spišskej Novej Vsi. Na mieste prestúpil do tamojšieho gymnázia, kde absolvoval 3. až 5. ročník. V tej dobe sa plne prebudil jeho záujem o históriu. V roku 1926 získal štipendium na štúdium vo Francúzsku, na lýceum do Dijonu, kde skončil strednú školu s maturitou. V roku 1929 sa vrátil domov a vstúpil do seminára v Spišskej Kapitule. Dňa 28. januára 1934 bol vysvätený za kňaza. Podnecoval veriacich k činnému kresťanskému životu, veľkú pozornosť venoval najmä mládeži. Práca s mládežou sa mu stala aj osudnou. Jeho prvou kaplánskou stanicou bol Tvrdošín (1934-1937). Zorganizoval tu Orla, voľné chvíle trávil v mestskom archíve a napísal Pokusný náčrt dejín Tvrdošína, ktorý publikoval v časopise.
V rokoch 1937 - 1938 bol kaplánom v Liptovskom sv. Mikuláši. Ako farár začínal v Hybiach, kde prežil roky 1938 - 1946. Veľmi dobre vychádzal s evanjelickými spolubratmi. V obci zorganizoval dve misie, postavil faru v obci Východná, dievčatá učil gregoriánsky spev a keď po prechode frontu bolo treba učiť ruštinu v škole, ktorú nik neovládal, on sa stal jej prvým učiteľom. V roku 1946 odišiel do Bratislavy, aby sa tam mohol plne venovať akademickej mládeži. V septembri sa stal učiteľom náboženstva na I. štátnom gymnáziu v Bratislave. Zapísal sa na Filozofickú fakultu UK a študoval ruštinu. Podarilo sa mu absolvovať 6 semestrov.
Po zbavení profesúry v auguste 1950 prevzal správu kostola sv. Ladislava a naďalej prednášal univerzitnej mládeži. Zatknutý bol 28. septembra 1951 na 13 rokov. Vo väzniciach bol v Ruzyni, Bratislave, Mirove, Jáchymove, Leopoldove, Valdiciach.
Po prepustení z väzenia pracoval v spišskonovoveskom mlyne ako pomocný skladník. V roku 1965 sa stal kaplánom v Spišskom Podhradí. Stal sa systematickým a dlhoročným spolupracovníkom Katolíckych novín, v ktorých uverejňoval mnoho článkov z dejín Cirkvi, životopisy svätých a pod. V roku 1966 sa stal administrátorom farnosti v Liptovskom Trnovci a v roku 1971 v Tvrdošíne. Tu pracoval na svojom životnom diele, na cirkevných dejinách, ktoré chápal ako putovanie Božieho ľudu v 49 pokoleniach. Prvýkrát ich uverejnil samizdatom už v roku 1968, druhýkrát po podstatnom rozšírení a doplnení v roku 1988. Všímal osudy slovenskej cirkvi počas 40-ročného pôstu, ako to on nazval. V roku 1983 musel opustiť Tvrdošín a prejsť na faru v Oravskom Bielom Potoku. Prekladal diela katolíckych autorov z francúzštiny, pomáhal prekladať latinské texty, pracoval na monografiách oravských farností.
Vrcholom jeho historickej aktivity bolo vypracovanie téz slovenských dejín. V rámci biskupstva sa stal prosynodálnym examinátorom a členom liturgickej komisie. Výsledkom jeho neutíchajúcej aktivity je vydanie prekladu knihy J. M. Lustigera: Zvolil som si Boha. Zomrel 21. decembra 1991 v Oravskom Bielom Potoku a pochovaný je v Tvrdošíne. Jeho život a dielo je nutné náležite zhodnotiť a priblížiť širokej verejnosti. Patrí medzi významné osobnosti nielen cirkevného života, ale celej spoločnosti.
Zdroj: Archív TK KBS / Daniel Dian, Jozef Krištof
