TK KBS

Dnes je štvrtok 12. 12. 2019   Meniny má Otília       Pošlite tip TK KBS Správy cez: RSS | Email | Mobile | Twitter | Instagram | Facebook | Vyhľadávanie

Home Najnovšie Domáce Zahraničné Foto Video Audio Press

  Kalendár správ
<<  december  >>
poutstštpisone
       1
2345678
9101112131415
16171819202122
23242526272829
3031     

  Top témy
Všetky
Pápež - Thajsko a Japonsko

  Život Cirkvi
Program biskupov
Pozvánky na akcie
Programové tipy

  Sekretariát KBS
Konferencie KBS
Synoda o rodine
Pôstna polievka
Zamyslenia KBS
Financovanie Cirkvi

  Pápež František
Životopis
Generálne audiencie
Anjel Pána [audio]
Urbi et Orbi
Aktivity
Ranné homílie

Druhá adventná kázeň pátra Raniera Cantalamessu: Živý Boh v Trojici
P:3, 14. 12. 2018 20:30, ZAH



Vatikán 14. decembra (RV) Druhú adventnú kázeň z cyklu „Moja duša žízni po živom Bohu“ predniesol pápežský kazateľ Raniero Cantalamessa v kaplnke Redemptoris Mater v piatok 14. decembra. Zameral sa v nej na trojičný charakter živého Boha: „Živý Boh je živá Trojica“.

Na slávnej Rubľovovej ikone páter Cantalamessa vysvetlil, ako láska Otca, Syna a Ducha Svätého umožňuje svornosť medzi ľuďmi a prekonávanie rozdelení. Do tohto tajomstva ako kresťania denne vstupujeme a sýtime sa ním v Eucharistii, zdôraznil pápežský kazateľ.

Svätému Otcovi a členom Rímskej kúrie Raniero Cantalamessa prečítal aj časti listu, v ktorom sa s ním podelila s duchovnými zážitkami istá vydatá žena, neskôr vdova, ktorú duchovne sprevádzal a ktorá zomrela pred niekoľkými rokmi. Uchvacujúci zážitok z detstva otvoril jej srdce pre vieru, a tá ju počas života priviedla až k hlbokému duchovnému preciťovaniu tajomstva lásky „Svätej a žijúcej Trojice“.

Boh je láska, preto je Trojicou

„Ku komu sa my kresťania obraciame, keď vyslovujeme slovo „Boh“ bez ďalšieho upresňovania? Na koho sa vzťahuje to „ty“, keď slovami žalmu hovoríme: „Bože, ty si môj Boh“ (Ž 63,2)?“ – položil otázku pápežský kazateľ.

„Tým „ty“, na koho sa v modlitbe obraciame, v závislosti od prípadu a milosti jednotlivca, môže byť špeciálne jedna z troch božských osôb: Otec, Syn Ježiš Kristus alebo Duch Svätý, bez toho, že by sa stratil celok. Skrze trojičnú jednotu sú totiž v každej osobe prítomné aj ostatné dve. Trojica je ako jeden z tých hudobných trianglov, ktoré pri údere z ktorejkoľvek strany vydajú ten istý tón.

Živý Boh kresťanov nie je iným ako živou Trojicou. Jadro trojičnej náuky je obsiahnuté v zjavení, že Boh je láskou. Povedať „Boh je láska“ (1 Jn 4,8) znamená povedať „Boh je trojica“. Každá láska predpokladá milujúceho, milovaného a lásku, ktorá ich spája.“

Rubľovova ikona v Chráme sv. Sergeja z Radoneže

Pozornosť prítomných ďalej pápežský kazateľ upriamil na slávnu ikonu Andreja Rubľova, ktorej motív je vo forme mozaiky aj na čelnej stene pápežskej kaplnky Redemptoris Mater. Pripomenul, že ikona bola napísaná v roku 1425 pre ikonostas Chrámu sv. Sergeja z Radoneže a v roku 1551 ju koncilom prehlásil za vzor všetkých znázornení Trojice. Predstavuje scénu troch anjelov, ktorí sa zjavili Abrahámovi pri duboch Mamreho (Gn 18,1-15), interpretovanú cirkevnými otcami ako predobraz Trojice, v duchu čítania Starého zákona vo svetle Nového zákona.

„Pri kontemplovaní Rubľovovej ikony na nás mocne zapôsobí predovšetkým jedno: hlboký pokoj a jednota, ktorá vyžaruje z celku. Z ikony vystupuje tichý výkrik: „Buďte jedno, tak ako my sme jedno“. Sv. Sergej z Radoneže, pre ktorého monastier bola ikona napísaná, sa v ruských dejinách vyznačil tým, že prinavrátil jednotu medzi vodcami, ktorí boli v nesvornosti a takto umožnil oslobodenie Ruska od Tatárov. Jeho motto znelo: „Kontemplovaním Trojice víťaziť nad strašnou nesvornosťou tohto sveta“.

Teologický pojem „perichorézy“ božských osôb

Najsvätejšia Trojica nám ukazuje pravú cestu k jednote, pokračoval pápežský kazateľ a vysvetlil teologický pojem „perichorézy“, čiže vzájomného prenikania sa božských osôb tvoriacich jedinú podstatu. Tento pojem má základ v Ježišových slovách: „Ja som v Otcovi a Otec je vo mne“, vysvetlil páter Cantalamessa. Podobný princíp funguje aj vo vzťahu medzi Ježišom a nami, ako to vyjadruje Ježiš vo Veľkňazskej modlitbe: „Ja v nich a ty vo mne. Nech sú tak dokonale jedno“ (Jn 17,23).

„Cesta k pravej jednote medzi nami spočíva v napodobňovaní medzi nami navzájom, v Cirkvi, božskú perichorézu. Sv. Pavol ukazuje jej základ, keď hovorí, že „sme si navzájom údmi“ (Rim 12,5). V Bohu sa perichoréza zakladá na jednote prirodzenosti, v nás na skutočnosti, že sme „jedno telo a jeden duch“. Apoštol nám pomáha chápať, čo znamená v praxi prežívať medzi nami perichorézu, alebo vzájomné prenikanie sa: „Ak teda trpí jeden úd, trpia spolu s ním všetky údy, a ak vychvaľujú jeden úd, radujú sa s ním všetky údy“ (1 Kor 12,26).“

Kontemplovaním Trojice víťaziť nad nesvornosťou sveta

Tri božské osoby sa vždy oslavujú navzájom, pokračoval Raniero Cantalamessa:

„Otec oslavuje Syna, Syn oslavuje Otca (Jn 17,4), Duch Svätý oslávi Syna (Jn 16,14). Každá osoba sa dáva spoznať tým, že dáva spoznať tú inú. Syn učí volať „Abba!“, Duch Svätý učí volať „Ježiš je Pán“!“ a „Príď, Pane“ – Maranatha. Neučia vyslovovať vlastné meno, ale meno iných osôb. Je jediné „miesto“ vo svete, kde sa pravidlo „miluj blížneho ako seba samého“ uplatňuje v praxi v absolútnom zmysle, a to je Trojica! Každá božská osoba miluje druhú presne ako seba.“

„Pomyslime na rodinu, v ktorej manžel bráni a vyzdvihuje vlastnú manželku pred deťmi i pred cudzími, a to isté robí manželka voči manželovi. Pomyslime na spoločenstvo, ktoré sa usiluje o praktizovanie toho, k čomu nabáda sv. Jakub: „Bratia, neosočujte jeden druhého“ (Jak 4,11) alebo sv. Pavol: „Predbiehajte sa vzájomne v úctivosti“ (Rim 12,10).“

Uvádzať do praxe tohto ducha dokázali svätci a svätice, dodal páter Cantalamessa. Nato zacitoval sv. Františka z Assisi: „Blahoslavený služobník, ktorý nestúpa hrdosťou nad tým dobrom, ktoré Pán hovorí a koná jeho prostredníctvom, ako skôr nad tým dobrom, ktoré hovorí a koná prostredníctvom druhého“ (Sv. František, Ammonizione XVII, FF, 166).

Kontemplovať Trojicu opravdivo pomáha prekonávať „strašnú nesvornosť sveta“. Prvý zázrak, ktorý Duch Svätý vykonal na Turíce, bolo to, že učeníkov urobil „jednomyseľnými“ (Sk 1,14).
Oceán nemožno objať, ale možno doň vstúpiť

Pápežský kazateľ napokon pozval tajomstvo živého Boha ako Trojice nielen kontemplovať, ale priamo doň vstúpiť:

„My nemôžeme objať oceán, ale môžeme doň vstúpiť. Nemôžeme objať tajomstvo Trojice našou mysľou, ale môžeme doň vstúpiť! Kristus nám nechal na to konkrétny prostriedok, Eucharistiu. Traja anjeli na Rubľovovej ikone majú miesta do kruhu okolo stola. Na tom stole je miska a v jej vnútri sa dá zahliadnuť baránok. Nedalo sa vyjadriť spôsobom jednoduchším a účinnejším, že Trojica nám dáva každý deň pozvanie na stretnutie v Eucharistie. Abrahámova hostina pri duboch Mamreho je predobraz tejto hostiny. Návšteva tých troch u Abraháma sa obnovuje pre nás zakaždým, keď pristúpime ku svätému prijímaniu.

Aj tu, keď hovoríme o Eucharistii, nám svieti učenie o trojičnej perichoréze. Ono nám hovorí, že tam, kde je jedna osoba Trojice, tam sú aj ďalšie dve, neoddeliteľne spojené. Vo chvíli prijímania sa uskutočňuje v striktnom zmysle Kristovo slovo: „Ja som v nich a ty vo mne“. „Kto vidí mňa, vidí Otca“, kto prijíma mňa, prijíma Otca. Nikdy nedosiahneme k plnému doceneniu tej milosti, ktorá sa nám ponúka. Spolustolovníci Trojice!“  



( TK KBS, RV jb; ml ) 20181214034   |   Upozorniť na chybu v správe | Prečítaná 319 x

[naspäť]





TV Lux [audio] | Rádio Lumen | FF Rádio | Rádio Mária | Rádio Vatikán | SSV | Katolícke noviny | Výveska | Do kostola

Mobilná verzia webu


(c) TK KBS 2003 - 2019