Vatikán 10. decembra (RV) Prinášame príhovor Svätého Otca Františka pred modlitbou Anjel Pána v Druhú adventnú nedeľu 9. decembra 2018, ktorý predniesol z okna Apoštolského paláca vo Vatikáne za účasti okolo 45 tisíc veriacich. Námestie sv. Petra už zdobí vianočný smrek a umelecký betlehem, ktorý sochári vytvorili z piesku.Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Minulú nedeľu nás liturgia pozývala prežívať obdobie Adventu a očakávania Pána v bdelosti a modlitbe: „bdejte“ a „modlite sa“. Dnes, v druhú adventnú nedeľu, nám liturgia naznačuje, ako má konkrétne vyzerať toto očakávanie: vydať sa na cestu obrátenia, konkrétny prejav očakávania. Ako sprievodcu na tejto ceste nám Evanjelium predstavuje postavu Jána Krstiteľa, ktorý „chodil po celom okolí Jordána a hlásal krst pokánia na odpustenie hriechov“ (Lk 3,3). Na opis Krstiteľovej misie evanjelista Lukáš používa dávne Izaiášovo proroctvo: „Hlas volajúceho na púšti: ‚Pripravte cestu Pánovi, vyrovnajte mu chodníky! Každá dolina sa vyplní a každý vrch a kopec zníži‘“ (v. 4-5).
Na prípravu cesty prichádzajúcemu Pánovi je potrebné si uvedomiť požiadavky toho obrátenia, ku ktorému nás Ján Krstiteľ vyzýva. Aké požiadavky obrátenia to sú? Predovšetkým máme odstrániť preliačiny spôsobené chladným prístupom a ľahostajnosťou a otvoriť sa ostatným takým istým prístupom ako Ježiš, t. j. srdečnosťou a bratskou pozornosťou, ktorej nie je jedno núdza blížneho. Odstrániť preliačiny spôsobené chladným prístupom. Nemôžeme mať s blížnymi láskavé a bratské vzťahy, ak sú „deravé“ - takisto ako sa nedá ísť po ceste plnej dier. Žiada si to zmenu prístupu, a dbať pritom osobitne o tých najnúdznejších.
Ďalej treba urovnať mnohé drsné hrany pochádzajúce z namyslenosti a pýchy. Veľa ľudí, možno bez toho, aby si to uvedomovali, je pyšných, nevľúdnych, nemá srdečný vzťah k iným. Je treba to prekonať konkrétnymi skutkami na udobrenie sa s našimi bratmi a sestrami, prosbou o odpustenie našich vín. Nie je ľahké sa zmieriť. Vždy sa čaká, kto urobí prvý krok. Pán nám v tom pomôže, ak je v nás dobrá vôľa. Obrátenie je totiž úplné len vtedy, ak privádza k pokornému uznaniu si našich pochybení, našich neverností a zlyhaní.
Veriaci človek je ten, ktorý svojím priblížením sa k bratovi tak ako Ján Krstiteľ vytvára cesty na púšti, čiže ukazuje perspektívu nádeje aj v zauzlených životných okolnostiach, poznačených zlyhaním a porážkou. Nemôžeme sa vzdať pred negatívnymi situáciami uzavretosti a odmietania; nesmieme sa nechať ovládnuť mentalitou sveta, lebo centrom nášho života je Ježiš a jeho slovo svetla, lásky a útechy. Je to on! Ján Krstiteľ pozýval k obráteniu ľudí svojej doby mocne, energicky a rázne. Napriek tomu však vedel počúvať, vedel prejaviť vľúdnosť a odpustenie voči zástupom mužov a žien, ktorí k nemu prichádzali, aby sa vyznali zo svojich hriechov a dali sa pokrstiť krstom pokánia.
Svedectvo Jána Krstiteľa nám pomáha napredovať vo vydávaní životného svedectva. Rýdzosť jeho ohlasovania a odvaha hlásať pravdu dokázali prebudiť očakávania a nádeje v Mesiáša, ktoré boli dlhý čas utlmené. I dnes sú Ježišovi učeníci povolaní byť jeho pokornými, ale odvážnymi svedkami, aby znova zažíhali nádej, aby pomáhali pochopiť, že napriek všetkému sa Božie kráľovstvo naďalej každým dňom buduje mocou Ducha Svätého. Premýšľajme, každý z nás: Ako môžem zmeniť niečo v mojom prístupe, aby som tak pripravil cestu Pánovi?
Nech nám Panna Mária pomáha pripravovať deň čo deň cestu Pánovi, počínajúc od nás samých, a s pevnou trpezlivosťou rozsievať okolo nás semiačka pokoja, spravodlivosti a bratstva.
Preložila: Slovenská redakcia VR
