„Hľa, čo znamená Desatoro pre nás kresťanov: kontemplovať Krista, aby sme sa otvorili na prijatie jeho srdca, na prijatie jeho túžob, na prijatie jeho Svätého Ducha“. Týmito slovami Svätý Otec ukončil sériu katechéz o Desatore.

Vysvetlil, že pre to, aby sme žili nový oslobodený život plný „vernosti, veľkodušnosti a autentickosti“, potrebujeme nové srdce. Získavame ho „prostredníctvom daru nových túžob, ktoré do nás zasieva Božia milosť, osobitne prostredníctvom Desiatich prikázaní, ktoré Ježiš priviedol k naplneniu“. Ide o túžby Ducha Svätého, ktoré ako dar vkladá do nášho srdca.

Úvodom ku katechéze bol úryvok z Listu sv. Pavla Galaťanom:

«Hovorím však: Žite duchovne a nebudete spĺňať žiadosti tela. Lebo telo si žiada, čo je proti duchu, a duch, čo je proti telu. [...] Ale ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť. Proti tomuto zákona niet» (Gal 5,16-18. 22-23).

Túžba žiť podľa Krista a dať sa viesť Duchom Svätým

Ako uviedol pápež, v Kristovi Zákon prestáva byť odsúdením a stáva sa túžbou lásky, od zákazov sa prechádza k „pozitívnemu postoju srdca, ktoré sa otvára mocou Ducha Svätého“:

„Tu vidíme, na čo nám slúži hľadať Krista v Desatore: aby sme naše srdce urobili plodným, aby bolo gravidné láskou a otvorilo sa Božiemu dielu. (...) Ak tým, čo ničí ľudské srdce, sú nedobré túžby, Duch vkladá do nášho srdca svoje sväté túžby, ktoré sú zárodkom nového života.

Nový život totiž nepredstavuje titanské úsilie dostať sa do súladu s nejakou normou, ale nový život je samotný Boží Duch, ktorý nás začína viesť až kým sa dostaví jeho ovocie, v jednej šťastnej súčinnosti medzi našou radosťou z toho, že sme milovaní a jeho radosťou z toho, že nás miluje. Stretávajú sa tu tieto dve radosti: Božia radosť z toho, že nás miluje a naša radosť z toho, že sme milovaní.“

- -

Prinášame plné znenie katechézy Svätého Otca Františka pri generálnej audiencii 28. novembra 2018. Úvodom ku katechéze bol úryvok z Listu sv. Pavla Galaťanom (Gal 5,16-18. 22-23).

Začali sme od vďačnosti ako základu vzťahu dôvery a poslušnosti. Boh, ako sme videli, nežiada nič prv než by nám nebol daroval omnoho viac. Pozýva nás k poslušnosti, aby nás vykúpil z klamu modlárstiev, ktoré nás držia vo svojej moci. Veď hľadanie vlastnej realizácie v idoloch tohto sveta nás vnútorne vyprázdňuje a zotročuje, zatiaľ čo vzrast a pevnosť získavame zo vzťahu s Ním, ktorý nás svojím otcovstvom robí v Kristovi synmi a dcérami (porov. Ef 3,14-16).

Toto v sebe zahŕňa proces požehnania a oslobodenia, ktoré sú tým pravým odpočinkom. Ako hovorí žalm: «Len u Boha nájde pokoj moja duša, jedine od teba prichádza mi spása» (Ž 62,2).

Tento oslobodený život sa stáva prijatím našej osobnej histórie a zmieruje nás s tým, čo sme od detstva doteraz prežili, robiac nás dospelými a schopnými dať správnu váhu skutočnostiam a osobám v našom živote. Touto cestou vstupujeme do vzťahu s blížnym, čo v zmysle lásky, ktorú Boh prejavuje v Ježišovi Kristovi, je povolaním ku kráse vernosti, veľkodušnosti a autentickosti.

Avšak na to, aby sme takto žili – čiže v kráse vernosti, veľkodušnosti a autentickosti – potrebujeme nové srdce, v ktorom prebýva Duch Svätý (porov. Ez 11,19;36,26). Kladiem si otázku: ako nastane táto „transplantácia“ srdca – od starého k novému? Prostredníctvom daru nových túžob (porov. Rim 8,6), ktoré do nás zasieva Božia milosť, osobitne prostredníctvom Desiatich prikázaní, ktoré Ježiš priviedol k naplneniu, ako to učí v „reči na vrchu“ (porov. Mt 5,17-48). Veď pri kontemplácii života opísaného v Desatore, čiže života vďačného, slobodného, autentického, žehnajúceho, dospelého, ochraňujúceho a milujúceho život, verného, veľkodušného a úprimného, sa takmer bez toho, že by sme si to povšimli, nachádzame pred Kristom. Desatoro je jeho „röntgenovou snímkou“, opisuje ho ako fotografický negatív, ktorý dáva vystúpiť jeho tvári – tak, ako na Turínskom plátne. A takto Duch Svätý zúrodňuje naše srdce vkladajúc doň túžby, ktoré sú jeho darom, túžby Ducha. Dáva nám túžiť podľa Ducha, túžiť v rytme Ducha, túžiť s hudbou Ducha.

Hľadiac na Krista vidíme krásu, dobro, pravdu. A Duch vyvoláva život, ktorý sleduje tieto jeho túžby a podnecuje v nás nádej, vieru a lásku.

Takto plnšie objavujeme, čo to znamená, že Pán Ježiš neprišiel zákon zrušiť, ale ho naplniť, dať mu rásť. A zatiaľ čo zákon podľa tela bol určitým radom predpisov a zákazov, podľa Ducha sa ten istý zákon stáva životom (porov. Jn 6,63; Ef 2,15), pretože nie je viac akousi normou, ale samotným telom Krista, ktorý nás miluje, hľadá nás, odpúšťa nám, utešuje nás a vo svojom Tele znovu dáva dohromady spoločenstvo s Otcom, stratené neposlušnosťou hriechu.

A takto sa negatívne znenie litery, záporná formulácia prikázaní: „nepokradneš“, „nepreriekneš“, „nezabiješ“, to záporné „ne“ sa premieňa na pozitívny postoj: milovať, mať v srdci miesto pre druhých – všetko sú to túžby rozsievajúce pozitívnosť. A toto je tá plnosť zákona, ktorú nám prišiel Ježiš priniesť.

V Kristovi, a jedine v ňom, Desatoro prestáva byť odsúdením (porov. Rim 8,1) a stáva sa autentickou pravdou ľudského života, čiže túžbou lásky – tu sa rodí túžba po dobre, po konaní dobra – túžbou radosti, pokoja, zhovievavosti, láskavosti, dobroty, vernosti, miernosti a sebaovládania. Z tých „nie“ sa prechádza k tomuto „áno“ – k pozitívnemu postoju srdca, ktoré sa otvára mocou Ducha Svätého.

Tu vidíme, na čo nám slúži hľadať Krista v Desatore: aby sme naše srdce urobili plodným, aby bolo gravidné láskou a otvorilo sa Božiemu dielu. Keď človek nasleduje túžbu žiť podľa Krista, vtedy otvára dvere spáse, ktorá nemôže neprísť, pretože Boh Otec je veľkodušný, a ako hovorí Katechizmus, «má smäd po tom, aby sme mali smäd po ňom» (č. 2560).

Ak tým, čo ničí ľudské srdce, sú nedobré túžby (porov. Mt 15,18-20), Duch vkladá do nášho srdca svoje sväté túžby, ktoré sú zárodkom nového života (porov. 1 Jn 3,9). Nový život totiž nepredstavuje titanské úsilie dostať sa do súladu s nejakou normou, ale nový život je samotný Boží Duch, ktorý nás začína viesť až kým sa dostaví jeho ovocie, v jednej šťastnej súčinnosti medzi našou radosťou z toho, že sme milovaní a jeho radosťou z toho, že nás miluje. Stretávajú sa tu tieto dve radosti: Božia radosť z toho, že nás miluje a naša radosť z toho, že sme milovaní.

Hľa, čo znamená Desatoro pre nás kresťanov: kontemplovať Krista, aby sme sa otvorili na prijatie jeho srdca, na prijatie jeho túžob, na prijatie jeho Svätého Ducha.

Preložila: Slovenská redakcia VR

- -

Úsmev pápeža: sloboda Božích detí

O nečakané predstavenie sa počas generálnej audiencie v Aule Pavla VI. postaral nemý argentínsky chlapec, ktorý sa v priebehu audiencie rozbehol za Svätým Otcom a potom sa spontánne pohyboval na pódiu. Pápež František reagoval s úsmevom, pričom spomenul, že chlapec ho inšpiroval k myšlienke na slobodu Božích detí:

„Je síce nedisciplinovane slobodný, avšak je slobodný. A vedie ma to k myšlienke: Som aj ja takto slobodný pred Bohom? Keď Ježiš hovorí, že máme byť ako deti, hovorí nám, že máme mať slobodu, akú má dieťa pred svojím otcom.“

V Ríme je výstava o poľskej rodine Ulmanovcov

V pozdrave určenom pútnikom z Poľska pápež pripomenul výstavu, ktorú včera otvorili na Pápežskej univerzite Urbaniana. Jej témou je osud poľskej rodiny Ulmanovcov, ktorá je v prípravnom procese na blahorečenie. Celú rodinu – otca Jozefa a matku Viktóriu čakajúcu dieťa spolu s ich ďalšími šiestimi deťmi – zastrelili nacisti počas Druhej svetovej vojny za to, že ukrývali Židov.

Apel v súvislosti s Adventom: Pripravme si srdcia

Svätý Otec na záver pripomenul blížiace sa obdobie Adventu:

„Pripravme si srdcia na prijatie Ježiša Spasiteľa. Rozpoznajme vo Vianociach stretnutie Krista s ľudstvom, predovšetkým s tým, ktoré ešte aj dnes žije na okrajoch spoločnosti, v núdzi a v utrpení.“

( TK KBS, RV zk, jb; ml ) 20181128030   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]