Vatikán 26. novembra (RV) Pápež František sa opäť prihovoril veriacim pri nedeľnej poludňajšej modlitbe Anjel Pána. „Prijať Ježiša za Kráľa nášho života a šíriť jeho kráľovstvo vydávaním svedectva o pravde, ktorá je láskou," povedal na Slávnosť Krista Kráľa (25. novembra). Vo Vatikáne mala osobitnú krásu vďaka účasti takmer 8000 spevákov z chrámových zborov celého sveta.Na záver trojdňového medzinárodného stretnutia vo Vatikáne účastníci Tretieho medzinárodného stretnutia chrámových zborov spoločne zapojili svoj hudobný talent do slávenia eucharistie v Bazilike sv. Petra, ktorej predsedal arcibiskup Rino Fisichella, predseda Pápežskej rady pre novú evanjelizáciu. Svätý Otec pri modlitbe Anjel Pána osobitne poďakoval spevákom a hudobníkom za ich drahocennú službu v liturgii a v evanjelizácii. Umelci sa na poludnie pripojili k ostatným pútnikom na námestí sv. Petra, ktorých napriek daždivému počasiu prišlo až 25 tisíc.
V príhovore Svätý Otec predstavil Kristovo kráľovstvo založené na moci lásky ako výzvu pre každého kresťana: „My všetci chceme pokoj, všetci chceme slobodu a chceme plnosť. A ako to dosiahnuť? Dovoľ, aby sa Božia láska, Božie kráľovstvo, Ježišova láska, zakorenila v tvojom srdci, a nadobudneš pokoj, budeš mať slobodu a plnosť.“ Ježišovo kráľovstvo však „nie je z tohto sveta“. Pochopiť to je podmienkou kresťanského života, zdôraznil pápež: „On bude môcť dať nový zmysel nášmu životu, ktorý je častokrát vystavený tvrdým skúškam aj kvôli našim vlastným chybám a hriechom, len za podmienky, že sa neriadime logikou sveta a jeho „kráľov“.
- -
V plnom znení prinášame príhovor Svätého Otca pred modlitbou Anjel Pána na Slávnosť Krista Kráľa v nedeľu 25. novembra 2018.
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Slávnosť Krista Kráľa celého sveta, ktorú dnes slávime, je umiestnená na koniec liturgického roka a pripomína nám, že život stvorenstva nenapreduje len tak náhodou, ale postupuje smerom k záverečnému cieľu: ku konečnému zjaveniu Krista, Pána dejín a celého stvoreného sveta. Zavŕšením dejín bude jeho večné kráľovstvo. Dnešná evanjeliová stať (porov. Jn 18,33b-37) nám hovorí o tomto kráľovstve, o kráľovstve Krista, o Ježišovom kráľovstve, rozprávajúc o potupnej chvíli, v ktorej sa Ježiš ocitol po tom, čo ho zajali v Getsemanskej záhrade: poviazaný, dourážaný, obvinený a predvedený pred autority Jeruzalema. Následne je postavený pred rímskeho prokurátora ako niekto, kto útočí na politickú moc, aby sa stal kráľom Židov. Pilát preto začína svoje vyšetrovanie a v dramatickom dialógu sa Ježiša až dva razy pýta či je kráľ (porov. v. 33b.37).
Ježiš prvý najprv odpovedá, že jeho kráľovstvo „nie je z tohto sveta“ (v. 36). Potom privolí: „Sám hovoríš, že som kráľ“ (v. 37). Na základe celého jeho života je jasné, že Ježiš nemá politické ambície. Pripomeňme si, že po rozmnožení chleba ho ľud, plný nadšenia zo zázraku, chcel vyhlásiť za kráľa, aby zvrhol moc Rimanov a znovunastolil kráľovstvo Izraela. Avšak pre Ježiša kráľovstvo predstavuje niečo iné, a zaiste sa neuskutočňuje vzburou, násilím či silou zbraní. Preto sa utiahol do ústrania na vrch modliť sa (porov. Jn 6,5-15). Teraz, keď odpovedá Pilátovi, poukazuje na to, že jeho učeníci nebojujú, aby ho obránili. Hovorí: „Keby moje kráľovstvo bolo z tohto sveta, moji služobníci by sa bili, aby som nebol vydaný Židom“ (v. 36).
Ježiš chce dať pochopiť, že nad politickou mocou stojí iná, omnoho väčšia, ktorá sa nedosahuje ľudskými prostriedkami. On prišiel na svet, aby vykonával práve túto moc, ktorou je láska, a tak vydal svedectvo pravde (porov. v. 37). Ide tu o božiu pravdu, ktorá je v podstate základným posolstvom Evanjelia: „Boh je láska“ (1 Jn 4,8) a chce v tomto svete nastoliť svoje kráľovstvo lásky, spravodlivosti a pokoja. A toto je to kráľovstvo, ktorého je Ježiš kráľom a ktoré má rozsah až po koniec čias. Dejiny nás učia, že kráľovstvá založené na sile zbraní a na represii sú krehké a skôr či neskôr sa rúcajú. Ale Božie kráľovstvo je založené na láske a svoje korene zapúšťa v srdciach – Božie kráľovstvo je zakorenené v srdciach –, udeľujúc tým, ktorí ho prijímajú pokoj, slobodu a plnosť života. My všetci chceme pokoj, všetci chceme slobodu a chceme plnosť. A ako to dosiahnuť? Dovoľ, aby sa Božia láska, Božie kráľovstvo, Ježišova láska, zakorenila v tvojom srdci, a nadobudneš pokoj, budeš mať slobodu a plnosť.
Ježiš dnes od nás žiada, aby sme mu dovolili stať sa naším kráľom. Kráľom, ktorý svojím slovom, svojím príkladom a svojím životom obetovaným na kríži nás zachránil pred smrťou. A tento Kráľ ukazuje cestu k poblúdenému človeku, dáva nové svetlo našej existencii poznačenej pochybnosťami, strachom a každodennými skúškami. Nesmieme ale zabúdať na to, že Ježišovo kráľovstvo nie je z tohto sveta. On bude môcť dať nový zmysel nášmu životu, ktorý je častokrát vystavený tvrdým skúškam aj kvôli našim vlastným chybám a hriechom, len za podmienky, že sa neriadime logikou sveta a jeho „kráľov“.
Nech nám Panna Mária pomáha prijať Ježiša za Kráľa nášho života a šíriť jeho kráľovstvo vydávaním svedectva o pravde, ktorá je láskou.
Preložila: Slovenská redakcia VR)
-
Výročie ukrajinského Veľkého hladomoru
Pápež František pripomenul aj historické memento výročia ukrajinského Veľkého hladomoru (Holodomor) vyvolaného sovietskym režimom, ktorý zanechal v rokoch 1932-1933 milióny obetí. V tejto súvislosti Svätý Otec vyzval k modlitbe za Ukrajinu týmito slovami: „Je to bolestný obraz. Táto rana z minulosti nech je apelom na všetkých, aby sa takéto tragédie nikdy viac nezopakovali. Modlime sa za tú drahú krajinu a za tak túžený mier.“
