Vatikán 15. novembra (RV) Cirkev rastie v „jednoduchosti, v tichu, v chvále, v eucharistickej obete a v bratskej komunite, kde sa všetci milujú a nezdierajú druhého z kože“. Takto dnes kázal pápež František pri rannej svätej omši v Dome sv. Marty.V homílii Svätý Otec komentoval dnešný úryvok z Evanjelia podľa Lukáša (Lk 17,20-25), pričom zdôraznil, že Božie kráľovstvo „nie je plné senzácií“, ale rastie potichu.
Dobré skutky nevojdú do správ
Cirkev sa prejavuje „v Eucharistii a v dobrých skutkoch“, aj keď tie sa zjavne „nedostanú do správ“. Kristova nevesta má tichú povahu, prináša plody „bez hluku“, bez „vytrubovania, ako to naopak robili farizeji“, zdôraznil pápež:
„Pán nám vysvetlil ako rastie Cirkev prostredníctvom podobenstva o rozsievačovi. Rozsievač seje a semienko rastie vodne i v noci... – Boh dáva rásť – a potom vidieť plody. Je však dôležité toto: ponajprv, Cirkev rastie v tichu, v skrytosti; to je cirkevný štýl.
A ako sa to v Cirkvi prejavuje? Ovocím dobrých skutkov, aby ich ľudia videli a oslavovali Otca, ktorý je na nebesiach – hovorí Ježiš – a potom pri slávení – pri chvále a Pánovej obete – čiže v Eucharistii. Tam sa Cirkev prejavuje – v Eucharistii a v dobrých skutkoch.“
Pokušenie byť lákavými
„Cirkev rastie svedectvom, modlitbou, príťažlivosťou Ducha Svätého, ktorý je vo vnútri, a nie podujatiami“. Zaiste, aj tie „pomáhajú“, avšak „samotný rast Cirkvi, ktorý prináša ovocie, je v tichu, v skrytosti, prostredníctvom dobrých skutkov a slávením Pánovej Paschy, chvály Boha“, uviedol Petrov nástupca.
„Pán nám pomáha, aby sme neupadli do pokušenia lákavosti: „Chceli by sme, aby sa Cirkev viac zviditeľnila. Čo môžeme urobiť pre jej zviditeľnenie?“ A zvyčajne sa upadne do akejsi Cirkvi podujatí, ktorá nie je schopná rásť v tichu prostredníctvom dobrých skutkov, v skrytosti.“
Duch sveta nestrpí mučeníctvo
Vo svete žiaľ príliš častokrát ustupujeme pokušeniu senzáciechtivosti, svetskosti a vonkajškovosti. Pápež František však pripomenul, že samotný Ježiš bol pokúšaný zvodnosťou senzácie: „Načo stráviť toľko času pre vykonanie spásy? Urob jeden pekný zázrak. Vrhni sa z chrámu a všetci prídu, uvidia a uveria v teba“. On si však vybral „cestu kázania, modlitby, dobrých skutkov“, „cestu kríža a utrpenia“. Svoju rannú homíliu pápež ukončil týmito slovami:
„Kríž a utrpenie. Cirkev rastie aj vďaka krvi mučeníkov, mužov a žien, ktorí dávajú svoj život. Dnes ich je mnoho. Je to zaujímavé – nedostanú sa do správ. Svet to ukrýva. Duch sveta neznesie mučeníctvo, ukrýva ho.“
