-

Milí bratia a sestry,

srdečne Vás všetkých pozdravujem a využívam príležitosť, ktorú nám dáva sviatok svätého Martina z Tours, patróna našej arcidiecézy a našej katedrály, aby som sa Vám prihovoril a pozval Vás k spoločnej duchovnej úvahe. V dnešnom úryvku z evanjelia sme počuli, ako bol Pán Ježiš v jeruzalemskom chráme; ako pozoroval ľudí, keď vkladali svoje dary do chrámových pokladníc a ako nám odhalil, že malý dar chudobnej vdovy mal kvôli jej pravdivému vnútornému zmýšľaniu najvyššiu hodnotu. „Chudobná vdova vhodila viac ako všetci.“ (Mk 12,43)

Nevieme povedať, či táto chudobná vdova poznala Pána Ježiša, či niekedy počúvala jeho príhovory a poučenia. Nepatrila do skupiny tých, ktorí ho sprevádzali počas jeho verejnej činnosti; nepatrila do skupiny žien, ktoré pomáhali Pánovi Ježišovi a apoštolom (porov. Lk 8,1-3). A predsa jej správanie plne zodpovedá tomu, čo Pán Ježiš hlásal: „Keď teda dávaš almužnu, nevytrubuj pred sebou, ako to robia pokrytci v synagógach a po uliciach, aby ich ľudia chválili. […] Ale keď ty dávaš almužnu, nech nevie tvoja ľavá ruka, čo robí pravá, aby tvoja almužna zostala skrytá. […]“ (Mt 6,2-4) Chudobná vdova bez osobitných vonkajších prejavov, bez snahy pritiahnuť pozornosť, v tichosti odovzdala svoj dar; mohli by sme povedať, že to urobila vedená Božím Duchom Svätým a podľa evanjelia Ježiša Krista.

Druhým pozoruhodným rozmerom je vnútorné nastavenie chudobnej vdovy. Vieme, že pravá láska musí byť úplná. Láska k Bohu musí zapájať celú osobu. Vo Svätom písme je to vyjadrené slovami: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej mysle a z celej svojej sily!“ (Mk 12,30), Bezvýhradná musí byť aj láska k blížnemu: „Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!“ (Mk 12,31) Vdova je predstavená ako vzor tejto lásky. Na rozdiel od bohatých, ktorí „hádzali mnoho“ do chrámovej pokladnice, ona nevhodila mnoho, ale vhodila všetko, čo mala, celé svoje živobytie, dá sa povedať, že vo svojej chudobe odovzdala Bohu celý svoj život (porov. Mk 12,44). Jednoduchá žena sa odovzdáva Bohu a v úplnej dôvere sa mu zveruje prostredníctvom veľkodušného darovania svojich prostriedkov na živobytie. Takto vkladá svoj život do Božích rúk a ukazuje, čo znamená pravá láska k Bohu. Pán Ježiš svojím pohľadom odhaľuje veľkosť tejto chudobnej ženy a potvrdzuje, že jej dar prevyšuje všetky ostatné dary.

Duchovnú veľkosť chudobnej vdovy, ktorá sa zakladá na vnútornom odovzdaní svojho života do Božích rúk, nachádzame prítomnú aj v živote svätého Martina, patróna našej arcidiecézy a katedrály. Vieme, že svätý Martin sa narodil v rodine rímskeho vojaka a jeho rodičia neboli kresťanmi. Martin sa ako dospelý rozhodol prijať krst. Bolo to v období, keď vykonával povolanie dôstojníka rímskej armády. V procese dozrievania vo viere dospel k rozhodnutiu zanechať vojenskú službu. Stalo sa to v čase bojov medzi Rimanmi pod vedením hlavného veliteľa Juliána a Germánmi na území dnešného Francúzska a Nemecka v roku 356, keď mal Martin štyridsať rokov. V životopise, ktorý napísal Sulpicius Severus, je táto udalosť opísaná takto: „[...] Julián chcel poskytnúť svojim vojakom finančný dar. Pri takej príležitosti, každý z dôstojníkov preberal dar osobne. Keď sa dostal na rad Martin, myslel, že je to vhodná príležitosť, aby požiadal hlavného veliteľa o prepustenie z armády, lebo pokladal za neprimerané, aby prijal peniaze, keď už nechcel pokračovať vo vojenskej službe. A tak povedal veliteľovi: „Doteraz som slúžil tebe ako vojak, prepusť ma, aby som mohol teraz naplno slúžiť Bohu. Tvoj dar poskytni niekomu, kto chce pokračovať vo vojenskej službe. Ja som rozhodnutý slúžiť Bohu, preto už nemôžem pokračovať vo vojenskej službe.“

Tieto slová rozhnevali veliteľa, ktorý následne obvinil Martina, že chce zanechať vojenskú službu nie z náboženských dôvodov, ale zo strachu pred nadchádzajúcou vojenskou bitkou, ktorá sa mala uskutočniť v nasledujúcich dňoch. Martin však nebojácne a na základe prudkej reakcie veliteľa ešte s väčšou rozhodnosťou povedal: „Keď nepokladáš moje rozhodnutie za prejav mojej viery, ale za prejav mojej zbabelosti, tak ma postav, keď začne vojenská bitka, pred všetkých vojakov a ja pôjdem bez zbrane, prilby a akejkoľvek ochrany v mene Pána Ježiša Krista a s krížom v ruke v ústrety nepriateľom.“ Veliteľ rozkázal Martina uväzniť, aby ho potom, keď začne bitka, predhodili neozbrojeného barbarským vojskám. Nasledujúci deň však prišli vyjednávači zo strany Germánov s návrhom, že sa bez boja podriadia a poskytnú požadované finančné a materiálne výkupné. A životopisec Sulpicius Severus pokračuje: „[...] A hoci by Pán mohol vo svojej dobrote zachrániť svojho služobníka Martina aj uprostred nepriateľských mečov a šípov, dovolil, aby sa vyhlo otvorenej bitke, aby Martin nemusel prežívať bolesť zo smrti zabitých v boji, aj keď by išlo o nepriateľských vojakov. Kvôli svojmu vojakovi a služobníkovi Martinovi umožnil Kristus tento druh víťazstva, totiž podriadenie sa bez prelievania krvi a zabíjania.“ (Sulpicius Severus, Vita Sancti Martini Episcopi, bod 4, St. Martins Verlag, Eisenstadt 1997, str. 23-25). Sulpicius Severus dokončil životopis svätého Martina po jeho smrti v roku 397. Ide teda o veľmi starobylý dokument, predsa však aj v opísanej udalosti nachádzame svedectvo o vnútornej odovzdanosti svätého Martina do Božích rúk a o pravej láske k Bohu na spôsob chudobnej vdovy, ktorú ocenil Pán Ježiš v dnešnom evanjeliu.

Prežívať život vo vedomí, že sme v Božích rukách, usilovať sa o správny vzťah a pravú lásku k Bohu, to pokladáme všetci za správne a nevyhnutné pre seba a pre našich blízkych. Rovnaké svedectvo chceme odovzdať aj našim mladým bratom a sestrám, aby mali možnosť vidieť dobrý príklad a prežívať, čo znamená život vo vedomí Božej blízkosti a lásky, a čo znamená pravá láska k Bohu. Pokladáme to za správne, chceme to uskutočňovať a aj podporovať.

Aj preto Vás, milí bratia a sestry, pozývam, aby sme v duchu nášho patróna svätého Martina prispeli na našu tradičnú svätomartinskú zbierku, ktorou v tomto roku chceme prispieť na výstavbu spoločenskej miestnosti pre 240 ľudí v pastoračnom centre blahoslavenej Anny Kolesárovej vo Vysokej nad Uhom, ktoré je zamerané na preventívnu, formačnú a uzdravujúcu službu pre mladých ľudí. A ak by sme pochybovali o tom, či sú naše možnosti dostatočné, môžeme sa povzbudiť slovami svätého Augustína:

„Nemáš možnosť, aby si rozdával chlieb; nemáš ďalšie izby, aby si poskytol ubytovanie; nemáš ďalšie šaty, aby si ich daroval iným? Poskytni pohár studenej vody, vhoď dve malé mince do obetnej misky. Vdova kúpila za dve malé mince to isté, ako [kúpil apoštol] Peter, ktorý zanechal svoje rybárske siete, ako [kúpil] Zachej, keď rozdal polovicu svojho majetku. Vždy to stojí toľko, koľko máš k dispozícii“ (Svätý Augustín, Komentár k žalmu 50). V podstate teda pred Pánom Bohom stačí málo, keď to málo urobíme so správnym zmýšľaním, v postoji odovzdanosti do Božích rúk, v duchu lásky k Bohu a blížnym.

A tak, milí bratia a sestry, na záver Vás všetkých žehnám: v mene + Otca + i Syna + i Ducha Svätého a želám Vám radostnú nedeľu vo vedomí, že náš Boh je blízko, že sme v jeho náručí a že naša láska k nemu je prejavom našej dôstojnosti. Amen.

Mons. Stanislav Zvolenský

bratislavský arcibiskup metropolita

( TK KBS, szv; ml ) 20181110001   |   Upozorniť na chybu v správe |

[naspäť]