Vatikán 5. novembra (RV) Na Svätopeterskom námestí sa v nedeľu zišlo okolo dvadsaťtisíc ľudí, aby si vypočuli pravidelný príhovor Petrovho nástupcu pred mariánskou modlitbou Anjel Pána. Pápež František sa v ňom zameral na dvojité Ježišovo prikázanie lásky k Bohu a blížnemu. Zároveň vyjadril sústrasť Koptskej pravoslávnej cirkvi v Egypte po krvavom atentáte a pripomenul aj novú blahoslavenú Cleliu Merloniovú.V krátkej reflexii nad evanjeliom 31. cezročnej nedele (Mk 12, 28-34) zdôraznil, že prikázania lásky k Bohu a lásky k blížnemu tvoria „dve strany jednej mince“ a ak sú prežívané pospolu, predstavujú „opravdivú silu veriaceho človeka“. V tejto súvislosti pripomenul, že Cirkev má pri praktizovaní dobročinnosti dbať na kvalitu vytvárania vzťahov a duchovné dobro, nie iba materiálne pomáhať na spôsob „servisnej stanice“.
- -
V plnom znení prinášame príhovor Svätého Otca Františka 4. novembra 2018 vo Vatikáne pred modlitbou Anjel Pána, v 31. nedeľu liturgického cyklu B.
Drahí bratia a sestry, dobrý deň!
Ústredným prvkom Evanjelia z dnešnej nedele (porov. Mk 12,28b-34) je prikázanie lásky: láska k Bohu a láska k blížnemu. Jeden zo zákonníkov sa pýta Ježiša: „Ktoré prikázanie je prvé zo všetkých?“ (v. 28). Ten odpovedá citujúc vyznanie viery, ktorým každý Izraelita otvára a zakončuje svoj deň a ktoré začína slovami: „Počúvaj, Izrael: Pán, náš Boh, je jediný Pán!“ (Dt 6,4). Takto si Izrael uchováva svoju vieru v kľúčovej podstate celého svojho kréda: je len jediný Pán a ten Pán je „náš“ v tom zmysle, že sa s nami zviazal nezrušiteľnou zmluvou, miloval nás, miluje nás a bude nás milovať navždy. Práve z toho zdroja, z tejto Božej lásky pramení pre nás dvojité prikázanie: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej mysle a z celej svojej sily! […] Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!“ (v. 30-31).
Voľbou týchto dvoch výrokov, ktorými sa Boh obracia na svoj ľud, a ich spojením do jednoty nás Ježiš raz a navždy naučil, že láska k Bohu a k blížnemu sú neodlučiteľné, dokonca sa vzájomne podporujú. Hoci sú uvedené v poradí, predsa predstavujú dve strany jednej a tej istej mince: ak sú žité spoločne, sú skutočnou silou veriaceho! Milovať Boha znamená žiť z neho a pre neho, pre to, kým je a pre to, čo robí. Náš Boh je bezvýhradným darovaním sa, je bezhraničným odpustením, je vzťahom, ktorý pozdvihuje a umožňuje rásť. A tak milovať Boha znamená denne investovať svoje sily v úsilí byť jeho spolupracovníkmi v bezvýhradnej službe blížnemu, v úsilí bezhranične odpúšťať a pestovať vzťahy spoločenstva a bratstva.
Evanjelista Marek nemá potrebu špecifikovať kto je blížny, lebo blížny je každá osoba, ktorú postretnem na mojej každodennej ceste. Nejde teda o vyberanie si blížneho vopred: to nie je kresťanské. Myslieť si, že mojím blížnym je ten, koho som si sám vopred vybral, to nie je postoj kresťanský, ale pohanský. Ide skôr o to vedieť ho očami rozpoznať a v srdci mu priať dobro. Ak sa cvičíme v hľadení Ježišovým pohľadom, vždy budeme načúvať tomu, kto to potrebuje a budeme mu vždy blízko. Zaiste, potreby blížneho si vyžadujú účinné odpovede, ale oveľa viac si pýtajú postoj zdieľania. Obrazne môžeme povedať, že hladný človek nepotrebuje iba tanier polievky, ale aj úsmev, potrebuje byť vypočutý a potrebuje aj modlitbu, možno aj vyslovenú spoločne s ním.
Dnešné evanjelium nás všetkých pozýva nielen k tomu, aby sme vychádzali v ústrety naliehavým potrebám našich najchudobnejších bratov a sestier, ale najmä k tomu, aby sme boli vnímaví na ich potreby bratskej blízkosti, zmyslu života a nehy. Toto je výzvou pre naše kresťanské spoločenstvá: ide totiž o to, aby sme sa vystríhali rizika, že budeme spoločenstvami, ktoré robia veľa činností, ale vytvárajú málo vzťahov; spoločenstvami, ktoré sú akýmisi „servisnými stanicami“, avšak nedostatočne robia človeku spoločnosť v plnom a kresťanskom zmysle tohto slova.
Boh, ktorý je láska, nás stvoril pre lásku a preto, aby sme mohli milovať ostatných, zostávajúc v spojení s ním. Je iluzórne chcieť milovať blížneho bez lásky k Bohu; rovnako iluzórne je chcieť milovať Boha bez lásky k blížnemu. Tieto dve dimenzie lásky, k Bohu a k blížnemu, vo svojej jednote charakterizujú Kristovho učeníka. Panna Mária nech nám pomáha osvojiť si a každodenným životom dosvedčovať toto žiarivé učenie.
Preložila: Slovenská redakcia VR
- -
Sústrasť s pravoslávnymi koptami v Egypte po atentáte
Po modlitbe Anjel Pána, prosbe za duše zosnulých a udelení apoštolského požehnania pápež František vyjadril sústrasť koptským kresťanom v Egypte, ktorých zasiahol v piatok 2. novembra surový atentát islamistických teroristov na autobus s pútnikmi v oblasti Minya, s 11 obeťami a ďalšími zranenými:
„Vyjadrujem svoju bolesť nad teroristickým atentátom, ktorý pred dvoma dňami zasiahol Koptskú pravoslávnu cirkev v Egypte. Modlím sa za obete, za pútnikov zabitých čisto preto, že sú kresťanmi, a prosím Najsvätejšiu Pannu Máriu, aby utešila jednotlivé rodiny i celú komunitu.“
Spolu s veriacimi na Námestí sv. Petra sa Svätý Otec pomodlil za trpiacich egyptských kresťanov „Zdravas´ Mária“.
Potlesk pre novú blahoslavenú Cleliu Merloniovú
Za vzor dobročinnej lásky, trpezlivosti v protivenstvách a hrdinstva v odpúšťaní dal pápež František celej Cirkvi novú blahoslavenú:
„Včera v Bazilike sv. Jána v Lateráne bola vyhlásená za blahoslavenú matka Clelia Merloniová, zakladateľka Sestier apoštoliek Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. Žena plne odovzdaná do Božej vôle, horlivá v dobročinnej láske, trpezlivá v protivenstvách a hrdinská v odpúšťaní. Vzdajme vďaku Bohu za žiarivé evanjeliové svedectvo novej blahoslavenej a nasledujme jej príklad dobroty a milosrdenstva.“
Všetkých prítomných pápež pozval k aplauzu na počesť blahoslavenej rehoľníčky, ktorá žila v Taliansku v rokoch 1861 - 1930.
