Rím 3. novembra (RV) V Lateránskej bazilike v Ríme v sobotu 3. novembra blahorečili zakladateľku kongregácie Apoštoliek Najsvätejšieho Srdca Ježišovho Cleliu Merloniovú (1861-1930). Svätého Otca na slávnosti zastupoval kardinál Angelo Becciu, prefekt Kongregácie pre kauzy svätých.Nová blahoslavená Clelia Merloniová sa narodila v roku 1861 v talianskom meste Forlì v rodine robotníka. Ako trojročnej jej zomrela mama. Ako jedinej dcére otec zabezpečil Clelii vzdelanie, aké dostávali dievčatá z vyšších kruhov. Hovorila po anglicky a francúzsky a absolvovala aj súkromné hodiny klavíra. Aj týmto spôsobom jej chcel otec zabezpečiť sľubný vydaj. Clelia odmietla otcove predstavy a túžila sa jedine zasvätiť Bohu. Vstúpila postupne do dvoch rehoľných kongregácii, ale kvôli zdraviu musela prvú opustiť a počas pobytu v druhej bola zázračne uzdravená z tuberkulózy na vyslyšanie prosieb k Ježišovmu Srdcu.
Odpovedajúc na Pánove pozvanie sa rozhodla založiť rehoľu Apoštoliek Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. V roku 1894 vo Viareggio ju uviedla do činnosti spolu s prvými dvoma spoločníčkami. Cieľom sestier bolo pomáhať chudobným a nevzdelaným ženám, sirotám a opusteným chorým a starým ľuďom. Založili školy, sirotince a domovy pre starých ľudí.
Po smrti otca zdedila Clelia veľký majetok, ktorý však bol zverený do správy kňaza. Nakoniec zo svojho dedičstva Clelia nič nedostala a tak nemohla riešiť ani finančné problémy, do ktorých sa neskôr dostal jej rehoľný inštitút. Aj vďaka týmto problémom sa v živote Clelie Merloniovej objavili nedorozumenia a obviňovania zo strany spolusestier. V roku 1904 po kontrole zo strany Kongregácie pre rehoľníkov bola apoštolskými vizitátormi zbavená funkcie generálnej predstavenej. V rokoch 1916 až 1928 bola prinútená žiť vo vyhnanstve mimo inštitútu, ktorý založila. I keď v roku 1928 sa mohla opäť vrátiť do domu inštitútu, až do svojej smrti jej bola pridelená izba ďaleko od komunity. Zomrela 21. novembra 1930 vo veku 69 rokov.
Pri beatifikačnej svätej omši Mons. Becciu vo svojej homílii vyzdvihol u blahoslavenej Clelie Merloniovej jej vernosť a lásku voči Ježišovi, ktorá jej pomohla prekonať všetky životné ťažkosti:
„V centre jej viery zostal vždy Kristus, s ktorým sa stretávala hlavne v eucharistickom tajomstve, v dlhých hodinách strávených v kaplnke, aj v noci a aj ako chorá. Jedna svedkyňa vypovedala: «Po ťažkých udalostiach sa utiekala do kaplnky a mnohé staré sestry, ktoré ju vídavali dosvedčili, že ňou bolo potrebné potriasť, aby odpovedala, pretože sa nachádzala v hlbokom ponorení do kontemplácie Boha a ostávala v ňom ako v hlbokej extáze» (Informatio, 67).“
